(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');

Recenzie / Monitoring divadiel

Kubo v mäsiarni, aké výstižné!

Jozef Hollý patrí medzi slovenských realistických dramatikov prelomu 19. a 20. storočia, ktorý svoju emblematickú komédiu Kubo napísal v roku 1904, hoci populárnou sa stala až po roku 1950, keď ju upravila a do divadelného života poslala Hollého dcéra Elena Holéczyová. Hra Kubo sa pravidelne inscenuje na slovenských javiskách a takmer vždy má divácky úspech, čo vychádza z vďačne vystavaného príbehu o mladom zamilovanom páre, ktorý chcú rozdeliť rodičia túžiaci po bohatstve. Chamtivosť ako vlastnosť, na ktorej sa dá vystavať skvelá komédia, sa neraz osvedčila aj vo svetovej dramatickej spisbe.

Gemerská elégia

Režisér, prekladateľ a v neposlednom rade popularizátor maďarskej drámy na Slovensku Karol Rédli sa rozhodol dramatický sujet tejto hry preniesť do priestoru niekdajšej banskej oblasti stredného Gemera, konkrétne kdesi k Štítniku v okrese Rožňava, čo je periféria Košického kraja. Zatvorenie baní a úpadok celého priemyslu spôsobil ekonomický a následne aj demografický, sociálny kolaps regiónu, ktorý v súčasnosti patrí k najchudobnejším oblastiam Slovenska. Pri pohľade na mapu možno povedať, že aj u nás by sa dalo vyznačiť niečo ako hrdzavý pás, hoci v našom kontexte zvykneme hovoriť skôr o hladových dolinách. Historický Gemer by mal v tomto páse nepochybne popredné miesto.

Ja v tvojom veku…

Novembrová premiéra inscenácie Hej, Pookie! s podtitulom Emocionálna výchova zvolenského Divadla Jozefa Gregora Tajovského prináša do diskurzu divadla pre mladých témy, ktoré boli v minulosti tabuizované. Prvá menštruácia, sexuálne obťažovanie, vzťah človeka k vlastnému telu sa vďaka mnohým neziskovým iniciatívam dostávajú do širšieho povedomia mladých ľudí. Divadelná inscenácia im atraktívnym spôsobom približuje informácie o týchto témach. Okrem toho, názov diela naznačuje, že inscenácia sa nesie v láskavom a priateľskom duchu – výrazom „pookie“ dospievajúci označujú osoby, ktoré sú im blízke. Téma vzájomného budovania a utužovania vzťahov najmä medzi tínedžermi a ich rodičmi je tak po celý čas prítomná.

Gerdino pátranie po našich túžbach

Dánsky rozprávkar Hans Christian Andersen napísal v roku 1844 rozprávku, ktorá ako väčšina diel tohto literárneho útvaru pracovala s motívom boja dobra a zla. Ústrednými hrdinami Snehovej kráľovnej sú dievčatko Gerda a jej priateľ Kai. Režisér Andrej Kalinka pracuje v inscenácii Bratislavského bábkového divadla Snehová kráľovná a čierne zrkadlo s motívmi svetoznámej rozprávky voľne. Výsledkom je asociatívne dielo, v ktorom dominujú metaforické obrazy ľudského života.

Tanec medzi východom a západom

Inscenácia Pupek – Všetko medzi východom a západom Tanečného divadla Ifjú Szivek mala bratislavskú premiéru 25. októbra 2025. Inscenáciu ešte predtým súbor uviedol v Budapešti a v júli 2025 aj na jednej z najprestížnejších európskych divadelných udalostí – na francúzskom Festivale Off Avignon. Divadelno-tanečné dielo inšpirované esejou Milana Kunderu Únos Západu alebo tragédia strednej Európy prostredníctvom tanca, hudby a slova pozorne diagnostikuje súčasnú spoločnosť nielen v stredoeurópskom kultúrnom priestore. Inscenácia hovorí univerzálnym jazykom, tematicky presahuje lokálne korene a otvára priestor pre dialóg o kultúre, hodnotách, pamäti, zabúdaní a pocite medzi západom a východom, medzi „tu a tam“.

