(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');
Avatar photo

Zuzana Timčíková

Zuzana Timčíková je absolventkou kulturológie na Univerzite Komenského v Bratislave. V roku 2020 ukončila doktorandské štúdium na Ústave divadelnej a filmovej vedy Centra vied o umení SAV v Bratislave, kde aktuálne pôsobí ako vedecká pracovníčka. V roku 2019 absolvovala študijno-výskumný pobyt vo Varšave na Akadémii divadelných umení a popri vedeckej činnosti sa venuje aj recenzovaniu. Už niekoľko rokov je súčasťou organizačného tímu festivalu OFF Bratislava - festivalu súčasnej fotografie a nových médií a od roku 2021 aj členkou výboru Slovenského centra AICT.

Ona hovorí. On hovorí. A komu veríme my?

S titulmi Ferdinanda von Schiracha, nemeckého dramatika a právnika, sa slovenský divák nestretáva prvýkrát. Jeho hra Teror (2015), ktorá približuje súdny proces s pilotom obvineným z masovej vraždy po zostrelení uneseného civilného lietadla ohrozujúceho futbalový štadión, bola v roku 2019 uvedená v dvoch slovenských divadlách – Divadle Thália Košice a v Divadle Jonáša Záborského v Prešove. Právnické pozadie autora sa jasne odráža v témach aj štruktúre jeho hier, ktoré sa sústreďujú na súdne procesy, spravodlivosť, morálnu zodpovednosť, otázky viny a trestu a etické dilemy. Dôraz na právne a morálne aspekty sa premietol aj do podoby oboch slovenských inscenácií hry Teror, ktoré využili interaktívny formát – o vine či nevine obžalovaného rozhodovali diváci. Tento prvok sa uplatňuje aj v inscenácii jeho najnovšej hry Ona hovorí. On hovorí, ktorú v sezóne 2024/2025 naštudovala Činohra Štátneho divadla Košice v réžii Matúša Bachynca a preklade Barbory Šajgalíkovej.

Kolegovia, vy ste všetci zrelí na terapiu

Moderné vzťahy sú nesmierne komplexné a často v nich vzniká rozpor medzi ideálmi, romantickými predstavami o láske a realitou. Vzájomne nenaplnené vysoké očakávania v partnerskom spolužití vedú k frustrácii, napätiu a konfliktom. Aj preto dnes rastie popularita partnerskej terapie ako nástroja na riešenie vzťahových problémov. Známa párová terapeutka Esther Perel, autorka viacerých kníh o nevere, láske a erotike, poukazuje na to, že dnes od partnerov očakávame všetko, čo kedysi jednotlivcovi poskytovala širšia komunita. To však jeden človek nedokáže naplniť. Chceme, aby náš partner či partnerka boli súčasne naším najlepším priateľom, vášnivým milencom, terapeutom, rodičom detí, dobrodružným spoločníkom a spriaznenou dušou. Keď v niečom zlyhá, máme pocit, že sme si vybrali zle. Chceme stabilitu, bezpečnosť, ekonomickú aj emocionálnu istotu, no zároveň túžime po vášni, novosti, dobrodružstve a spontánnosti. Rôznorodé partnerské potreby sa často navzájom vylučujú, čo vedie ku konfliktom, neverám a rozchodom. Tieto otázky a mnohé ďalšie otvára aj inscenácia Divadla Jána Palárika v Trnave Terapia, ktorá vznikla v sezóne 2024/2025 a uvádza sa samostatne v dvoch variantoch – Terapia: Prečo máme mopslíky? a Terapia: Kde je moja čokoláda?

Nesúrodá výpoveď o mužskej identite

Zombies je v poradí štvrtou autorsky a kolektívne vytvorenou inscenáciou z cyklu Generácia Z v divadle DPOH. Podobne ako Krása nevídaná (2022), ktorá získala Grand Prix na festivale Nová dráma 2022 a dodnes oslovuje divákov svojou autentickou výpoveďou o hľadaní ženskej identity vo svete plnom stereotypov, aj inscenácia Zombies v réžii Jána Šimka sa snaží o podobný odkaz. Pozornosť však obracia na opačné pohlavie a skúma, ako muži nachádzajú svoju hodnotu v spoločnosti plnej očakávaní a zaužívaných noriem.

