(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');

2024/2025

Mimi a Líza v divadelnej podobe

Rozprávka Mimi a Líza je fenomén. V novodobej slovenskej tvorbe pre deti nie je veľa hrdiniek či hrdinov s takým dosahom. Na počiatku bol animovaný seriál Kataríny Kerekesovej, Kataríny Molákovej a Ivany Šebestovej, vzápätí vyšli štyri knihy, ktoré na ich námet napísala Alexandra Salmela, nasledovala dramatizácia pre Slovenský rozhlas od tej istej autorky, digitálna hra a pribudli aj leporelá, omaľovánky, potlač na tričkách a rôznych predmetoch. Priazeň detí a ich rodičov pretrváva už vyše desaťročie. Kvalitu diel vyzdvihla odborná obec z oblasti umenovied a overila ju účasť seriálu na zahraničných festivaloch a preklad kníh do češtiny. Dôkazom kvality je aj množstvo ocenení, ktoré diela získali.

Kráska, ktorá sa nezaľúbila do zvieraťa vo veľkolepej knižnici

Ak divák očakáva scénu ako z disneyovskej adaptácie Krásky a zvieraťa s obrovskou knižnicou, nedočká sa jej. Namiesto toho scénograf Karel Czech pracuje s dvoma neuzavretými kruhovými taburetmi, potiahnutými kvetovaným čalúnením. Nad nimi visí tretí kruh, ktorý v predstavení neskôr zastáva funkciu rámu portrétu krásneho princa. Scénu dopĺňajú neónové ružové plameniaky. Voľbou scény tvorcovia navodzujú atmosféru exotického ostrova a dištancujú sa od spopularizovanej rozprávky, zasadenej do noblesného paláca, a ten obýva hrozivé zviera.

Chceme viac ambícií!

Zvolenské Divadlo Jozefa Gregora Tajovského je na vzostupe. Pozornosť vzbudila už imerzná inscenácia Tichá noc, tmavá noc (2020), jej reprízy a predpokladaný úspech však prekazila pandémia koronavírusu a s ňou súvisiaci zákaz hromadných podujatí, teda aj divadelných predstavení. Inscenácie Čepiec (2021), Perplex (2022) a Sme krajina (2023) – titul s ocenením DOSKY za mimoriadny počin v činohernom divadle – sa stali súčasťou festivalových programov a divadlo s nimi hosťovalo aj v Českej republike. Pozitívne ohlasy v odbornej obci najnovšie zaznamenala kompilácia jednoaktoviek o živote Hany a Jozefa Tajovských od troch mladých režisérok TEL3GRAM (2023). Zásadná reforma nastala v dramaturgii festivalu Zámocké hry zvolenské, ktorý divadlo organizuje, a inovatívny je aj súbor opatrení Zelená scéna DJGT. Zvolenskí divadelníci v ňom deklarujú, že budú myslieť, konať a tvoriť so zreteľom na environmentálnu udržateľnosť. Divadelná tvorba pre deti však nemá také vysoké ambície ako spomenuté projekty.

Lorca uväznený v prítomnosti

Hry španielskeho autora Federica Garcíu Lorcu nie sú slovenskému divákovi neznáme. Hoci je autorom viacerých komédií, na slovenských (aj svetových) javiskách sa udomácnili predovšetkým jeho tragédie. Dom Bernardy Alby či Krvavá svadba sú od ich vzniku až dodnes pravidelnou súčasťou repertoárov divadiel. Lorcove drámy sa vyznačujú typickou poetikou, ktorá spočíva najmä v spôsobe, akým autor kreuje dramatickú zápletku. Postavy sa ocitajú v hraničných situáciách bez optimálneho riešenia. Hlavnými hrdinkami sú najmä ženy, ktoré sa snažia vzoprieť systému, ktorý ich utláča.

Teší ma!

Návrat Bratislavského bábkového divadla (BBD) do priestorov na Dunajskej ulici bol na začiatku sezóny 2024/2025 pertraktovanou témou. Po takmer desiatich rokoch a rôznych komplikáciách sa podarilo Bratislavskému samosprávnemu kraju ukončiť rekonštrukciu sídelnej budovy a BBD svoj návrat na stabilné miesto oslávil medzinárodným festivalom bábkarského umenia Prieniky. Jeho program tvorili zahraničné diela tvorcov a tvorkýň, ktorí v BBD realizovali inscenácie aj v neľahkom období improvizácií na troch dočasných pôsobiskách (Jakub Maksymov, Jiří Adámek, Matija Solce, zoskupenia Odivo a Buchty a loutky).

