Tanec medzi východom a západom
Inscenácia Pupek – Všetko medzi východom a západom Tanečného divadla Ifjú Szivek mala bratislavskú premiéru 25. októbra 2025. Inscenáciu ešte predtým súbor uviedol v Budapešti a v júli 2025 aj na jednej z najprestížnejších európskych divadelných udalostí – na francúzskom Festivale Off Avignon. Divadelno-tanečné dielo inšpirované esejou Milana Kunderu Únos Západu alebo tragédia strednej Európy prostredníctvom tanca, hudby a slova pozorne diagnostikuje súčasnú spoločnosť nielen v stredoeurópskom kultúrnom priestore. Inscenácia hovorí univerzálnym jazykom, tematicky presahuje lokálne korene a otvára priestor pre dialóg o kultúre, hodnotách, pamäti, zabúdaní a pocite medzi západom a východom, medzi „tu a tam“.
Unikátny divadelný syntetik Jozef Bednárik
Jozef Bednárik bol medzi slovenskými divadelníkmi výnimočnou osobnosťou. Nielen svojským a neopakovateľným [...]
Deklamačné závody, recitačné preteky, súťaž v prednese… fenomén Hviezdoslavov Kubín
Svoj zážitok minimálne s triednym kolom súťaže Hviezdoslavov Kubín (HK) má každý, kto navštevoval školu na Slovensku. Úloha vystúpiť pred spolužiačkami a spolužiakmi s naspamäť naučeným prozaickým alebo poetickým textom je integrálnou súčasťou vyučovacieho procesu. Ak však človek mal k prednesu vzťah, na svojom výstupe pracoval a postupoval na stále vyššie a vyššie kolá súťaže vrcholiacej v meste Dolný Kubín, stal sa priamou súčasťou tohto fenoménu.
Kloktať do rytmu Bizetovej Carmen je empatické
V sezóne 2024/2025 do repertoáru BDŽ pribudla ďalšia ambiciózna inscenácia – Empatia. Tentokrát s vekovým odporúčaním 14+. Ide o formálne i obsahovo náročné javiskové dielo. Stredoškolskému publiku (a dospelým) ponúka stretnutie s postdramatickým divadlom a s abstraktnou témou v netradičnej forme. Nie je však intelektuálne elitárske, nekomunikatívne, či uzavreté do seba.
Ozdravujúci Zdravý nemocný
Po uvedení slávnej komédie J. B. P. Molièra (1622 ‒ 1673) v režijnej interpretácii Jána Jamnického na prvej scéne v roku 1943 napísal kritik Ján Rozner, že „aktuálnosť tejto hry je v znovuobjavení jej divadelnej formy“. Ak by sa chcel kritik vysloviť k dnešnému uvedeniu Zdravého nemocného v SND, asi by použil slovo „znovuobjavovanie“ poukazujúce na to, že potreba znovu a znovu ju objavovať stále trvá. Iste sa tým riadil režisér Pavol Viecha, ktorý vychádza z pôvodného autorovho žánru „komédie-baletu“ a v tandeme so scénografom Petrom Čaneckým v náznaku zakomponoval komicko-baletné prvky do svojho videnia. Či už v riešení scény s baletnou tyčou v popredí, na ktorej tu a tam niektorý z hercov spraví smiešny cvičebný úkon, alebo v kostýmových a hereckých štylizáciách Arganovej manželky Beliny i ďalších, no dali by sa spomenúť aj iné momenty.
Surreálne monštrum a jeho tieň
Európa Mozarta, Bacha či Beethovena a mnohých ďalších sa v 20. storočí rozhodla pre obyčajný plechový bubienok. V jeho rytme zanikol tlkot ľudského srdca. Hudba ostala prehlušená. Bubienok udával takt, určoval tempo, velil na pochod. Mozarta nahradil Matzerath. A davy bez rozmyslu mašírovali. Stačil kovový zvuk plechu. Iba niektorým z toho praskali bubienky. Partitúru pre sólo bubon symbolicky zapísal Nemec Günter Grass, kultový európsky spisovateľ a nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (1999).
