Bábkové divadlo Žilina

V sezóne 2024/2025 do repertoáru BDŽ pribudla ďalšia ambiciózna inscenácia – Empatia. Tentokrát s vekovým odporúčaním 14+. Ide o formálne i obsahovo náročné javiskové dielo. Stredoškolskému publiku (a dospelým) ponúka stretnutie s postdramatickým divadlom a s abstraktnou témou v netradičnej forme. Nie je však intelektuálne elitárske, nekomunikatívne, či uzavreté do seba.

Ak divák očakáva scénu ako z disneyovskej adaptácie Krásky a zvieraťa s obrovskou knižnicou, nedočká sa jej. Namiesto toho scénograf Karel Czech pracuje s dvoma neuzavretými kruhovými taburetmi, potiahnutými kvetovaným čalúnením. Nad nimi visí tretí kruh, ktorý v predstavení neskôr zastáva funkciu rámu portrétu krásneho princa. Scénu dopĺňajú neónové ružové plameniaky. Voľbou scény tvorcovia navodzujú atmosféru exotického ostrova a dištancujú sa od spopularizovanej rozprávky, zasadenej do noblesného paláca, a ten obýva hrozivé zviera.

Zaujíma téma holokaustu pre dnešných násťročných? Je to pre nich už len dávna história, ktorá ich nemá čím frapovať? Predstavme si dieťa narodené v roku 2013, ako v skupine spolužiakov kráča na predstavenie o židovskom chlapcovi, ich rovesníkovi, a jeho osude počas druhej svetovej vojny. Ako napríklad šiestak či šiestačka na základnej škole vníma taký príbeh?

Doppler je prozaickým dielom nórskeho autora Erlenda Loeho o mužovi, ktorý v civilizovanom svete ubíjajúcich noriem hľadá svoju oázu pokoja a pred každodennosťou a hyperkonzumným spôsobom života uniká žiť do prírody, kde sa okrem iného snaží vyrovnať so smrťou otca. Spisovateľ na prvý pohľad vážnu tému existenciálnych problémov súčasného človeka uchopil s veľkou dávkou nadhľadu.

Na konci sezóny 2020/2021 sa krátko po sebe konali v slovenských divadlách dve premiéry inscenácií podľa rozprávok Jozefa Cígera Hronského. Najprv v Bábkovom divadle Žilina a o týždeň neskôr v Bratislavskom bábkovom divadle. Nie je na tom nič zvláštne, tieto náhodné „stretnutia“ autorov či dokonca rovnakých hier v repertoároch rôznych divadiel nie sú ojedinelé. Neplánovane potom vzniká tematická sezóna alebo aspoň konfrontácia dvoch inscenácií rovnakej predlohy.

Už antický filozof Theofrastos údajne povedal, že čas je to najdrahšie, čo človek môže míňať. Žijeme v dobe, v ktorej sa ľudia sťažujú na chronický nedostatok času a odborníci aj lifestylové časopisy radia, ako si ho manažovať. Firmy či dokonca celé krajiny experimentujú so skracovaním pracovného času a psychológovia tvrdia, že venovať svoj čas rodine či priateľom je to najlepšie, čo môžeme urobiť pre seba i utužovanie vzťahov. Mnohí však hovoria, že na to skrátka nemajú čas.

Posledná inscenácia Bábkového divadla Žilina v roku 2020, ktorá sa uskutočnila za zvýšených hygienických opatrení, bola dlho očakávaná. O to väčšia bola zvedavosť publika, čo náročná Dezorzova realizácia známeho literárneho diela prinesie. Jedinečné dielo talianskeho autora Carla Collodiho (1826 – 1890) o panáčikovi z dreva, ktorý sa chce stať chlapcom, láka mnohých tvorcov – divadelníkov, literátov, filmárov. Množstvo realizácií, adaptácií, úprav, prerozprávaní tohto diela svedčí o jeho nadčasovosti.

Režiséra Mariána Pecka môžeme označiť ako dvojdomého – tvorí pre deti aj pre dospelých, v bábkových divadlách aj v činohre. Z piatich slovenských zriaďovaných bábkových divadiel však režíroval len vo svojom domovskom Bábkovom divadle na Rázcestí v Banskej Bystrici. To sa zmenilo až v roku 2020. Ako hosťujúci režisér naštudoval inscenáciu v Bábkovom divadle Žilina.

Bolo to v roku 2008, keď Katarína Aulitisová a Ľubomír Piktor, zakladatelia a jediní členovia úspešného nezávislého Divadla PIKI prvýkrát režírovali na Slovensku v inom, ako vlastnom divadle. V Bábkovom divadle Žilina naštudovali inscenáciu podľa poviedky Roalda Dahla Akčantyrok. Dnes je Katarína Aulitisová, okrem toho, že stále hráva aj predstavenia Divadla PIKI, umeleckou šéfkou Bratislavského bábkového divadla, režisérkou troch inscenácií na jeho repertoári a viacerých študentských inscenácií na Katedre Bábkarskej tvorby Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení, kde pôsobí ako pedagogička. V roku 2016 naštudovala v BDŽ inscenáciu Tracyho tiger a na začiatku sezóny 2019/2020 sa tam vrátila znova.

Inscenácia Lovci duchov vznikla zo spolupráce Gejzu Dezorza a Petra Gärtnera, dramaturga a absolventa filmovej a televíznej scenáristiky na VŠMU, no predovšetkým fanúšika a zakladateľa ochotníckeho bábkového divadla Morgonrock. Na margo uvedenia Lovcov duchov treba pochváliť umelecké vedenie divadla (Michal Németh), že dalo priestor titulu, ktorý sa vymyká z bežných dramaturgických klišé. Inšpiráciou divadelného textu pre inscenačné bábkové divadlo bol kultový americký film Krotitelia duchov bývalého československého režiséra Ivana Reitmana, resp. jeho ďalšia verzia. Dramaturgia bábkového divadla tak zaznamenáva oživenie a námetové obohatenie reagujúce na dianie v iných umeleckých a popkultúrnych žánroch.