(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');
Avatar photo

Adam Nagy

Adam Nagy ukončil v roku 2023 magisterské štúdium na Katedre divadelných štúdií Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení, kde sa vo svojej diplomovej práci venoval choreografickému rukopisu Stanislavy Vlčekovej. Momentálne pôsobí ako interný doktorand Ústavu divadelnej a filmovej vedy Centra vied o umení SAV v Bratislave. Vo svojej dizertačnej práci skúma súčasné slovenské režisérky na nezávislej scéne. Pravidelne sa zapájal do študentských platforiem slovenských a českých festivalov (Nová dráma, Dotyky a spojenia, Česká tanečná platforma), workshopov pre mladých kritikov (Divadelná Nitra) či festivalových redakcií (Setkání/Encounter, Istropolitana, Zlomvaz). Publikuje pre divadelné periodiká kød – konkrétne o divadle, Tanec a internetový časopis MLOKi. Od sezóny 2021/2022 je členom projektu Tanečná sezóna v rámci ktorého sa venuje sledovaniu a recenzovaniu scény súčasného tanca na Slovensku. Od roku 2022 je členom Slovenského centra AICT.

Neprenosná nostalgia

Rozprávkový muzikál Povala (A padlás) je legendárne dielo maďarského hudobného skladateľa Gábora Pressera a libretistov Dusána Sztevanovityho a Pétera Horvátha. Základnú zápletku tvorí príbeh štyroch zabudnutých duchov (Princ, Lampáš, Chlapec, Ozembuch), ktorí sa snažia skontaktovať Prievozníka, aby sa dostali do vzdialenej zeme spomienok. Zrazu nájdu tú správnu povalu, kde stretnú priateľov – Rádia, Mišku, Babi – a superpočítač Robinson. Dej, hoci má jednoduchú štruktúru, ponúka mnoho tém, ktoré oslovia aj dospelého diváka, napríklad osamelosť seniorov, dôležitosť priateľstiev a vytrvania v ceste za svojimi snami.

Už ani detská izba nie je bezpečná

Spomínate si na svoju detskú izbu? Na príjemné obdobie, keď to bol priestor na hranie, zábavu, v staršom veku úkryt pred otravnými dospelými, pred prvými sklamaniami a zlomeným srdcom. Štyri steny, ktoré si spomínajú na príbehy dospievania. To je pomerne idylická predstava, ale aká je skutočnosť? Platí to aj dnes? Vedia dospelí, rodičia, učitelia, kamaráti, blízki, čo sa tam deje? Veď zatvorené dvere sú zárukou istoty chráneného teritória adolescenta a na dverách pre istotu nápis Zákaz vstupu alebo iný typ výhražného označenia.

Nie všade sa dostalo správne korenie

V ostatných dvoch sezónach prechádza Jókaiho divadlo umeleckou transformáciou. Hoci nové vedenie divadla nastúpilo v pandemickom období, darí sa mu tvoriť systematický a konzistentný repertoár, ktorý už nepozostáva iba z dramatizácií emblémovej maďarskej prózy, ktoré charakterizovala realistická réžia s realistickým herectvom. Jókaiho divadlo má lokálny charakter, čo vysvetľuje časté inscenovanie muzikálov a komédií. Napriek tomu však repertoár obsahuje aj odvážnejšie a náročnejšie tituly a režijné prístupy, ako Woyzeck z minuloročnej sezóny alebo Opera za tri groše, ktorá otvorila novú Sezónu zrkadiel.

Go to Top