Recenzie / Monitoring teatrologickej literatúry

Vydavateľstvo Divadelného ústavu prinieslo v edícii Slovenské divadlo po dvoch zväzkoch Dejín slovenského divadla ďalšie syntetizujúce dielo značnej dôležitosti a prvé svojho druhu v kontexte slovenskej teatrológie, ktoré prostredníctvom encyklopedického prehľadu osobností slovenskej divadelnej kritiky a publicistiky mapuje vývoj reflexie slovenského javiskového umenia aj v širšom historickom, kultúrnom a metodologickom kontexte. Publikácia Slovník divadelných kritikov a publicistov je výsledkom spoločnej práce 36-členného autorského kolektívu generačne rozdielnych odborníčok a odborníkov v oblasti teatrológie, muzikológie, tanečnej vedy a príbuzných odborov pod odborným vedením prof. PhDr. Vladimíra Štefka, CSc. a prináša na 544 stranách 191hesiel, ergo autorských portrétov osobností, ktoré sa v relevantnej a konzistentnej miere svojho profesijného pôsobenia venovali percepcii slovenskej javiskovej tvorby a prispeli tak aj k formovaniu slovenskej teatrológie.

Najnovším prírastkom do edície Theatrum vitae, ktorú vydáva Divadelný ústav, aby formou dialógu či memoárov odkrýval umelecké i životné cesty osobností slovenského divadelníctva, je kniha rozhovorov s hercom Emilom Horváthom, ktoré vedie spisovateľ a prekladateľ Ján Štrasser. Publikácia Už dávno nie som mladší. Rozhovory s Emilom Horváthomje v kontexte slovenskej teatrologickej literatúry významným dokumentačno-interpretačným projektom, ktorý operuje na rozhraní biografického naratívu, oral history a reflexívnej historiografie divadla. Zaradenie knihy do edície Theatrum vitae nie je iba edičným gestom, ale programovým potvrdením konceptu „žitého divadla“ ako legitímneho pramenného zdroja pre výskum dejín divadla.

Sté výročie založenia prvej Československej republiky sa nieslo v duchu veľkých osláv, spomienkových podujatí, projektov, ktorých význam tkvel nielen v nostalgickom pripomínaní si minulosti, ale aj v upevňovaní tradičnej pevnej väzby českého a slovenského národa. V divadelnej obci toto výročie znelo intenzívne, jednou z takýchto udalostí bola aj konferencia Česká a slovenská vzájomnosť po roku 1993, ktorú koncom roka 2016 usporiadal bratislavský Divadelný ústav a jednotlivé príspevky publikoval v rovnomennom zborníku o rok neskôr.1 Na podobný model nadviazal Divadelný ústav pri ďalšom významnom míľníku tridsiateho výročia rozdelenia republiky a vzniku Slovenskej republiky v roku 1993. Konferencia Divadlo a tridsať rokov Slovenskej republiky alebo Ako sme sa hľadali sa konala v novembri 2023 a podľa rovnakého scenára Divadelný ústav publikoval o dva roky zborník príspevkov, ktoré odzneli.

Publikácia divadelného režiséra Jozefa Kolejáka a dramaturgičky a psychologičky Veroniky Kolejákovej Ideme do divadla s podtitulom Moja prvá kniha o divadle je určená deťom v predškolskom veku a deťom na prvom stupni základných škôl. Knihu vydal Divadelný ústav v edícii Edukácia – divadlo – umenie. Kniha rozširuje poznatky detského čitateľa o fungovaní divadla. Formát knihy je vhodný nielen pre individuálne domáce čítanie, ale aj skupinové čítanie. Práca s knihou Ideme do divadla vo vzdelávacom procese predstavuje pre deti cennú skúsenosť, pri ktorej môžu zdieľať svoje predošlé divadelné zážitky.

Divadelný román v štyroch dejstvách s prológom a epilógom s názvom Sme divadelníci od Juraja Šebestu je nezvyčajne výpravným dielom. Na pôdoryse beletristického deja gymnazisti objavujú hlbinné významy dramatickej spisby a nadchnú sa pre vlastné stvárnenia fragmentov predlôh. Prehlbujú si znalosti z dejín literatúry v súradniciach vnímania významov a kontextov, hľadajú vlastnú cestu životom. V otvorenej komunikácii so zapáleným profesorom demonštrujú ideálny model princípov learnig by doing v reálnom obraze života mladých ľudí, zaláskovaných, a zároveň prežívajúcich krízy spoločnosti a sveta. Pre podstatný zámer sprostredkovať žité dejiny divadla a drámy autor presiahol žánrové vymedzenie románu, jeho kniha je zároveň ojedinelým dielom v oblasti divadelnej pedagogiky.

V roku 2024 v edícii Theatrum vitae vydal Divadelný ústav publikáciu pod názvom Teátermacher. Rozhovor s Ľubomírom Vajdičkom o živote a divadle. Jej autori získali za knihu prémie Literárneho fondu – Ľubomír Vajdička v sekcii pre pôvodnú literatúru v kategórii esejistika za nový prístup k prezentácii divadelných osobností a Miroslav Dacho v sekcii pre tvorivú činnosť v oblasti rozhlasu, divadla a zábavného umenia za mimoriadny prínos pri vzniku objavnej memoárovej teatrologickej publikácie. Uvedenie ocenení v úvode recenzie publikácie nie je náhoda, vnímame ho ako východisko ku kritickému uchopeniu publikácie.