(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');

Recenzie / Monitoring divadiel

Home/Recenzie / Monitoring divadiel

Ako to dopadne, keď sa stretne tulák, kameň, oligarcha, bufetárka a turistická značka?

Reportáž je obľúbeným žánrom – čitateľ sa prostredníctvom nej dostane do iných kútov sveta vďaka autentickému nazeraniu autora/autorky. Môže sa z nej dozvedieť napríklad inde nepublikované informácie o geografických, kultúrnych či sociálnych zvláštnostiach krajín, ktoré možno nikdy nenavštívi. Čo však motivuje Slováka alebo Slovenku, aby si prečítal/a reportáž o Slovensku?

Normálnosť je štatistická fikcia

„Pojmy ako normálny a abnormálny nemajú vo vedeckom myslení miesto. Nemajú miesto v našich životoch, vo vašich životoch. Odlišnosť nie je normálna, čo vždy bola a aj bude štatistická fikcia. Skutočnosťou sú odlišnosti. Odlišnosť je nevyhnutná. Odlišnosť je všeobecne platný fakt. Toto je skutočný svet.“ Takýto citát vybrala do bulletinu inscenácie Sme v pohode Činohry SND jedna z dramaturgičiek Marta Ljubková. Nápis Toto je skutočný svet by mohol visieť počas celého predstavenia nad scénou namiesto názvu hry. Citát pochádza z knihy Byť normálny je na hovno od Jonathana Mooneyho, ktorý vo svojich knihách a prednáškach radí, ako žiť a dokonca aj ako byť úspešný, aj keď ste – napríklad ako on – ťažký dyslektik alebo čokoľvek „iné“, čo je jednoducho „iné“.

A kedy pôjdeme domov?

73. sezóna v Divadle Andreja Bagara v Nitre (2022/2023) niesla názov Krehká identita. Umelecký šéf Matúš Bachynec a dramaturgička Martina Mašlárová v nej primárne hľadali rezíduá historickej a kultúrnej pamäti profilujúce tému národnej identity u výlučne domácich autorov a autoriek (B. Slančíková-Timrava, L. Grosman, M. Homza, M. Kopcsay a i.). Týmto výberom kvalitatívne vysoko nastavili monotematickú divadelnú sezónu nitrianskeho divadla orientovanú predovšetkým na dramatizácie diel slovenskej literárnej spisby v spoluautorstve a na vyspelé dramaturgické a dramaturgicko-režijné koncepcie jednotlivých inscenácií. Zavŕšila ju inscenácia Domov v réžii Matúša Bachynca podľa rovnomenného románu Máriusa Kopcsaya ako vôbec prvá adaptácia jeho prózy.

Polievka bez chuti a vône

Hra Polievka je súčasťou rovnomennej Vargovej trilógie pozostávajúcej z hier Hra, Polievka a Ticho. Ide o tragikomické diela prepletené mystickými prvkami, ktorých témou je hriech a trest zaň. Varga sa v nich pohráva s časom, prostredníctvom prenesenia pozornosti na jednotlivé postavy mení optiku, no zároveň stále ponecháva veľkú mieru psychologickosti a badateľné sú inšpirácie Ibsenom či Strindbergom. Režisér a prekladateľ Karol Rédli uviedol Polievku v Štúdiu 12 v spolupráci s Divadlom EFEMÉRA & TRIO OLGA.

Keď sa z javiska sype divadelná tradícia aj náš moderný, no tak trochu malomeštiacky život

Inscenácie textov nemeckého dramatika Mariusa von Mayenburga nie sú na Slovensku ničím výnimočným. Hry majú niekoľko aspektov, vďaka ktorým môžu byť, a aj sú, pre divadelných tvorcov atraktívne. Mayenburgov angažovaný postoj je bez útočnej jednostrannej ideológie a dogmatických téz, divákovi „nepodsúva odpovede“ a jeho preferovaným prostriedkom je humor. Možno aj to bol jeden z dôvodov, prečo bola v minulej sezóne jeho hra Perplex inscenovaná hneď v dvoch slovenských divadlách. Po Jánovi Luteránovi vo zvolenskom divadle Jozefa Gregora Tajovského (premiéra 16. 12. 2022) text v preklade Lukáša Brutovského inscenoval Juraj Bielik v Národnom divadle Košice. Košická činohra sa týmto titulom po dramatickej „klasike“ (W. Shakespeare Titus Andronicus) a „takmer klasike“ (P. Weiss Marat/Sade) na konci sezóny tematicky presunula do aktuálnej súčasnosti.

