(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');

Recenzie / Monitoring divadiel

Home/Recenzie / Monitoring divadiel

Neprenosná nostalgia

Rozprávkový muzikál Povala (A padlás) je legendárne dielo maďarského hudobného skladateľa Gábora Pressera a libretistov Dusána Sztevanovityho a Pétera Horvátha. Základnú zápletku tvorí príbeh štyroch zabudnutých duchov (Princ, Lampáš, Chlapec, Ozembuch), ktorí sa snažia skontaktovať Prievozníka, aby sa dostali do vzdialenej zeme spomienok. Zrazu nájdu tú správnu povalu, kde stretnú priateľov – Rádia, Mišku, Babi – a superpočítač Robinson. Dej, hoci má jednoduchú štruktúru, ponúka mnoho tém, ktoré oslovia aj dospelého diváka, napríklad osamelosť seniorov, dôležitosť priateľstiev a vytrvania v ceste za svojimi snami.

Rozprávka o zavírenej Bratislave. S pesničkami

V Bratislave je viacero možností, kam sa vybrať s deťmi do divadla – od výpravných inscenácií Slovenského národného divadla až po nenáročné „divadielka“ hrávané v mestskom parku. Zastúpenie tu majú všetky druhy (opera, balet, činohra, bábkové divadlo) a široké je aj kvalitatívne spektrum. Na deti vo svojej dramaturgii myslí aj mestské Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava. Pod svojou značkou reprízuje Tri prasiatka, ktoré vznikli ešte v roku 2012, v roku 2022 tam naštudovali bábkovú inscenáciu Websterovci: Lili a ukradnutá sieť. Nová „dobrodružná rozprávka o Bratislave pre deti a rodičov s pesničkami“ Terezka a Stratočas na ňu nadväzuje dramaturgicky (témy virtuálneho sveta a bezpečnosti na internete) a rovnaký je aj základ inscenačného tímu.

Na ceste k sebapoznaniu cez umenie

Tvorcovia združenia Batyskaf uvádzajú, že sú kultúrna multižánrová platforma, ktorá podporuje vznik mladého a progresívneho umenia v Bratislave. V portfóliu majú viaceré projekty prepájajúce rôzne umelecké formy a technológiu s divadlom. Do svojho najnovšieho diela s názvom The Break up (Tí druhí) oslovili rumunskú umelkyňu Ioanu Păunovú. Tá v spolupráci so slovenskou performerkou Martou Blaškovou, scénografom Matejom Sýkorom a programátorom Borisom Vitázkom vytvorila interaktívnu performanciu o vzťahovej blízkosti a následnom odcudzovaní sa ústiacom až do rozchodu.

Už ani detská izba nie je bezpečná

Spomínate si na svoju detskú izbu? Na príjemné obdobie, keď to bol priestor na hranie, zábavu, v staršom veku úkryt pred otravnými dospelými, pred prvými sklamaniami a zlomeným srdcom. Štyri steny, ktoré si spomínajú na príbehy dospievania. To je pomerne idylická predstava, ale aká je skutočnosť? Platí to aj dnes? Vedia dospelí, rodičia, učitelia, kamaráti, blízki, čo sa tam deje? Veď zatvorené dvere sú zárukou istoty chráneného teritória adolescenta a na dverách pre istotu nápis Zákaz vstupu alebo iný typ výhražného označenia.

Čičvákov cirkus na Puntile je „ľudovou hrou“ o dnešných pomeroch

Slovenské divadlá sa dramatikovi Bertoltovi Brechtovi už dlhšiu dobu akoby programovo vyhýbali. S výnimkou inscenácie Opera za tri groše z roku 2023 (Jókaiho divadlo v Komárne, réžia Sebestyén Aba) sa na našich javiskách takmer desať rokov neinscenoval žiaden text tohto nemeckého dramatika. Brecht ako dramatik, režisér a mysliteľ pritom patrí ku kľúčovým zjavom európskeho divadla. Na Slovensku sa tvorcovia s jeho poetikou, ale aj estetikou epického (rozumej dialektického) divadla vyrovnávali väčšinou ťažko – Brecht bol skrátka problém.

NIE!

