(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');

Recenzie / Monitoring divadiel

Gemerská elégia

Režisér, prekladateľ a v neposlednom rade popularizátor maďarskej drámy na Slovensku Karol Rédli sa rozhodol dramatický sujet tejto hry preniesť do priestoru niekdajšej banskej oblasti stredného Gemera, konkrétne kdesi k Štítniku v okrese Rožňava, čo je periféria Košického kraja. Zatvorenie baní a úpadok celého priemyslu spôsobil ekonomický a následne aj demografický, sociálny kolaps regiónu, ktorý v súčasnosti patrí k najchudobnejším oblastiam Slovenska. Pri pohľade na mapu možno povedať, že aj u nás by sa dalo vyznačiť niečo ako hrdzavý pás, hoci v našom kontexte zvykneme hovoriť skôr o hladových dolinách. Historický Gemer by mal v tomto páse nepochybne popredné miesto.

Ja v tvojom veku…

Novembrová premiéra inscenácie Hej, Pookie! s podtitulom Emocionálna výchova zvolenského Divadla Jozefa Gregora Tajovského prináša do diskurzu divadla pre mladých témy, ktoré boli v minulosti tabuizované. Prvá menštruácia, sexuálne obťažovanie, vzťah človeka k vlastnému telu sa vďaka mnohým neziskovým iniciatívam dostávajú do širšieho povedomia mladých ľudí. Divadelná inscenácia im atraktívnym spôsobom približuje informácie o týchto témach. Okrem toho, názov diela naznačuje, že inscenácia sa nesie v láskavom a priateľskom duchu – výrazom „pookie“ dospievajúci označujú osoby, ktoré sú im blízke. Téma vzájomného budovania a utužovania vzťahov najmä medzi tínedžermi a ich rodičmi je tak po celý čas prítomná.

Gerdino pátranie po našich túžbach

Dánsky rozprávkar Hans Christian Andersen napísal v roku 1844 rozprávku, ktorá ako väčšina diel tohto literárneho útvaru pracovala s motívom boja dobra a zla. Ústrednými hrdinami Snehovej kráľovnej sú dievčatko Gerda a jej priateľ Kai. Režisér Andrej Kalinka pracuje v inscenácii Bratislavského bábkového divadla Snehová kráľovná a čierne zrkadlo s motívmi svetoznámej rozprávky voľne. Výsledkom je asociatívne dielo, v ktorom dominujú metaforické obrazy ľudského života.

Tanec medzi východom a západom

Inscenácia Pupek – Všetko medzi východom a západom Tanečného divadla Ifjú Szivek mala bratislavskú premiéru 25. októbra 2025. Inscenáciu ešte predtým súbor uviedol v Budapešti a v júli 2025 aj na jednej z najprestížnejších európskych divadelných udalostí – na francúzskom Festivale Off Avignon. Divadelno-tanečné dielo inšpirované esejou Milana Kunderu Únos Západu alebo tragédia strednej Európy prostredníctvom tanca, hudby a slova pozorne diagnostikuje súčasnú spoločnosť nielen v stredoeurópskom kultúrnom priestore. Inscenácia hovorí univerzálnym jazykom, tematicky presahuje lokálne korene a otvára priestor pre dialóg o kultúre, hodnotách, pamäti, zabúdaní a pocite medzi západom a východom, medzi „tu a tam“.

Kloktať do rytmu Bizetovej Carmen je empatické

V sezóne 2024/2025 do repertoáru BDŽ pribudla ďalšia ambiciózna inscenácia – Empatia. Tentokrát s vekovým odporúčaním 14+. Ide o formálne i obsahovo náročné javiskové dielo. Stredoškolskému publiku (a dospelým) ponúka stretnutie s postdramatickým divadlom a s abstraktnou témou v netradičnej forme. Nie je však intelektuálne elitárske, nekomunikatívne, či uzavreté do seba.

