(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');

Recenzie / Monitoring divadiel

Mikrosvety sídliskových identít       

Tvorcovia Divadla Andreja Bagara v Nitre sa v divadelnej sezóne 2023/2024 upriamili na divadelné kultúry z okolitých krajín v našom susedstve. Autori – Matúš Bachynec, bývalý umelecký šéf, spolu s Martinou Mašlárovou, bývalou dramaturgičkou DAB v Nitre – takto koncipovanú monotematickú sezónu nazvali Bližšie od nás. Po inscenovaní titulov z česko-slovenskej (Pomčka) a maďarskej proveniencie (Povala) nasledovala premiéra divadelnej inscenácie, vychádzajúca z dramatickej predlohy od nášho východného suseda. Originálne motivicky zostavený repertoár sezóny na jej konci uzatvorila adaptácia románu poľskej autorky Olgy Tokarczuk: Mordorys, pričom titul zastupujúci Rakúsko (Peter Schaffer: Amadeus) sa vôbec nezrealizoval. Dve kvalitne skoncipované divadelné sezóny po sebe (Krehká identita, Bližšie od nás) v ére pôsobenia umeleckého šéfa Matúša Bachynca a dramaturgičiek Martiny Mašlárovej a Slavky Civáňovej výrazne posunuli náročnosť kritérií umeleckých výpovedí a aktuálnej komunikatívnosti konkrétnych titulov, korešpondujúcich s leitmotívmi predchádzajúcich i súčasných sezón.

Divadelný ťahák k maturite

Autorská inscenácia Od Antigony po Lasicu a Satinského je divadelným projektom, ktorý koncentruje klasické diela svetovej a slovenskej drámy z osnov stredoškolskej literatúry do samostatnej divadelnej hry. Pavol Viecha, režisér predstavenia, spolu s dramaturgičkou Michaelou Hriňovou vytvorili dielo, ktoré využíva viacero žánrov a prináša na scénu pohľad na charakteristické texty dramatickej literatúry naprieč dejinami, v stopáži o málo dlhšej ako jedna epizóda netflixových seriálov.

Tri sestry v Petržalke

Homo Panellus. Človek panelový. Začína sa teda predstavenie už pred predstavením? Napríklad nástupom do osemdesiattrojky na Zochovej a prechodom cez Most SNP? Alebo prechádzkou po rozostavanej električkovej trati smerom k Domu kultúry Zrkadlový háj? Veľmi pravdepodobne áno. Vysoké a mohutné paneláky nad hlavou, rozbitý chodník pod nohami a okolo ľudia, z ktorých každý žije vlastným životom, väčšinou bez potreby ho zdieľať s inými. Taká je Petržalka na prvý pohľad. Teda aspoň pre niekoho, kto tiež značnú časť svojho detstva prežil na sídlisku, no nie tu. Je to jednoznačne miesto zaujímavé na pozorovanie. Dá sa takáto esencia Petržalky preniesť na javisko?

Skryté tajomstvo, otvorené spovede

V divadelnej režijnej tvorbe Romana Poláka je ostatná inscenácia Mordorys, ktorú naštudoval v Divadle Andreja Bagara v Nitre, ďalším potvrdením jeho dramaticko-tragického, ale aj otvoreného uvažovania o zmysle života. Svoje divadelné „bádanie“ v tejto súvislosti však smeruje najmä k bodom, ktoré predstavujú skôr deštrukciu než ochranu. Veľmi často je hýbateľom a reprezentantom uvedenej tézy postava ženy-hrdinky či antihrdinky, ktorá až vášnivo ukazuje, čo v momentálnej spoločenskej či kultúrnej situácii považuje režisér za dôležité.

Bláznivé bláznovstvá – našťastie predovšetkým z lásky

Hry velikána svetovej a španielskej dramatiky – Lope de Vegu sa u nás neuvádzajú často. V rokoch 1944 až 1986 na naštudovalo na základe jeho siedmich hier deväť inscenácií, z nich išlo dva razy o Učiteľa tanca (1594) a Fuente Ovejunu (1619). O to vzácnejšie je uvedenie Bláznov z Valencie, komédie napísanej v rokoch 1589 – 1590, ktorá v mnohom zosobňuje aj Lope de Vegovu humanistickú túžbu po spravodlivom vládcovi.

