(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');

2022/2023

Home/2022/2023

A kedy pôjdeme domov?

73. sezóna v Divadle Andreja Bagara v Nitre (2022/2023) niesla názov Krehká identita. Umelecký šéf Matúš Bachynec a dramaturgička Martina Mašlárová v nej primárne hľadali rezíduá historickej a kultúrnej pamäti profilujúce tému národnej identity u výlučne domácich autorov a autoriek (B. Slančíková-Timrava, L. Grosman, M. Homza, M. Kopcsay a i.). Týmto výberom kvalitatívne vysoko nastavili monotematickú divadelnú sezónu nitrianskeho divadla orientovanú predovšetkým na dramatizácie diel slovenskej literárnej spisby v spoluautorstve a na vyspelé dramaturgické a dramaturgicko-režijné koncepcie jednotlivých inscenácií. Zavŕšila ju inscenácia Domov v réžii Matúša Bachynca podľa rovnomenného románu Máriusa Kopcsaya ako vôbec prvá adaptácia jeho prózy.

Polievka bez chuti a vône

Hra Polievka je súčasťou rovnomennej Vargovej trilógie pozostávajúcej z hier Hra, Polievka a Ticho. Ide o tragikomické diela prepletené mystickými prvkami, ktorých témou je hriech a trest zaň. Varga sa v nich pohráva s časom, prostredníctvom prenesenia pozornosti na jednotlivé postavy mení optiku, no zároveň stále ponecháva veľkú mieru psychologickosti a badateľné sú inšpirácie Ibsenom či Strindbergom. Režisér a prekladateľ Karol Rédli uviedol Polievku v Štúdiu 12 v spolupráci s Divadlom EFEMÉRA & TRIO OLGA.

Keď sa z javiska sype divadelná tradícia aj náš moderný, no tak trochu malomeštiacky život

Inscenácie textov nemeckého dramatika Mariusa von Mayenburga nie sú na Slovensku ničím výnimočným. Hry majú niekoľko aspektov, vďaka ktorým môžu byť, a aj sú, pre divadelných tvorcov atraktívne. Mayenburgov angažovaný postoj je bez útočnej jednostrannej ideológie a dogmatických téz, divákovi „nepodsúva odpovede“ a jeho preferovaným prostriedkom je humor. Možno aj to bol jeden z dôvodov, prečo bola v minulej sezóne jeho hra Perplex inscenovaná hneď v dvoch slovenských divadlách. Po Jánovi Luteránovi vo zvolenskom divadle Jozefa Gregora Tajovského (premiéra 16. 12. 2022) text v preklade Lukáša Brutovského inscenoval Juraj Bielik v Národnom divadle Košice. Košická činohra sa týmto titulom po dramatickej „klasike“ (W. Shakespeare Titus Andronicus) a „takmer klasike“ (P. Weiss Marat/Sade) na konci sezóny tematicky presunula do aktuálnej súčasnosti.

Žobrácka opera po rusínsky

Sú tituly v dramatickej spisbe, pri ktorých názve si vždy vieme vybaviť autora. Sú tituly, ktoré vnímame len okrajovo a na autora si spomenúť nevieme, a sú aj také, ku ktorým vieme priradiť autorov viacero, pretože sa pôvodným textom inšpirovali, prepísali ho, prípadne na jeho motívy vytvorili nové, tiež silné dielo. Jednou z takýchto hier je aj Žobrácka opera, s ktorou sa spájajú minimálne tri slávne mená: Václav Havel, Bertolt Brecht a John Gay.

NIE!

V inscenácii NIE! režisér využil svoje pedagogické skúsenosti pri tvorbe objektového divadla. Inscenácia vychádzala z témy vývojových štádií dieťaťa, ktoré sú často problémové pre deti aj pre rodičov, a koncepčne sa uvoľnene, hravo a vtipne zameriavala na kľúčové situácie jednotlivých období. Inscenácia bola výsledkom autorskej kolektívnej tvorby. Celkom na začiatku tvorivého procesu sa inscenačný tím zaoberal problematikou obdobia vzdoru, jeho príčinami aj následkami v období, keď dieťa vníma svet a vyjadruje svoj postoj k nemu, keď pocíti, že môže povedať „nie!”. Dáva tak najavo potrebu samostatnosti, potrebu prejaviť vôľu. Obdobie vzdoru je prirodzený jav, avšak náročný pre dospelých aj pre dieťa. Na začiatku tvorby prebiehali diskusie o téme a vybrali sa štyri tematické okruhy, v ktorých sa najviac prejavuje vzdor dieťaťa: jedenie, obliekanie, umývanie sa a hra.

