(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');
Slovenské centrum AICT: Slovenské centrum AICT logo
Monitoring divadiel logo

Recenzie / Monitoring divadiel

Slovensko potrebuje dobré správy!

Nápad inscenovať Dobré správy vyšiel z koláže zdrojov, ktoré inšpirovali tvorcov na vznik kolektívneho dramatického textu, ktorý napokon do javiskovej podoby upravili režisér Ján Luterán a dramaturg Miro Dacho. Jedným z východísk boli výsledky prieskumu World Happiness Report 2024, podľa ktorého sa Slovensko prepadlo v rebríčku šťastia obyvateľov o 16 miest a skončilo až na 45. mieste z celkového počtu 143 hodnotených krajín. Takýto výrazný prepad Slovensko zaznamenalo prvý raz.

Čítať ďalej

Guláš a jeho sústredné kružnice

Už veľa rokov uplynulo od chvíle, keď Bertolt Brecht apeloval na to, aby skutočné spoločensky a politicky angažované divadlo zrušilo tzv. štvrtú stenu, teda zdanlivú bariéru medzi javiskom a hľadiskom. V inscenácii divadelného zoskupenia SkRAT s názvom Pán Guláš. Zákony Gravitácie v réžii Rastislava Balleka je od začiatku evidentné, že pre tvorcov je koncept štvrtej steny irelevantný prvok, pretože diváci sa pred predstavením usádzajú do sedadiel rozmiestnených v tvare písmena U.

Čítať ďalej

Šesť tvárí jednej odvahy: Prečo je zvolenská Ota kľúčovou inscenáciou pre dnešné Slovensko

Nedávno zrekonštruované Divadlo Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene (DJGT) prešlo vo svojej histórii viacerými etapami hľadania vlastnej identity. Publiká menších miest bývajú niekedy vnímané ako konzervatívnejšie, vyžadujúce si skôr „ľahší“ repertoár plný veselohier a muzikálov. Pohľad na súčasné smerovanie zvolenskej činohry pod vedením umeleckého šéfa Petra Palika však ukazuje, že dramaturgia sa nebojí aj náročnejších výziev, láka divadelný dorast a cieľavedome hľadá rovnováhu medzi overeným repertoárom a autorskými titulmi, ktoré formujú spoločenský diskurz. Inscenácia Ota, uvedená v októbri 2025, je v tomto smere významným dielom, ktoré testuje vnímavosť publika a jeho ochotu konfrontovať sa s traumami vlastných dejín.

Čítať ďalej

(Ne)objavený svet autizmu

Scénograf, architekt a režisér Peter Mazalán sa vo svojich umeleckých projektoch venuje interdisciplinárnemu prepojeniu hudby, divadla a vizuálneho umenia. Dlhodobo sa v nich zameriava na tému autizmu a na život rodín a ľudí pohybujúcich sa na spektre. Z jeho doterajších projektov Zimná cesta/Winterreise (2020) a Piesne o mŕtvych deťoch/Kindertotenlieder (2023) je zrejmé, že uvedený námet sa pre tvorcu stal určujúcim prostredníctvom autistického synovca Felixa. Javisková forma poskytuje Mazalánovi možnosť apelatívne verbalizovať príbehy ľudí na autistickom spektre. Prostredníctvom svojich projektov približuje divákovi, čo znamenajú pojmy divergencia či inklúzia, o ktorých sa v spoločnosti síce veľa hovorí, ale bežne sú pre ľudí ťažšie pochopiteľné. Aktuálna inscenácia s názvom Etudy (2026), ktorú uviedlo Slovenské národné divadlo v priestoroch Modrého salóna, predstavuje emotívny príbeh starších manželov v podaní Františka Kovára a Jany Oľhovej, starajúcich sa o dospelého autistického syna Adama (Juraj Loj).

Čítať ďalej

Móric Beňovský verzus Julien XIII.

V piesni Doma dobre od kapely Para sa spieva o tom, že stred sveta je vo Vrbovom. Obec blízko Piešťan je známa aj vďaka hudobnému festivalu Vrbovské vetry, no v roku 1746 sa tam narodil Benyovszky Máté Móric Mihály Ferenc Szerafin Ágoston, u nás známejší ako Móric Beňovský. Cestovateľ a nositeľ rôznych hodností a funkcií je aktérom dobrodružstiev nevídaných rozmerov, bol účastný udalostí v rôznych kútoch sveta, ktoré formovali dejiny viacerých národov. Utečenec, vzbúrenec, rakúsky dôstojník, veliteľ poľskej armády, generál francúzskej armády, kráľ Madagaskaru, a to všetko ešte pred štyridsiatymi narodeninami, ktorých sa už nedožil. Jeho zápisky vyšli knižne ako Pamäti a cesty. Z francúzštiny ich preložili do mnohých jazykov, Beňovský má teda aj prívlastok mimoriadne úspešný spisovateľ.

