(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');

Recenzie / Monitoring divadiel

Home/Recenzie / Monitoring divadiel

Nič zmysluplnejšie ako pomoc neexistuje

V roku 2019 vydal UNICEF znepokojivú správu. Podľa prieskumu, na ktorom sa zúčastnilo viac ako 170-tisíc respondentov a respondentiek z tridsiatich krajín sveta, mal skúsenosti s online šikanou každý tretí mladý človek. Prieskum sa pritom uskutočnil ešte pred pandémiou COVID-19, ktorá na dlhé mesiace presunula všetok sociálny kontakt, vzdelávanie aj vzťahy do virtuálneho prostredia. Odborníci už zo začiatku pandémie upozorňovali na skutočnosť, že dôsledky tejto zmeny môže mladá generácia pociťovať ešte veľmi dlho a intenzívne. Mladí ľudia na Slovensku patrili k ohrozenejšej skupine nielen pre mimoriadne dlhé zatváranie škôl, ale aj pre dlhodobo podceňovanú otázku duševného zdravia. Ťaživé dôsledky sa spočiatku prejavili napríklad v nebývalom počte volaní na záchranné linky, neskôr aj v náraste depresií, úzkostí, ale aj agresie u detí.

Schopnosť komickej sebairónie a humorného sarkazmu

Tém, ktorých je stále málo. I tak by sa dala nazvať najnovšia inscenácia režiséra Ondreja Spišáka Jakub a jeho pán. Pocta Denisovi Diderotovi, ktorá vznikla ako dramatizácia (1971) románu Denisa Diderota Jakub Fatalista (1796) od Milana Kunderu. Samotný Kundera síce text považoval za variáciu na román, a nie nejakú oficiálnu formu literárne chápanej divadelnej adaptácie, avšak dôležitejšie je významové a výrazové prepojenie chápania pojmu kunderovskej variantnosti s jeho premiérovanou inscenačnou podobou.

Pálčivé problémy lebky z Connemary

Chladný írsky vidiek, pochmúrnosť, strnulé životy, alkohol, jednoduchosť, sedem rokov, vražda. To je len pár slov charakterizujúcich McDonaghovu hru Lebka z Connemary, ktorú v slovenskej premiére uviedlo spišskonovoveské Divadlo Kontra. Martin McDonagh jednoznačne patrí medzi divácky príťažlivých autorov, o čom sa v Divadle Kontra presvedčili už pri uvedení jeho hry Poručík z Inishmore. Preto rozhodnutie inscenovať ďalšiu McDonaghovu hru nie je prekvapením.

Iokasté hovorí ústami žien z Kábulu i Kyjeva

Iokasté vznikla ako koprodukčná inscenácia Slovenského komorného divadla Martin a Mestských divadiel pražských. V širšom kontexte ide o súčasť projektu Catastrophe, ktorý vznikol v rámci aktivít jednej z najvplyvnejších divadelných asociácií v Európe – Union des Théâtres de l’Europe. Projekt vychádza z odkazu antickej drámy – gréckej tragédie, avšak jeho cieľom je vznik nových textov, ktoré stáročiami overené mýty a dedičstvo európskej civilizácie dokážu obohatiť o skúsenosti človeka 21. storočia.

Literárna kvalita – dobré východisko pre divadlo

Divadlo Astorka si zvolilo na adaptáciu dobrý text. Dvojici Jakubovi a Jurajovi Nvotovcom sa poetika novely hodí. Malý človek zomletý mašinériou moci či princíp prirodzene produkujúci smiech cez slzy akoby reprezentovali ich divadelný svetonázor. K textu pristúpili inovatívne, s ohľadom na požiadavky divadla, a akcentovali línie odovzdávajúce odkaz dnešnému divákovi.

Pohlcujúca hĺbka všednosti

Zoskupenie ODIVO prinieslo v sezóne 2021/2022 formálne zrelú a viacvrstevnú audiovizuálnu re-performanciu Vnorená, ktorá získala trojnásobnú nomináciu na ocenenie DOSKY: za mimoriadny počin v tanečnom divadle, najlepšiu scénografiu a pôvodnú scénickú hudbu. Autorky dramaturgickej koncepcie a ko-režisérky, Mária Danadová a Monika Kováčová, o nej hovoria ako o „ponore do témy akútnej potreby starostlivosti“. Inscenácia problematizuje predovšetkým stratu intimity a súkromia opatrujúcej i opatrovanej osoby, no aj výnimočné zblíženie, ktoré vzťah vzájomnej závislosti prináša.