Ozdravujúci Zdravý nemocný

Po uvedení slávnej komédie J. B. P. Molièra (1622 ‒ 1673) v režijnej interpretácii Jána Jamnického na prvej scéne v roku 1943 napísal kritik Ján Rozner, že „aktuálnosť tejto hry je v znovuobjavení jej divadelnej formy“. Ak by sa chcel kritik vysloviť k dnešnému uvedeniu Zdravého nemocného v SND, asi by použil slovo „znovuobjavovanie“ poukazujúce na to, že potreba znovu a znovu ju objavovať stále trvá. Iste sa tým riadil režisér Pavol Viecha, ktorý vychádza z pôvodného autorovho žánru „komédie-baletu“ a v tandeme so scénografom Petrom Čaneckým v náznaku zakomponoval komicko-baletné prvky do svojho videnia. Či už v riešení scény s baletnou tyčou v popredí, na ktorej tu a tam niektorý z hercov spraví smiešny cvičebný úkon, alebo v kostýmových a hereckých štylizáciách Arganovej manželky Beliny i ďalších, no dali by sa spomenúť aj iné momenty.

Surreálne monštrum a jeho tieň

Európa Mozarta, Bacha či Beethovena a mnohých ďalších sa v 20. storočí rozhodla pre obyčajný plechový bubienok. V jeho rytme zanikol tlkot ľudského srdca. Hudba ostala prehlušená. Bubienok udával takt, určoval tempo, velil na pochod. Mozarta nahradil Matzerath. A davy bez rozmyslu mašírovali. Stačil kovový zvuk plechu. Iba niektorým z toho praskali bubienky. Partitúru pre sólo bubon symbolicky zapísal Nemec Günter Grass, kultový európsky spisovateľ a nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (1999).

Čo sa deje pozdĺž rieky

Na rozdiel od filmového priemyslu, kde sa koprodukcia viacerých krajín aj v našich končinách stáva čoraz častejšou umeleckou praxou, v slovenskom divadle je takáto forma spolupráce stále veľmi zriedkavá. Aj preto je výsledná inscenácia, ktorá z takejto kolaboratívnej akcie vzíde, u nás stále niečím očakávaným a divácky príťažlivým. Vzbudzuje nielen zvedavosť divákov, ale aj kritici venujú koprodukčným dielam väčšiu pozornosť ako bežnému premiérovému titulu.

Všedná realita (socialistickej) ženy v nevšedných divadelných kulisách

V roku 2022 sa v DPM rozhodli vyhlásiť open call na dve divadelné sezóny. Víťaznému tvorcovi ponúkli finančnú podporu a zázemie divadla, vrátane časti hereckého súboru a techniky. Víťazkou sezóny 2023/24 sa stala Alžbeta Vrzgula, aj vďaka súzvuku s tematickým zameraním divadla. Jej projekt sa podarilo zrealizovať na konci sezóny, keď mala v nových priestoroch divadla premiéru inscenácia Eden. Útek z raja. DPM muselo opustiť „Zváračak“ a hlavnou scénou divadla sa stal priestor baru Bohéma na druhom poschodí OC Prior, ktorý bol pôvodne plánovaný ako „tá druhá“ a mal slúžiť pre experimentálne formy.

Demontáž Pavla Országha v Brutovského kompozícii

Hviezdoslavovi sa venuje veľký priestor v literárnom vzdelávaní, jeho tvorba je súčasťou maturitných otázok, od študentstva sa očakáva znalosť Krvavých sonetov, Hájnikovej ženy aj Eža Vlkolinského. Žiaci memorujú: „Keď národ oboril sa na národ s úmyslom vraždy, s besom skaziteľa“. Ale kto by si tieto básne prečítal dobrovoľne, kto by po Hviezdoslavovi siahol v knižnici? Jeho jazyk je pre nás dnes nezrozumiteľný, zastaralý a štylistika komplikovaná. Nie je to len skanzen, umelé tradovanie neživej histórie, ktorú žiactvu v pedagogickom procese servírujú bez aktualizácie o historické či osobné súvislosti, a najmä bez súčasného kontextu?

Go to Top