V inscenácii NIE! režisér využil svoje pedagogické skúsenosti pri tvorbe objektového divadla. Inscenácia vychádzala z témy vývojových štádií dieťaťa, ktoré sú často problémové pre deti aj pre rodičov, a koncepčne sa uvoľnene, hravo a vtipne zameriavala na kľúčové situácie jednotlivých období. Inscenácia bola výsledkom autorskej kolektívnej tvorby. Celkom na začiatku tvorivého procesu sa inscenačný tím zaoberal problematikou obdobia vzdoru, jeho príčinami aj následkami v období, keď dieťa vníma svet a vyjadruje svoj postoj k nemu, keď pocíti, že môže povedať „nie!”. Dáva tak najavo potrebu samostatnosti, potrebu prejaviť vôľu. Obdobie vzdoru je prirodzený jav, avšak náročný pre dospelých aj pre dieťa. Na začiatku tvorby prebiehali diskusie o téme a vybrali sa štyri tematické okruhy, v ktorých sa najviac prejavuje vzdor dieťaťa: jedenie, obliekanie, umývanie sa a hra.

Dopadne to dobre? Sugestívna správa divadla Offline o súčasnosti

Už pred pandémiou sa objavovali jasné signály, že globalizovaná spoločnosť vykročila smerom k nebezpečnej polarizácii, ktorá je prekážkou akejkoľvek snahy o zmier a kompromisné riešenie. Pandémia COVID-19 túto tendenciu ešte zosilnila. V čase, keď by sme si mali vydýchnuť a v harmonickej atmosfére oslavovať návrat k životu bez obmedzení, sme konfrontovaní s nárastom rôznych foriem agresie, ale i neustále prítomnými pocitmi úzkosti a strachu. I keď je stav napätia súčasťou stratégie prežitia ľudského rodu, komplikuje nám každodennú existenciu, obmedzuje naše konanie, je jednou z príčin spomenutej agresie a polarizácie spoločnosti. A práve pocity úzkosti a strachu sú tematickými motívmi inscenácie divadla Offline Tí druhí.

O strate pamäti bez vulgarizmov  

„Nezávislé“ divadlá, ktoré k svojmu prežitiu potrebujú finančnú podporu Fondu na podporu umenia, nemajú v súčasnosti na ružiach ustlané. Financií pre ne nepribúda. Tých pár, čo podporu dostanú, si môže gratulovať. Gratulovať si môžu aj členovia tvorivého zoskupenia Trio Olga. Na predstavenie Memoroom sa im podarilo získať grant a v diele načrtnúť niekoľko problémov spojených s duševným zdravím jednotlivcov. Odľahčeným spôsobom hovoria napríklad o téme straty pamäti blízkeho človeka.

Má vôbec operné umenie v modernej spoločnosti budúcnosť?

Stretnú sa Orfeus, Tamino, Violetta, Carmen a Olympia na divadelnom konkurze... Nie, to nie je začiatok vtipu, hoci nedávny prírastok do slovenskej opernej tvorby k nemu nemá ďaleko. V roku 2020 sa na opernom festivale v Bregenzi konala svetová premiéra opery Ľubice Čekovskej s názvom Impresario Dotcom, ktorá vznikla z iniciatívy festivalu Bregenzer Festspiele, Slovenského národného divadla v Bratislave a renomovaného nemeckého vydavateľstva Bärenreiter-Verlag Kassel. Hoci svetovú premiéru poznačila pandémia Covid-19, pre ktorú bola skladateľka nútená dielo upraviť a aj inscenačne sa tvorcovia museli prispôsobiť preventívnym protipandemickým opatreniam, nasledujúca slovenská premiéra v roku 2022 bola natoľko úspešná, že sa Čekovská stala laureátkou ocenenia Dosky 2023 za mimoriadny počin v hudobnom divadle.

Píše sa rok 2164 a nikomu to nepovedzte, ale ja nie som šťastná

Divadlo Petra Mankoveckého (ďalej DPM) programovo prináša generačné, predovšetkým existenciálne témy. Inscenácie reflektujú vnútorný stav človeka, často vekovo blízkeho tvorcom inscenácií, ktorý sa zmieta v komplikovaných medziľudských vzťahoch a hľadá svoje miesto v rovnako komplikovanej spoločnosti. Sondou do duše a mysle súčasníka kladúceho si otázky o zmysle bytia je aj najnovšie dielo DPM Amatéri.

Go to Top