(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');

Recenzie / Monitoring teatrologickej literatúry

Za oponou kritiky: kto formoval slovenskú divadelnú kultúru

Vydavateľstvo Divadelného ústavu prinieslo v edícii Slovenské divadlo po dvoch zväzkoch Dejín slovenského divadla ďalšie syntetizujúce dielo značnej dôležitosti a prvé svojho druhu v kontexte slovenskej teatrológie, ktoré prostredníctvom encyklopedického prehľadu osobností slovenskej divadelnej kritiky a publicistiky mapuje vývoj reflexie slovenského javiskového umenia aj v širšom historickom, kultúrnom a metodologickom kontexte. Publikácia Slovník divadelných kritikov a publicistov je výsledkom spoločnej práce 36-členného autorského kolektívu generačne rozdielnych odborníčok a odborníkov v oblasti teatrológie, muzikológie, tanečnej vedy a príbuzných odborov pod odborným vedením prof. PhDr. Vladimíra Štefka, CSc. a prináša na 544 stranách 191hesiel, ergo autorských portrétov osobností, ktoré sa v relevantnej a konzistentnej miere svojho profesijného pôsobenia venovali percepcii slovenskej javiskovej tvorby a prispeli tak aj k formovaniu slovenskej teatrológie.

Dialóg ako nástroj divadelnej historiografie

Najnovším prírastkom do edície Theatrum vitae, ktorú vydáva Divadelný ústav, aby formou dialógu či memoárov odkrýval umelecké i životné cesty osobností slovenského divadelníctva, je kniha rozhovorov s hercom Emilom Horváthom, ktoré vedie spisovateľ a prekladateľ Ján Štrasser. Publikácia Už dávno nie som mladší. Rozhovory s Emilom Horváthomje v kontexte slovenskej teatrologickej literatúry významným dokumentačno-interpretačným projektom, ktorý operuje na rozhraní biografického naratívu, oral history a reflexívnej historiografie divadla. Zaradenie knihy do edície Theatrum vitae nie je iba edičným gestom, ale programovým potvrdením konceptu „žitého divadla“ ako legitímneho pramenného zdroja pre výskum dejín divadla.

Slovenské divadlo s tridsiatkou na krku

Sté výročie založenia prvej Československej republiky sa nieslo v duchu veľkých osláv, spomienkových podujatí, projektov, ktorých význam tkvel nielen v nostalgickom pripomínaní si minulosti, ale aj v upevňovaní tradičnej pevnej väzby českého a slovenského národa. V divadelnej obci toto výročie znelo intenzívne, jednou z takýchto udalostí bola aj konferencia Česká a slovenská vzájomnosť po roku 1993, ktorú koncom roka 2016 usporiadal bratislavský Divadelný ústav a jednotlivé príspevky publikoval v rovnomennom zborníku o rok neskôr.1 Na podobný model nadviazal Divadelný ústav pri ďalšom významnom míľníku tridsiateho výročia rozdelenia republiky a vzniku Slovenskej republiky v roku 1993. Konferencia Divadlo a tridsať rokov Slovenskej republiky alebo Ako sme sa hľadali sa konala v novembri 2023 a podľa rovnakého scenára Divadelný ústav publikoval o dva roky zborník príspevkov, ktoré odzneli.

Čo všetko sa ukrýva v divadle?

Publikácia divadelného režiséra Jozefa Kolejáka a dramaturgičky a psychologičky Veroniky Kolejákovej Ideme do divadla s podtitulom Moja prvá kniha o divadle je určená deťom v predškolskom veku a deťom na prvom stupni základných škôl. Knihu vydal Divadelný ústav v edícii Edukácia – divadlo – umenie. Kniha rozširuje poznatky detského čitateľa o fungovaní divadla. Formát knihy je vhodný nielen pre individuálne domáce čítanie, ale aj skupinové čítanie. Práca s knihou Ideme do divadla vo vzdelávacom procese predstavuje pre deti cennú skúsenosť, pri ktorej môžu zdieľať svoje predošlé divadelné zážitky.