Stanislav Štepka: Madona s dieťaťom (Horká komédia z domu vedľa diaľnice)

Téma poslednej inscenovanej hry Stanislava Štepku s názvom Madona s dieťaťom vychádza z reálnej udalosti. Kamarát mu porozprával o tom, ako sa jeho dve dospelé dcéry rozhádali kvôli bezvýznamnému obrazu s krajinkou od neznámeho maliara, pretože „zrazu“ chceli dediť iba ten a nič iné. V inscenačnej podobe sa základom tejto témy stala typická láskavo-trpká štepkovská snaha podať správu „o trpkých dedičných konaniach, čo poznajú mnohí, ktoré dokážu priam tragicky rozhádzať vzťahy v rodine tak, že ich naprávanie je záležitosť na veľmi dlhé trate.

Hľadať a nájsť v sebe voľný priestor

Renomovaná slovenská spisovateľka a dramatička Jana Bodnárová napísala hru Dievča z morského dna v roku 2008. Vychádzala z vlastnej životnej skúsenosti autorky i výbornej pozorovateľky a reagovala na aktuálne spoločenské a medziľudské aj umelecké dianie (v štýle dramatiky coolness) vo svete. O dva roky neskôr sa stala táto hra inšpiráciou pre režisérku a performerku Petru Fornayovú, ktorá v spolupráci s Ľubomírom Bukovým vytvorila inscenáciu Sea Bootom girl v Tabačke Kulturfabrik v Košiciach. V roku 2021, pri príležitosti vydania rovnomenného zborníka hier Jany Bodnárovej, pripravilo Štúdio 12 inscenované čítanie tejto hry v podaní Zuzany Konečnej v réžii Jána Tomandla. V júni 2022 sa v rámci festivalu Vlnoplocha predstavilo Divadlo Na peróne s vlastnou interpretáciou textu Dievča z morského dna (vo verzii výstupu z rezidenčného pobytu).

Hrôzostrašné iba v názve

Predstavte si, že navštívite dom, z ktorého vás groteskne pôsobiace bábiky nechcú pustiť von. Alebo sa vám počas kradnutia v ňom prihovorí duch mŕtveho dievčaťa. A čo by ste urobili v prípade, keby vás čarodejnica premenila na jabloň? Tieto a mnohé ďalšie príhody ponúka britský spisovateľ, maliar, ilustrátor a karikaturista Chris Priestley v knihe Příšerné příběhy strýce Montaguea. Hrdinom je chlapec Edgar, ktorý má záľubu v počúvaní strašidelných príbehov zberateľa predmetov, strýka Montaguea. Strýko býva v opustenom dome na konci lesa. Kniha je vďačným námetom na spracovanie, či už filmové, alebo divadelné. Autorovi sa darí postupne vytvárať atmosféru napätia, využíva detailné opisy na zachytenie hrôzostrašných postáv a prostredia. Okrem toho čitateľa neraz prekvapí pointa príbehu. Prozaický text (napr. dlhé opisy atmosféry, prostredia vnútorného sveta postáv) podnecuje predstavivosť čitateľa a jeho tranformácia do javiskovej podoby je pre inscenátorov výzvou.

Od monumentálnosti k minimalizmu, od archaickosti k súčasnosti

Staroveké dejiny a následne literatúra i divadlo obdarili ľudstvo veľkými a silnými ženskými postavami. Z tých starozákonných, hebrejských to bola Ráchel, jedna z dvoch Jakubových žien. Historická postava, ktorú Židia vnímajú ako matku národa, keďže z jej dvoch synov Jozefa a Benjamína sa rozrástol v Egypte rod na národ, by mohla byť skôr symbolom ženy, ktorá si svojou túžbou, láskou, pokorou i ponížením „vymodlí“ deti a pri pôrode zomiera (Gn, Jakub, 29 – 35).

Go to Top