Tatarka očami súčasnej generácie

Inscenácia s prostým názvom Tatarka očarí najmä mladého diváka aktuálnym spoločensko-politickým pohľadom, ktorý sčasti prekrýva spoveď Tatarku-človeka-spisovateľa. No jej scénická forma zaujme aj staršieho recipienta. Inscenačným kľúčom je spoveď Dominika Tatarku cez tlačou vydané rozprávania o sebe, o druhých, o spoločnosti, avšak smeruje k poodkrytiu zložitej doby od minulosti až k súčasnosti. Základný nápad vynárania sa útržkov spomienok a predstáv z mysle-mozgu spisovateľa priam ponúka viacero jeho diel, v ktorých možno identifikovať jeho životné skúsenosti.

Nesúrodá výpoveď o mužskej identite

Zombies je v poradí štvrtou autorsky a kolektívne vytvorenou inscenáciou z cyklu Generácia Z v divadle DPOH. Podobne ako Krása nevídaná (2022), ktorá získala Grand Prix na festivale Nová dráma 2022 a dodnes oslovuje divákov svojou autentickou výpoveďou o hľadaní ženskej identity vo svete plnom stereotypov, aj inscenácia Zombies v réžii Jána Šimka sa snaží o podobný odkaz. Pozornosť však obracia na opačné pohlavie a skúma, ako muži nachádzajú svoju hodnotu v spoločnosti plnej očakávaní a zaužívaných noriem.

Sme civilizáciou mužských príbehov

Naša západná civilizácia je formovaná dvoma zásadnými kultúrami – antickou a kresťanskou. Grécka kultúra má aj v súčasnosti funkciu inšpiračného zdroja. Je prítomná nielen vo „vysokom umení“, ale aj v mnohých dielach populárnej kultúry. Známy je napríklad animovaný film od Walta Disneyho a rovnomenný seriál Herkules (1997), podobne aj film Trója (2004) s Bradom Pittom a Orlandom Bloomom či knižná sága, po novom aj seriál o polobohovi Percym Jacksonovi. Tieto diela sú spracované mýty, ktoré dodnes formujú predstavy o fungovaní sveta a spoločenskom usporiadaní. Predstavujú krehké a jemné ženy čakajúce na záchranu, alebo odvážnych adonisov, ktorí vykonávajú veľké hrdinstvá a zachraňujú životy.

Orloj s géniom loci

„Dve veci milujem nadovšetko. A to je sloboda a môj národ. Sloboda názoru a tolerancia k názoru toho druhého, to totiž pokladám za základ všetkých slobôd. Na o národ? Mať však dnes rád svoj národ, to nie je ľahké. To znamená predovšetkým zostať s ním, v dobrom i zlom. A pokiaľ sily stačia, robiť preň. A dvíhať jeho ducha. A bojovať v sebe s kapitulantstvom. A bojovať aj s náladami, ktoré zúfalo zahadzujú rukou. Našej generácie sa totiž raz spýta generácia ďalšia, generácia po nás: Čo ste robili?“

Človek by sa mal učiť na chybách sprostých

V kontexte posledných sezón Radošinského naivného divadla je ostatná premiérovaná inscenácia Ako sme sa hľadali nahnevanejšia a hádam aj prísnejšia nielen v jazyku inscenovania, ale aj v posolstve. Je v nej niekoľko obrazov, v ktorých nenájdeme žiadny komediálno-ironický nadhľad, láskavé „zvrtnutie“ tragickej situácie nečakaným klaunsko-komickým pohľadom či vtipný komentár, vďaka ktorému diváci pocítia úľavu. To isté sa týka aj pointovania niektorých obrazov. Jedným z takých je situácia, v ktorej na scénu príde skupina utrápených, zranených a hladných Slovákov a Sloveniek, ktorí už tri dni putujú za blahoslavenou Matkou Božou, aby ju prosili o pomoc.

Go to Top