Človek by sa mal učiť na chybách sprostých
V kontexte posledných sezón Radošinského naivného divadla je ostatná premiérovaná inscenácia Ako sme sa hľadali nahnevanejšia a hádam aj prísnejšia nielen v jazyku inscenovania, ale aj v posolstve. Je v nej niekoľko obrazov, v ktorých nenájdeme žiadny komediálno-ironický nadhľad, láskavé „zvrtnutie“ tragickej situácie nečakaným klaunsko-komickým pohľadom či vtipný komentár, vďaka ktorému diváci pocítia úľavu. To isté sa týka aj pointovania niektorých obrazov. Jedným z takých je situácia, v ktorej na scénu príde skupina utrápených, zranených a hladných Slovákov a Sloveniek, ktorí už tri dni putujú za blahoslavenou Matkou Božou, aby ju prosili o pomoc.
Nestoj na tom kraji, lebo spadneš
Tvorba pre násťročných je v slovenských divadlách na vzostupe zhruba od roku 2015. Inscenácie pre vekovú kategóriu 12+ mali rôznorodé východisko. Zahraničné hry, pôvodné texty, ktoré vznikli priamo pri tvorbe alebo dramatizácie reflektovali problémy teenagerov, ich online život, spoločensko-politické otázky a v značnej miere sa venovali dejinám 20. storočia. Je veľmi prínosné, že aj keď z dramaturgického a z organizačného hľadiska to nie je jednoduchá úloha, slovenské divadlá (činoherné i bábkové) takéto inscenácie pripravujú. Dôkazom dlhodobo zvýšeného záujmu divadelníkov a divadelníčok o násťročných je aj vznik festivalu Teen Theatre Fest, ktorý na konci sezóny 2023/2024 v Trnave zorganizovalo Divadlo Jána Palárika, alebo fakt, že inscenáciu špeciálne pre mládež chystá už aj národnostné Divadlo Romathan v Košiciach. (Trieda rebelov má premiéru v novembri 2024.)
Rozprávajme o našej minulosti
Ako rozprávať o témach, ktoré naša spoločnosť roky až desaťročia potláčala navyše, ak sa týkajú nielen jednotlivcov, ale viacerých generácií a v širšom kontexte aj celej krajiny? Nad touto otázkou sa zamýšľa inscenácia Akcia B – rozprávanie o mlčaní, ktorú v Modrom salóne SND režírovala Mariana Luteránová. Spolu s inscenačným tímom ukazujú, že jedným z komunikačných kanálov, ktoré môžu takéto témy otvárať, je aj divadlo.
Hra nielen pre malých
Nebýva zvykom a možno sa to ani nehodí ako úvod k odbornej recenzii, ale musím sa priznať, že sa mi ešte nestalo, že som odišla z divadla dojatá a so slzami v očiach. A nebola som sama. Nezapríčinil to sentimentálny príbeh, ani tragický záver hry, ba ani dojímavá hra hercov. Bola to dráma v bábkovom divadle so všetkými atribútmi realistického divadla, ktorá oslovila nielen detského, ale aj dospelého diváka, pretože téma starnutia a s ním spojenej demencie je mimoriadne aktuálna v umení často pertraktovaná.
O čo ide v medziľudských vzťahoch v kontexte (hyper)konzumnej kultúry?
Celoslovenská premiéra hry Doda Gombára Peniaze v Divadle Alexandra Duchnoviča v Prešove reflektovala aktuálnu tematiku medziľudských vzťahov v kontexte (hyper)konzumnej kultúry. Súčasný slovenský autor v nej situoval príbehy rôznorodých postáv – trúfalých lupičov banky, partnerov v konflikte, matky a syna s prehnaným putom, či rôznych postáv frustrovaných láskou. Peniaze sa v ich životoch stali neraz existenčne dôležité. Točil sa okolo nich okruh viacerých problémov so smutno-trpkými závermi. Nútili postavy zúfalo konať a viedli k rôznym bizarným činom (najmä prepad banky, ktorý naplánovali Mirco a Jojco a ich komplic Zdeno).
Groteskný „očistec“ v činohre SkRATu
Medzi oslavou dvadsiatych narodenín Divadla SkRAT začiatkom roka a jeho najnovšou premiérou sa stala veľmi smutná udalosť: zomrel Blaho Uhlár, jeden z najvýraznejších režisérov slovenského divadla, zakladateľ experimentálneho divadla dekompozície a kolektívnej tvorby. Vieme, že väčšina členov SkRATu spolupracovala s Uhlárom v STOKE a DISKU; poetiku avantgardného autorského divadla majú teda v krvi, prirodzene si ju preniesli do svojho súčasného súboru. Inscenácia Detox mental s výstižným podtitulom Sprievodca suterénom vyššieho vedomia má charakteristické znaky uhlárovsko-skRATtovského divadla, ako sú nadčasové témy, herci podieľajúci sa na výslednom texte (tu v menšej miere, ale predsa, hoci v bulletine oficiálne figuruje jeden autor), absurdné situácie, provokujúci humor či vulgarizmy, no je očividne ucelenejšia až ucelená, kompaktnejšia až kompaktná a má charakteristické znaky činohry postavenej na výraznom dramatickom texte.