Žobrácka opera po rusínsky

Sú tituly v dramatickej spisbe, pri ktorých názve si vždy vieme vybaviť autora. Sú tituly, ktoré vnímame len okrajovo a na autora si spomenúť nevieme, a sú aj také, ku ktorým vieme priradiť autorov viacero, pretože sa pôvodným textom inšpirovali, prepísali ho, prípadne na jeho motívy vytvorili nové, tiež silné dielo. Jednou z takýchto hier je aj Žobrácka opera, s ktorou sa spájajú minimálne tri slávne mená: Václav Havel, Bertolt Brecht a John Gay.

Manželia Gregorovci na bojisku minulosti, súčasnosti aj budúcnosti

Jozef Gregor Tajovský – osobnosť školských osnov, vrcholný predstaviteľ slovenskej realistickej spisby, prozaickej aj dramatickej. O fakte, že mal manželku, talentovanú literátku a najmä agilnú a na dobové pomery v očiach konzervatívcov nepríjemne progresívnu bojovníčku za rodovú rovnoprávnosť, sa mimo kultúrnej obce vie už menej. A stále sa málo tuší aj o turbulenciách ich privátnych životov, o ich citovom zázemí, pochybnostiach o sebe samých, politických aj spisovateľských názoroch formujúcich sa v priebehu zásadných dejinných ruptúr. Pohľad za oponu ich oficiálnej tváre vštepovanej učebnicami literatúry ponúka zvolenská trojinscenácia Tel3gram.

Svätožiara nad Stokou

Začnem takto: Blaho Uhlár príliš neobľubuje, keď niekto doslovne analyzuje či interpretuje obrazy inscenácií jeho divadla – Divadla Stoka a hľadá v nich univerzálne platné vyjadrenia. Divadlo sa má žiť, každý v ňom vidí niečo iné, divák sa nemá čo ulievať, sám si vytvára vlastné významy a pohľady zložené z dekomponovaných súčiastok pokriveného sveta. Zážitok nedostane zadarmo, len tak. Nič nie je úplne jednoznačné, v podstate všetko môžeme obrátiť naruby.

Humanizmus verzus popkultúra

Ježiš Kristus – človek, prorok, učiteľ. Ako historická postava bude vždy objektom výskumu – relikvie či predmety, ktoré údajne používal, sa (s dovolením cirkvi) podrobujú testom nových technológií. Pre veľkú časť obyvateľov zemegule je Kristus Boží Syn, vďaka ktorému sa po smrti dostanú do nebeského kráľovstva. V roku 2021 sa k rímskokatolíckej cirkvi hlásilo takmer 1,4 miliardy ľudí a katolíci tvorili 17,67 % svetovej populácie. Azda aj preto cirkev stále okolo neho udržuje auru mysticizmu.

Surreálne výjavy zábudlivej pamäti

Reflexia 30. výročia rozdelenia Československa priviedla divadelných tvorcov oboch krajín v príslušných sezónach k vzájomnej spolupráci, pričom výsledkom je niekoľko zaujímavých inscenácií. Z koprodukcie Slovenského komorného divadla v Martine a Městských divadel pražských vzišla autorská inscenácia Iokasté, ktorá sa síce téme Československa priamo nevenuje, ale originálnym spôsobom, s nadhľadom a iróniou prostredníctvom antických mýtov komentuje toxické prejavy maskulinity v súčasnom svete. Inscenácia je tiež súčasťou konceptu RE: CYKLUS (recyklácia scénografie v troch inscenáciách Slovenského komorného divadla v Martine), ktorý bol nominovaný v ankete DOSKY na víťaza v kategórii Mimoriadny počin v činohernom divadle. K vzťahom medzi českým a slovenským národom sa humorným spôsobom vyjadruje napríklad inscenácia Bratislavského bábkového divadla a divadla Drak z Hradca Králové Zapísaný spolok slovenských a českých bábkarov uvádza: Zbojník a Gašparko. V sezóne 2023/2024 vznikol z námetu o rozpade Československa v spolupráci Divadla Andreja Bagara v Nitre a Horáckeho divadla v Jihlave ďalší veľmi podnetný scénický čin – Pomlčka.

Go to Top