Stať sa samým sebou, aj v dotyku s divadlom

Divadelný román v štyroch dejstvách s prológom a epilógom s názvom Sme divadelníci od Juraja Šebestu je nezvyčajne výpravným dielom. Na pôdoryse beletristického deja gymnazisti objavujú hlbinné významy dramatickej spisby a nadchnú sa pre vlastné stvárnenia fragmentov predlôh. Prehlbujú si znalosti z dejín literatúry v súradniciach vnímania významov a kontextov, hľadajú vlastnú cestu životom. V otvorenej komunikácii so zapáleným profesorom demonštrujú ideálny model princípov learnig by doing v reálnom obraze života mladých ľudí, zaláskovaných, a zároveň prežívajúcich krízy spoločnosti a sveta. Pre podstatný zámer sprostredkovať žité dejiny divadla a drámy autor presiahol žánrové vymedzenie románu, jeho kniha je zároveň ojedinelým dielom v oblasti divadelnej pedagogiky.

Cesty k herectvu

Publikáciu Cesty k herectvu pripravili dvaja zostavovatelia – Zdenka Pašuthová a Jan Braun. Ide o súbor, ktorý vznikol pri príležitosti 75. výročia založenia Vysokej školy múzických umení v Bratislave (1949). Pôvodne publikáciu chceli vydať už k 70. výročiu, ale pripraviť ju trvalo dlhšie ako sami zostavovatelia predpokladali.

Vajdičkov otvorený archív osobnej pamäti

V roku 2024 v edícii Theatrum vitae vydal Divadelný ústav publikáciu pod názvom Teátermacher. Rozhovor s Ľubomírom Vajdičkom o živote a divadle. Jej autori získali za knihu prémie Literárneho fondu – Ľubomír Vajdička v sekcii pre pôvodnú literatúru v kategórii esejistika za nový prístup k prezentácii divadelných osobností a Miroslav Dacho v sekcii pre tvorivú činnosť v oblasti rozhlasu, divadla a zábavného umenia za mimoriadny prínos pri vzniku objavnej memoárovej teatrologickej publikácie. Uvedenie ocenení v úvode recenzie publikácie nie je náhoda, vnímame ho ako východisko ku kritickému uchopeniu publikácie.

Hranice preňho neexistujú: pocta Karolovi Horákovi

Karol Horák – neprehliadnuteľný literát, excentrický vysokoškolský pedagóg, no predovšetkým nestor slovenského divadla. Bolo vecou elementárnej slušnosti, že už v septembri 2013 sa na pôde Prešovskej univerzity konala pri príležitosti Horákovej sedemdesiatky2 vedecká konferencia s veľavravným názvom Slovo, gesto, pohyb, obraz, tvar,3 z nej vzišiel rovnomenný konferenčný zborník.4 Je dobré, že o desať rokov neskôr (plus malý časový sklz) sa mohlo na rovnakom mieste konať obdobné podujatie pri ďalšom okrúhlom životnom jubileu profesora Horáka.5 Tentoraz malo názov Prekračovanie hraníc (k tvorbe Karola Horáka). I po tejto vedeckej konferencii vyšiel rovnomenný zborník.

Herecký talent strieborného plátna, televízie aj divadelných dosiek – Eva Krížiková

Slovenská herečka Eva Krížiková patrí k významným osobnostiam domácej umeleckej scény. Pôsobila v divadle, filme a televízii, venovala sa tiež dabingu a účinkovala vo viacerých rozhlasových hrách. Zomrela na konci marca 2020. Pôsobenie Evy Krížikovej v širšom kultúrnom a umeleckom kontexte reflektuje publikácia Eva Krížiková, ktorú v roku 2024 vydal Slovenský filmový ústav v edícii Camera obscura. Trojica autorov skúma herečkino dielo ako celok a za prioritný priestor jej umeleckej dráhy považuje film. Každý z autorov publikácie prispel vlastnou staťou, v ktorej detailne mapuje vývoj herečky v konkrétnej oblasti jej tvorby.

Enfant terrible slovenského divadla a jeho umelecká cesta

Blahoslav Uhlár je najvýznamnejšou osobnosťou slovenského nezávislého divadla. Jeho meno je pevne späté s oboma súbormi divadla Stoka, s ochotníckym súborom Disk, aj s Divadlom pre deti a mládež v Trnave, v ktorých postupne formoval vlastnú tvorivú metódu založenú na kolektívnej spolupráci. Zborník so symbolickým názvom BU, ktorý vznikol pod zostavovateľskou gesciou Dáše Čiripovej a Jána Šimka, prostredníctvom štúdií, esejí či kratších glos mapuje viac ako päťdesiat rokov umeleckej tvorby Blaha Uhlára. Autormi a autorkami štúdií sú viaceré slovenské teatrologičky a teatrológovia, ako aj autorky z iných odborov. Ide o prvý, zatiaľ najsystematickejší pokus o zachytenie Uhlárovej divadelnej tvorby.

Go to Top