Soňa J. Smolková
Soňa J. Smolková vyštudovala divadelnú vedu na Vysokej škole múzických umení a liečebnú pedagogiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Pôsobila ako hudobná publicistka, neskôr ako odborná pracovníčka Divadelného ústavu. Momentálne je redaktorkou denníka SME. Divadelné recenzie publikovala v denníku Pravda, v časopise kød – konkrétne o divadle, spolupracovala s Rádiom_FM a s internetovým časopisom MLOKI. Súčasťou projektu Monitoring je od jeho začiatku.
Polievka bez chuti a vône
Hra Polievka je súčasťou rovnomennej Vargovej trilógie pozostávajúcej z hier Hra, Polievka a Ticho. Ide o tragikomické diela prepletené mystickými prvkami, ktorých témou je hriech a trest zaň. Varga sa v nich pohráva s časom, prostredníctvom prenesenia pozornosti na jednotlivé postavy mení optiku, no zároveň stále ponecháva veľkú mieru psychologickosti a badateľné sú inšpirácie Ibsenom či Strindbergom. Režisér a prekladateľ Karol Rédli uviedol Polievku v Štúdiu 12 v spolupráci s Divadlom EFEMÉRA & TRIO OLGA.
Úvod do problematiky konšpiritualizmu
Široký fenomén alternatívnej spirituality je po celom svete prítomný od šesťdesiatych rokov minulého storočia, kedy vyrástol z hnutia New Age. V našom priestore pozvoľna zapúšťal korene a bujnel od začiatku deväťdesiatych rokov. Nejde teda o žiadnu novinku. Hoci ide o mimoriadne rozsiahly fenomén so zásadným vplyvom na reálny život ľudí a zároveň pestrý materiál s mnohými performatívnymi prvkami, je umelecky len minimálne zmapovaný. Ak sa táto téma objaví v televíznej, filmovej či akejkoľvek inej tvorbe, ide zvyčajne o skratkovitú karikatúru, v ktorej je alternatívna spiritualita vykresľovaná ako sekta a ľudia na druhej strane ako nesvojprávne a naivné bytosti. Realita je však oveľa pestrejšia, zložitejšia a rafinovanejšia.
Žena, ulica, dlaň, kosť, samota
Činohra Slovenského národného divadla uviedla v krátkom čase dve inscenácie, ktoré možno napriek ich nesporným kvalitám vnímať aj ako test diváckej odhodlanosti. Inscenácie Kocúrkovo v réžii Rastislava Balleka a Koncert na želanie režisérky Kamily Polívkovej sú skúškou, do akej miery sú diváci prvej divadelnej scény ochotní prekonávať väčšie či menšie prekážky, ktoré im tvorcovia predložia. V prípade Kocúrkova sa diváci a diváčky musia popasovať nielen s novou interpretáciou Chalupkových hier, ale najmä s množstvom textu, ktorým ich tvorcovia doslova zaplavia.
Nič zmysluplnejšie ako pomoc neexistuje
V roku 2019 vydal UNICEF znepokojivú správu. Podľa prieskumu, na ktorom sa zúčastnilo viac ako 170-tisíc respondentov a respondentiek z tridsiatich krajín sveta, mal skúsenosti s online šikanou každý tretí mladý človek. Prieskum sa pritom uskutočnil ešte pred pandémiou COVID-19, ktorá na dlhé mesiace presunula všetok sociálny kontakt, vzdelávanie aj vzťahy do virtuálneho prostredia. Odborníci už zo začiatku pandémie upozorňovali na skutočnosť, že dôsledky tejto zmeny môže mladá generácia pociťovať ešte veľmi dlho a intenzívne. Mladí ľudia na Slovensku patrili k ohrozenejšej skupine nielen pre mimoriadne dlhé zatváranie škôl, ale aj pre dlhodobo podceňovanú otázku duševného zdravia. Ťaživé dôsledky sa spočiatku prejavili napríklad v nebývalom počte volaní na záchranné linky, neskôr aj v náraste depresií, úzkostí, ale aj agresie u detí.
Nehoda bez následkov
Nehoda sa od ostatných Egressyho hier uvedených na Slovensku v mnohom líši. Iste aj tu je zjavný istý realistický základ, no Nehoda prekračuje typický rámec. Čitateľov, tvorcov a neskôr aj divákov stavia pred zložitú úlohu dešifrovať, či to, čo Ester prežíva v dome pri jazere, sú skutočné udalosti alebo len preludy. Formálne navyše text pripomína viac filmový scenár ako divadelnú hru.
Láska a korupcia nikdy nezomierajú
Najvýraznejšiu, v tomto prípade je dokonca namieste použiť slovo dominantnú, zásluhu si pripisuje režisér Marián Amsler. Ten totiž pri tvorbe inscenácie nevystupuje „iba“ ako režisér, ale aj ako autor dramatizácie, scény a kostýmov. Jasná a výrazná vízia, ktorá prepája všetky komponenty inscenácie, je zrejmá, premyslená a príťažlivá. Amsler vychádzal nielen zo žiaľ až veľmi nadčasovej témy, ktorou je prepojenie korupcie a špinavých praktík s politickou špičkou, ale aj z istého „popového“ potenciálu románu.
Slovo podľa Válka
Slovenská sezóna v Slovenskom národnom divadle vyšla aj na štvrté poschodie – do priestorov Modrého salónu, kde na sklonku marca 2015 uviedli inscenáciu hry Petra Pavlaca Slovo Válkovo. Hra o významnom slovenskom básnikovi a zároveň predrevolučnom ministrovi kultúry voľne nadväzuje na úspešnú inscenáciu Leni. Aj v tomto prípade ide o hru napísanú špeciálne pre komorný priestor Modrý salón, o hru napísanú pre konkrétnych hercov a zároveň o hru o kontroverznej osobnosti. Hoci ide o zaujímavý divadelný projekt, jeho realizácia sa nevyhla niekoľkým problémom.
Harmonické a vtipné Zmierenie
Inscenovať Palárikovo Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch v SND sa dnes dá z istého pohľadu považovať za výzvu. Podoba inscenácie totiž podlieha rôznorodým očakávaniam. Staršia generácia divákov očakáva pokračovanie slávnej inscenácie Karola L. Zachara z roku 1970, mladšia s najväčšou pravdepodobnosťou prichádza z donútenia profesorky slovenčiny, ktorá si chce touto formou poistiť hladký priebeh maturitnej skúšky. Spokojní napokon môžu byť všetci: pamätníci, pani profesorka, študenti aj tvorcovia. V SND vytvorili divácky úspešnú a zároveň kvalitnú inscenáciu slovenskej klasiky.
Othello v (prílišnej) skratke
Malá scéna STU vstúpila do piateho roka svojej existencie. Jubilejnú sezónu otvorilo divadlo inscenáciou hry Othello. Ide o inscenáciu s natoľko radikálnou úpravou, že Williama Shakespeara môžeme ako autora uviesť len veľmi problematicky. Pod verziou na Malej scéne by totiž v kontexte úpravy mal byť podpísaný len Will Shake.