Surreálne výjavy zábudlivej pamäti

Reflexia 30. výročia rozdelenia Československa priviedla divadelných tvorcov oboch krajín v príslušných sezónach k vzájomnej spolupráci, pričom výsledkom je niekoľko zaujímavých inscenácií. Z koprodukcie Slovenského komorného divadla v Martine a Městských divadel pražských vzišla autorská inscenácia Iokasté, ktorá sa síce téme Československa priamo nevenuje, ale originálnym spôsobom, s nadhľadom a iróniou prostredníctvom antických mýtov komentuje toxické prejavy maskulinity v súčasnom svete. Inscenácia je tiež súčasťou konceptu RE: CYKLUS (recyklácia scénografie v troch inscenáciách Slovenského komorného divadla v Martine), ktorý bol nominovaný v ankete DOSKY na víťaza v kategórii Mimoriadny počin v činohernom divadle. K vzťahom medzi českým a slovenským národom sa humorným spôsobom vyjadruje napríklad inscenácia Bratislavského bábkového divadla a divadla Drak z Hradca Králové Zapísaný spolok slovenských a českých bábkarov uvádza: Zbojník a Gašparko. V sezóne 2023/2024 vznikol z námetu o rozpade Československa v spolupráci Divadla Andreja Bagara v Nitre a Horáckeho divadla v Jihlave ďalší veľmi podnetný scénický čin – Pomlčka.

Píše sa rok 2164 a nikomu to nepovedzte, ale ja nie som šťastná

Divadlo Petra Mankoveckého (ďalej DPM) programovo prináša generačné, predovšetkým existenciálne témy. Inscenácie reflektujú vnútorný stav človeka, často vekovo blízkeho tvorcom inscenácií, ktorý sa zmieta v komplikovaných medziľudských vzťahoch a hľadá svoje miesto v rovnako komplikovanej spoločnosti. Sondou do duše a mysle súčasníka kladúceho si otázky o zmysle bytia je aj najnovšie dielo DPM Amatéri.

Poučky o dezinfoscéne

Fantomas je treťou inscenáciou z programového cyklu Divadla P. O. Hviezdoslava Generácia Z zameraného predovšetkým na mladého diváka. Divadlo v rámci tohto projektu uviedlo počas sezóny 2021/2022 dve inscenácie: Sused, ktorého nechcem a Krása nevídaná . Vo všetkých troch prípadoch ide o kolektívne autorské diela (herci sú zároveň autormi alebo spoluautormi inscenačných textov), na ktorých tvorbe sa podieľajú zástupcovia tzv. generácie zoomerov. Všetky inscenácie preto prinášajú autentické výpovede tvorcov jednej generácie, zároveň však v sebe nesú istú univerzálnosť tém komunikatívnych a zaujímavých aj pre staršie generácie.

Nórska stanovačka alebo proti šikovnosti celého sveta

Doppler je prozaickým dielom nórskeho autora Erlenda Loeho o mužovi, ktorý v civilizovanom svete ubíjajúcich noriem hľadá svoju oázu pokoja a pred každodennosťou a hyperkonzumným spôsobom života uniká žiť do prírody, kde sa okrem iného snaží vyrovnať so smrťou otca. Spisovateľ na prvý pohľad vážnu tému existenciálnych problémov súčasného človeka uchopil s veľkou dávkou nadhľadu.

Nie je neskoro zmeniť smer

Otočte kone! (Smrť Jozefa Chovanca) od Jána Mikuša, scenáristu a režiséra, zakladateľa nezávislého kultúrneho centra Diera do sveta v Liptovskom Mikuláši, je jednou z víťazných hier súťaže pôvodných dramatických textov v slovenskom a českom jazyku Dráma 2020, ktorá získala Cenu Štátneho divadla Košice. Text má skôr charakter divadelného scenára a obsahuje už pomerne konkrétnu víziu inscenačného spracovania. Samotná inscenácia vznikla v koprodukcii nezávislého kultúrneho centra Tabačka Kulturfabrik a Činohry Štátneho divadla Košice v rámci projektu Medziscéna.

Výnimočný život so Zlou nohou

Inscenácia Stano a Zlá noha je príbehom chlapca s chorou nohou, ktorý svoje postihnutie vidí ako výnimočnosť a na všetko okolo seba sa pozerá nezvyčajne optimisticky. Vznikla na motívy komiksu poľského autora Tomasza Spella Dobrodružstvá Stana a Zlej nohy, ktorý zdramatizovala Katarzyna Błaszczyńska a Divadlo Ludus sa ju rozhodlo uviesť v réžii Júlie Rázusovej.

Go to Top