Jeden príbeh a milión žien. Umelecké dielo ako možná výzva k prevencii

Piesňový cyklus Schwanengesang/Labutia pieseň od skladateľa Franza Schuberta je hudobnou kompozíciou lyrických textov Ludwiga Rellstaba a Heinricha Heineho, vypovedajúcich o túžbe, láske a nádeji v ťažkom životnom období odchodu z pozemského sveta. Uvedený cyklus skomponoval F. Schubert na sklonku života, niekoľko mesiacov pred svojou smrťou. Inscenácia jeho vrcholného diela v réžii P. Mazalána, s klavírnym sprievodom Petra Pažického, zobrazuje príbeh mladej ženy trpiacej onkologickým ochorením.

Pestrofarebné panoptikum sveta minulého storočia vo východnom cípe republiky

Václav Pankovčín (1968 – 1999) napísal novelu Tri ženy pod orechom v roku 1996 po troch poviedkových knihách, v ktorých sa hlavnými hrdinami stali pôvodní obyvatelia východoslovenskej obce Papín, neďaleko Humenného, teda miesta, kde autor vyrastal, a jeho obyvateľov a obyvateľky dôverne poznal. Tri generácie žien z jednej rodiny majú okrem genetickej výbavy spoločný aj osud, keď všetky vychovávajú svoje deti bez mužov.

Tisíc rokov alebo sekunda

Inscenácia Činohry SND Odliv je súčasťou Brutovského pokračujúcej trilógie spätej s výrazným literárnym jazykom a angažovanosťou tém. Podobne ako v prvých dvoch inscenáciách, uvedených na scéne Slovenského komorného divadla Martin (D1: pracovný názov, 2021; Iokasté, 2022), v Odlive ide o širší, civilizačný námet. Tvorcovia prinášajú variácie na tému odlivu mozgov, vykorenenia, ťažko definovateľnej, sústavne strácanej a spochybňovanej identity národa. Básnickými a divadelnými prostriedkami hovoria o národe, ktorý zobral „nohy a mozgy na plecia“ , o odchádzaní či neodchádzaní z krajiny a od aktívneho podielu na jej súčasnom stave, vývoji a budúcnosti.

Ako to dopadne, keď sa stretne tulák, kameň, oligarcha, bufetárka a turistická značka?

Reportáž je obľúbeným žánrom – čitateľ sa prostredníctvom nej dostane do iných kútov sveta vďaka autentickému nazeraniu autora/autorky. Môže sa z nej dozvedieť napríklad inde nepublikované informácie o geografických, kultúrnych či sociálnych zvláštnostiach krajín, ktoré možno nikdy nenavštívi. Čo však motivuje Slováka alebo Slovenku, aby si prečítal/a reportáž o Slovensku?

Normálnosť je štatistická fikcia

„Pojmy ako normálny a abnormálny nemajú vo vedeckom myslení miesto. Nemajú miesto v našich životoch, vo vašich životoch. Odlišnosť nie je normálna, čo vždy bola a aj bude štatistická fikcia. Skutočnosťou sú odlišnosti. Odlišnosť je nevyhnutná. Odlišnosť je všeobecne platný fakt. Toto je skutočný svet.“ Takýto citát vybrala do bulletinu inscenácie Sme v pohode Činohry SND jedna z dramaturgičiek Marta Ljubková. Nápis Toto je skutočný svet by mohol visieť počas celého predstavenia nad scénou namiesto názvu hry. Citát pochádza z knihy Byť normálny je na hovno od Jonathana Mooneyho, ktorý vo svojich knihách a prednáškach radí, ako žiť a dokonca aj ako byť úspešný, aj keď ste – napríklad ako on – ťažký dyslektik alebo čokoľvek „iné“, čo je jednoducho „iné“.

Go to Top