Čítať ďalej

Oranžový muž nás z horiaceho domu nezachráni

Režisér Dávid Paška sa v posledných rokoch na slovenskej divadelnej scéne čoraz výraznejšie etabluje. Inscenáciou Endsieg/Dobytie nadväzuje na svoju predchádzajúcu tvorbu, v ktorej sa systematicky venuje politickým a historickým témam. Po inscenáciách Krvavé sonety (Divadlo P. O. Hviezdoslava), Tatarka(Slovenské národné divadlo) a Negatívy snehu (Wetzler, Vrba, Schaumann, Lux) (Divadlo Jána Palárika v Trnave) sa tentoraz obracia k americkej politickej realite po znovuzvolení prezidenta Donalda Trumpa, alebo, ako ho nazýva Jelinek, Oranžového muža.

Čítať ďalej

Plautinopolis live cinema

Poľský režisér Łukasz Kos inscenoval dve komédie starorímskeho dramatika Tita Macciusa Plauta Pseudolus a Strašidlo (Mostellaria) ako ukážky komediálnosti v ich aktualizačnom uchopení. Na javisko Divadla Andreja Bagara v Nitre priniesol „...hudobnú komédiu o večných témach zo starého Ríma.“ Dej oboch Plautových komédií sa odohrával v Aténach a obdobne tematizoval príbehový koncept, v ktorom ľstivý otrok/sluha napomáhal svojmu mladému pánovi. Aj v jednej aj v druhej mu bol naporúdzi.

Čítať ďalej

Silná téma, výborné divadlo, skvelá interpretácia

Hru pre prešovské divadlo objavil a z anglického originálu preložil režisér Michal Náhlík, ktorý sa dlhodobo orientuje na súčasnú angloamerickú dramatiku. Spolu s dramaturgom Máriom Drgoňom zaradili do repertoáru pre DJZP z hľadiska štruktúry i tematiky priekopnícky text. V prvom rade ide o monodrámu, ktorá v ostatných desaťročiach, ak vôbec niekedy, v Prešove uvádzaná nebola. V druhom rade ide o odvážny pokus tvorivého tímu odkliať jednu z dlhodobo tabuizovaných tém. Hra totiž cez optiku hlavnej predstaviteľky priznáva, ako sa zaobchádza s obeťami sexuálneho napadnutia v rôznych etapách, od nahlásenia znásilnenia na polícii, cez (ne)akceptáciu tejto udalosti ľuďmi v blízkosti obete, až po samotný súdny proces.

Čítať ďalej

Líška s dúhovými očami

Inscenácia Líška s dúhovými očami patrí k výtvarným, najmä farebným inscenáciám, čím sa zdôrazňuje spektakulárnosť. Farebnosťou upúta nielen detského diváka. Inscenácia je koncipovaná vo veľkom pláne, nejde o komornú realizáciu, ale o veľkoplošnú inscenáciu so všetkou realizačnou náročnosťou. Poľskí tvorcovia adaptovali slovenskú predlohu podľa pútavej knižky pre deti s rovnomenným názvom od známej súčasnej autorky Márie Lazárovej, ktorú ilustrovala Andrea Tachezy. Dvojité autorstvo Lazárová – Maciejewski, uvádzané v propagačných materiáloch, napovedá, že divadelný scenár spracoval Ireneusz Maciejewski.

Čítať ďalej

Kubo v mäsiarni, aké výstižné!

Jozef Hollý patrí medzi slovenských realistických dramatikov prelomu 19. a 20. storočia, ktorý svoju emblematickú komédiu Kubo napísal v roku 1904, hoci populárnou sa stala až po roku 1950, keď ju upravila a do divadelného života poslala Hollého dcéra Elena Holéczyová. Hra Kubo sa pravidelne inscenuje na slovenských javiskách a takmer vždy má divácky úspech, čo vychádza z vďačne vystavaného príbehu o mladom zamilovanom páre, ktorý chcú rozdeliť rodičia túžiaci po bohatstve. Chamtivosť ako vlastnosť, na ktorej sa dá vystavať skvelá komédia, sa neraz osvedčila aj vo svetovej dramatickej spisbe.

Čítať ďalej

SC AICT je členom Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov AICT/IATC.

Projekty ako hlavný partner z verejných zdrojov podporil FPU.

Bratislavský kraj logo

Projekty z verejných zdrojov podporil BSK.

Táto webová stránka používa cookies a služby tretích strán, ktoré nám umožňujú poskytovať lepšie služby. Pre viac informácií o cookies na tomto webe nájdete na stránke Zásady ochrany osobných údajov.

Nastavenia cookies Súhlasím

Sledovacie cookies

Ide o cookies používané predovšetkým za účelom zvýšenia užívateľského komfortu, zostavovania anonymných štatistík o využívaní webstránky.
Go to Top