Čo sa deje pozdĺž rieky
Na rozdiel od filmového priemyslu, kde sa koprodukcia viacerých krajín aj v našich končinách stáva čoraz častejšou umeleckou praxou, v slovenskom divadle je takáto forma spolupráce stále veľmi zriedkavá. Aj preto je výsledná inscenácia, ktorá z takejto kolaboratívnej akcie vzíde, u nás stále niečím očakávaným a divácky príťažlivým. Vzbudzuje nielen zvedavosť divákov, ale aj kritici venujú koprodukčným dielam väčšiu pozornosť ako bežnému premiérovému titulu.
Všedná realita (socialistickej) ženy v nevšedných divadelných kulisách
V roku 2022 sa v DPM rozhodli vyhlásiť open call na dve divadelné sezóny. Víťaznému tvorcovi ponúkli finančnú podporu a zázemie divadla, vrátane časti hereckého súboru a techniky. Víťazkou sezóny 2023/24 sa stala Alžbeta Vrzgula, aj vďaka súzvuku s tematickým zameraním divadla. Jej projekt sa podarilo zrealizovať na konci sezóny, keď mala v nových priestoroch divadla premiéru inscenácia Eden. Útek z raja. DPM muselo opustiť „Zváračak“ a hlavnou scénou divadla sa stal priestor baru Bohéma na druhom poschodí OC Prior, ktorý bol pôvodne plánovaný ako „tá druhá“ a mal slúžiť pre experimentálne formy.
Demontáž Pavla Országha v Brutovského kompozícii
Hviezdoslavovi sa venuje veľký priestor v literárnom vzdelávaní, jeho tvorba je súčasťou maturitných otázok, od študentstva sa očakáva znalosť Krvavých sonetov, Hájnikovej ženy aj Eža Vlkolinského. Žiaci memorujú: „Keď národ oboril sa na národ s úmyslom vraždy, s besom skaziteľa“. Ale kto by si tieto básne prečítal dobrovoľne, kto by po Hviezdoslavovi siahol v knižnici? Jeho jazyk je pre nás dnes nezrozumiteľný, zastaralý a štylistika komplikovaná. Nie je to len skanzen, umelé tradovanie neživej histórie, ktorú žiactvu v pedagogickom procese servírujú bez aktualizácie o historické či osobné súvislosti, a najmä bez súčasného kontextu?
O tom, ako sa (ne)poučiť z dejín a o nezlomnosti nenápadnej hrdinky
Jednou z programových línií Divadla P. O. Hviezdoslava pod vedením riaditeľky Valerie Schulczovej je osvetľovanie príbehov významných bratislavských osobností. Po inscenácii Pressburger Fight Club, ktorá sa venovala zakladateľovi systému sebaobrany Krav maga Imrichovi Lichtenfeldovi (pôvodom bol Žid) a jeho životnému osudu poznačenému nástupom fašizmu, sa širšia verejnosť zrejme po prvý raz stretla s menom pamiatkarky, muzeologičky, historičky a pedagogičky Alžbety Güntherovej-Mayerovej (1905 – 1973). Autorkou hry Bratislavské srdce, ktorá spracúva jej životnú i profesionálnu dráhu, je spisovateľka, dramatička a filmárka Anna Grusková.
Skúmanie (ne)možností umelej inteligencie
Úplne prvou hrou, ktorú vygenerovala nová technológia bola AI: Když robot píše hru. Vznikla v roku 2021 v spolupráci pražského Švandovho divadla, Matematicko-fyzikálnej fakulty Karlovej univerzity a Divadelnej fakulty Akadémie múzických umení a režijne sa na nej podieľal Daniel Hrbek. Na Slovensku bola prvou takouto inscenáciou Babylónia v roku 2022 v réžii Emy Benčíkovej. Podľa recenzentky Zuzany Husárovej vygenerovala texty rôznych žánrov, ktoré obsahovali dialógy, filozofické state, poetický jazyk, texty piesní či reportáž. Dielo vzniklo v rámci platformy pre performatívne, hudobné a vizuálne umenie P*AKT, ktorá reprezentuje nezávislú umeleckú scénu. Režisér Eduard Kudláč sa rozhodol preskúmať možnosti, ale aj limity umelej inteligencie v inscenácii Tretia verzia pravdy v žilinskom repertoárovom zriaďovanom divadle. Zároveň týmto krokom potvrdil ambíciu divadla orientovať sa na odvážne texty, ktoré nespĺňajú konvenčné predstavy o dráme.
Záväzné dodržiavanie súčasného stavu (?)
Súčasná doba prináša so sebou množstvo protirečivých sociálnych fenoménov. Stredná trieda prakticky mizne a dôsledkom je, že pribúda značné množstvo osôb ohrozených existenčnou chudobou. Bežnou praxou je mať viacero zamestnaní súčasne na úkor voľného času. Volanie po inklúzii, všímavosti, starostlivosti o seba prehlušuje toxická maskulinita, agresivita, hrubosť. Snahám o príjemnejšiu, spravodlivejšiu a snáď o niečo zrozumiteľnejšiu budúcnosť, vyžadujúcu si systematickosť, trpezlivosť a empatiu oponujú populisticky jednoduché odpovede na zložité, avšak akútne otázky doby, vyplývajúce z rýchlosti, akou sa mení svet pred našimi očami. Tieto témy otvára a prepája do vzájomných súvislostí aj inscenácia Mestského divadla Žilina Status Quo v réžii Mariána Amslera.