Kloktať do rytmu Bizetovej Carmen je empatické

V sezóne 2024/2025 do repertoáru BDŽ pribudla ďalšia ambiciózna inscenácia – Empatia. Tentokrát s vekovým odporúčaním 14+. Ide o formálne i obsahovo náročné javiskové dielo. Stredoškolskému publiku (a dospelým) ponúka stretnutie s postdramatickým divadlom a s abstraktnou témou v netradičnej forme. Nie je však intelektuálne elitárske, nekomunikatívne, či uzavreté do seba.

Ozdravujúci Zdravý nemocný

Po uvedení slávnej komédie J. B. P. Molièra (1622 ‒ 1673) v režijnej interpretácii Jána Jamnického na prvej scéne v roku 1943 napísal kritik Ján Rozner, že „aktuálnosť tejto hry je v znovuobjavení jej divadelnej formy“. Ak by sa chcel kritik vysloviť k dnešnému uvedeniu Zdravého nemocného v SND, asi by použil slovo „znovuobjavovanie“ poukazujúce na to, že potreba znovu a znovu ju objavovať stále trvá. Iste sa tým riadil režisér Pavol Viecha, ktorý vychádza z pôvodného autorovho žánru „komédie-baletu“ a v tandeme so scénografom Petrom Čaneckým v náznaku zakomponoval komicko-baletné prvky do svojho videnia. Či už v riešení scény s baletnou tyčou v popredí, na ktorej tu a tam niektorý z hercov spraví smiešny cvičebný úkon, alebo v kostýmových a hereckých štylizáciách Arganovej manželky Beliny i ďalších, no dali by sa spomenúť aj iné momenty.

Surreálne monštrum a jeho tieň

Európa Mozarta, Bacha či Beethovena a mnohých ďalších sa v 20. storočí rozhodla pre obyčajný plechový bubienok. V jeho rytme zanikol tlkot ľudského srdca. Hudba ostala prehlušená. Bubienok udával takt, určoval tempo, velil na pochod. Mozarta nahradil Matzerath. A davy bez rozmyslu mašírovali. Stačil kovový zvuk plechu. Iba niektorým z toho praskali bubienky. Partitúru pre sólo bubon symbolicky zapísal Nemec Günter Grass, kultový európsky spisovateľ a nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (1999).

Čo sa deje pozdĺž rieky

Na rozdiel od filmového priemyslu, kde sa koprodukcia viacerých krajín aj v našich končinách stáva čoraz častejšou umeleckou praxou, v slovenskom divadle je takáto forma spolupráce stále veľmi zriedkavá. Aj preto je výsledná inscenácia, ktorá z takejto kolaboratívnej akcie vzíde, u nás stále niečím očakávaným a divácky príťažlivým. Vzbudzuje nielen zvedavosť divákov, ale aj kritici venujú koprodukčným dielam väčšiu pozornosť ako bežnému premiérovému titulu.

Všedná realita (socialistickej) ženy v nevšedných divadelných kulisách

V roku 2022 sa v DPM rozhodli vyhlásiť open call na dve divadelné sezóny. Víťaznému tvorcovi ponúkli finančnú podporu a zázemie divadla, vrátane časti hereckého súboru a techniky. Víťazkou sezóny 2023/24 sa stala Alžbeta Vrzgula, aj vďaka súzvuku s tematickým zameraním divadla. Jej projekt sa podarilo zrealizovať na konci sezóny, keď mala v nových priestoroch divadla premiéru inscenácia Eden. Útek z raja. DPM muselo opustiť „Zváračak“ a hlavnou scénou divadla sa stal priestor baru Bohéma na druhom poschodí OC Prior, ktorý bol pôvodne plánovaný ako „tá druhá“ a mal slúžiť pre experimentálne formy.

Go to Top