Dopadne to dobre? Sugestívna správa divadla Offline o súčasnosti

Už pred pandémiou sa objavovali jasné signály, že globalizovaná spoločnosť vykročila smerom k nebezpečnej polarizácii, ktorá je prekážkou akejkoľvek snahy o zmier a kompromisné riešenie. Pandémia COVID-19 túto tendenciu ešte zosilnila. V čase, keď by sme si mali vydýchnuť a v harmonickej atmosfére oslavovať návrat k životu bez obmedzení, sme konfrontovaní s nárastom rôznych foriem agresie, ale i neustále prítomnými pocitmi úzkosti a strachu. I keď je stav napätia súčasťou stratégie prežitia ľudského rodu, komplikuje nám každodennú existenciu, obmedzuje naše konanie, je jednou z príčin spomenutej agresie a polarizácie spoločnosti. A práve pocity úzkosti a strachu sú tematickými motívmi inscenácie divadla Offline Tí druhí.

Má vôbec operné umenie v modernej spoločnosti budúcnosť?

Stretnú sa Orfeus, Tamino, Violetta, Carmen a Olympia na divadelnom konkurze... Nie, to nie je začiatok vtipu, hoci nedávny prírastok do slovenskej opernej tvorby k nemu nemá ďaleko. V roku 2020 sa na opernom festivale v Bregenzi konala svetová premiéra opery Ľubice Čekovskej s názvom Impresario Dotcom, ktorá vznikla z iniciatívy festivalu Bregenzer Festspiele, Slovenského národného divadla v Bratislave a renomovaného nemeckého vydavateľstva Bärenreiter-Verlag Kassel. Hoci svetovú premiéru poznačila pandémia Covid-19, pre ktorú bola skladateľka nútená dielo upraviť a aj inscenačne sa tvorcovia museli prispôsobiť preventívnym protipandemickým opatreniam, nasledujúca slovenská premiéra v roku 2022 bola natoľko úspešná, že sa Čekovská stala laureátkou ocenenia Dosky 2023 za mimoriadny počin v hudobnom divadle.

Subjekt: Gulliver

Inscenácia Subjekt: Gulliver Divadla Jána Palárika v Trnave nadväzuje na sériu esteticky rozličných inscenačných experimentov v tomto divadle. Experimentálna je hneď z viacerých dôvodov. Sú to: myšlienkový posun predlohy do súčasnosti, ktorý je zároveň existenciálnou metaforou; multimediálny charakter inscenácie; nezvyčajné, ba výnimočné využitie filmovej reči v divadle, realizácia inscenácie prostredníctvom rôznorodého vyjadrovacieho aparátu, v ktorom popri činohernom herectve zohrávajú dôležitú úlohu výtvarné výrazové prostriedky divadla s bábkami, divadla objektu a divadla masiek; odvaha realizovať takýto veľký projekt v činohernom divadle s činohernými hercami.

Náš domov je všade, kde je nejaké divadlo

Hra pre dvoch jedného z najvýznamnejších amerických dramatikov dvadsiateho storočia Tennesseeho Williamsa, hra blízka jeho srdcu, je voľne inšpirovaná jeho životom a vzťahom so sestrou Rose. Radí sa do neskoršieho obdobia autorovej tvorby, napísal ju až v roku 1973, teda dvadsaťšesť rokov po jeho najznámejšej hre Električka zvaná túžba a trinásť rokov po Mačke na horúcej plechovej streche. Hry z tohto obdobia majú blízko k absurdnej dráme, Williams sa tu približuje až k Beckettovi či Haroldovi Pinterovi.

Úvod do problematiky konšpiritualizmu

Široký fenomén alternatívnej spirituality je po celom svete prítomný od šesťdesiatych rokov minulého storočia, kedy vyrástol z hnutia New Age. V našom priestore pozvoľna zapúšťal korene a bujnel od začiatku deväťdesiatych rokov. Nejde teda o žiadnu novinku. Hoci ide o mimoriadne rozsiahly fenomén so zásadným vplyvom na reálny život ľudí a zároveň pestrý materiál s mnohými performatívnymi prvkami, je umelecky len minimálne zmapovaný. Ak sa táto téma objaví v televíznej, filmovej či akejkoľvek inej tvorbe, ide zvyčajne o skratkovitú karikatúru, v ktorej je alternatívna spiritualita vykresľovaná ako sekta a ľudia na druhej strane ako nesvojprávne a naivné bytosti. Realita je však oveľa pestrejšia, zložitejšia a rafinovanejšia.

Go to Top