Divadlo Andreja Bagara v Nitre

73. sezóna v Divadle Andreja Bagara v Nitre (2022/2023) niesla názov Krehká identita. Umelecký šéf Matúš Bachynec a dramaturgička Martina Mašlárová v nej primárne hľadali rezíduá historickej a kultúrnej pamäti profilujúce tému národnej identity u výlučne domácich autorov a autoriek (B. Slančíková-Timrava, L. Grosman, M. Homza, M. Kopcsay a i.). Týmto výberom kvalitatívne vysoko nastavili monotematickú divadelnú sezónu nitrianskeho divadla orientovanú predovšetkým na dramatizácie diel slovenskej literárnej spisby v spoluautorstve a na vyspelé dramaturgické a dramaturgicko-režijné koncepcie jednotlivých inscenácií. Zavŕšila ju inscenácia Domov v réžii Matúša Bachynca podľa rovnomenného románu Máriusa Kopcsaya ako vôbec prvá adaptácia jeho prózy.

Reflexia 30. výročia rozdelenia Československa priviedla divadelných tvorcov oboch krajín v príslušných sezónach k vzájomnej spolupráci, pričom výsledkom je niekoľko zaujímavých inscenácií. Z koprodukcie Slovenského komorného divadla v Martine a Městských divadel pražských vzišla autorská inscenácia Iokasté, ktorá sa síce téme Československa priamo nevenuje, ale originálnym spôsobom, s nadhľadom a iróniou prostredníctvom antických mýtov komentuje toxické prejavy maskulinity v súčasnom svete. Inscenácia je tiež súčasťou konceptu RE: CYKLUS (recyklácia scénografie v troch inscenáciách Slovenského komorného divadla v Martine), ktorý bol nominovaný v ankete DOSKY na víťaza v kategórii Mimoriadny počin v činohernom divadle. K vzťahom medzi českým a slovenským národom sa humorným spôsobom vyjadruje napríklad inscenácia Bratislavského bábkového divadla a divadla Drak z Hradca Králové Zapísaný spolok slovenských a českých bábkarov uvádza: Zbojník a Gašparko. V sezóne 2023/2024 vznikol z námetu o rozpade Československa v spolupráci Divadla Andreja Bagara v Nitre a Horáckeho divadla v Jihlave ďalší veľmi podnetný scénický čin – Pomlčka.

Rozprávkový muzikál Povala (A padlás) je legendárne dielo maďarského hudobného skladateľa Gábora Pressera a libretistov Dusána Sztevanovityho a Pétera Horvátha. Základnú zápletku tvorí príbeh štyroch zabudnutých duchov (Princ, Lampáš, Chlapec, Ozembuch), ktorí sa snažia skontaktovať Prievozníka, aby sa dostali do vzdialenej zeme spomienok. Zrazu nájdu tú správnu povalu, kde stretnú priateľov – Rádia, Mišku, Babi – a superpočítač Robinson. Dej, hoci má jednoduchú štruktúru, ponúka mnoho tém, ktoré oslovia aj dospelého diváka, napríklad osamelosť seniorov, dôležitosť priateľstiev a vytrvania v ceste za svojimi snami.

Režisér Rastislav Ballek je známy líniou svojich inscenácií, v ktorých sa tematicky zameriava na slovenské dejiny a postupne v nich odhaľuje našu národnú identitu v jej autentickosti a zároveň neistote, nestabilite. Odkrýva ju bez prikrášlení, umelých filtrov či prispôsobovania sa požiadavkám pasívnych divákov, pričom miera provokácie býva odlišná.

Režisér Matúš Bachynec, ktorý je od augusta minulého roka umeleckým šéfom Divadla Andreja Bagara v Nitre, sa k inscenáciám próz Boženy Slančíkovej-Timravy vracia opakovane. Ešte na pôde Vysokej školy múzických umení uviedol v roku 2015 Všetko za národ alebo Apple Pie a o dva roky neskôr v trnavskom Divadle Jána Palárika Ťapákovcov. V najnovšej inscenácii Rozsobáše spojil päť Timraviných poviedok (Katera, U Kanátov, Príde čas, Žiadna radosť, Mocnár) bez príkras zobrazujúcich realitu života na slovenskom vidieku. Dramatizácia pôsobí ako komplexný širokospektrálny obraz dediny a jej obyvateľov.

Viete si predstaviť, že by ste nocovali pred bratislavským hotelom Carlton iba preto, aby ste pozorovali svojho obľúbeného speváka? A potom ho videli zvečneného na plagátoch vo výkladoch obchodov? A viete si predstaviť, že by ste si s rodinnými príslušníkmi a susedmi sadli k televízoru a so vzrušením čakali na priamy prenos z koncertu? Zakladatelia festivalu tanečnej a populárnej piesne Bratislavská lýra – hudobník, skladateľ, publicista a hudobný redaktor Pavol Zelenay a skladateľ a dirigent Ján Siváček stoja za podujatím, ktoré mnohí nazývajú výkladnou skriňou československej hudby.

Britský muzikál Andrewa Lloyd Webbera a Tima Ricea Jozef a jeho zázračný farebný plášť by možno nebol v našich končinách taký známy, ak by ho v roku 1994 na Novej scéne nenaštudoval Jozef Bednárik a jeho inscenácia sa nestala vzorovou ukážkou syntetickej muzikálovej réžie, diváckym fenoménom a aj roky po derniére živou legendou. Muzikál s jasným komediálnym nadhľadom zobrazuje starobiblický príbeh o Jozefovi, ktorý od Boha dostal dar čítania snov. Hudba Lloyda Webbera je eklektická, počuť v nej sladkastý pop, country, reggae i rokenrol, ale pritom jej nechýbajú pevné spojovacie línie. Autor tu sparodizoval americké zjednodušovanie a sprofanovanie všetkého možného, vrátane knihy kníh. No i tak je dielo skomponované s vzácnou mierou, vkusom, vtipom i srdce hrejúcim záverečným posolstvom.

Divadlo Andreja Bagara v Nitre sa dlhodobo venuje mladým divákom prostredníctvom edukačných a komunitných projektov. Zo všetkých by som spomenula napríklad vzdelávací program Jáno-ŠOK, týkajúci sa inscenácie Jánošík (premiéra sa uskutočnila v roku 2017). Študenti stredných a vysokých škôl mali možnosť zúčastniť sa na diskusii s tvorcami, prezrieť si scénu, kostýmy, masky a vypočuť si analýzu inscenácie od teatrológa Karola Mišovica. Nitrianske divadlo okrem toho spustilo aj webovú stránku divadlosrd.com, v rámci ktorej informuje o aktivitách pre deti a mládež.

Nitrianske Divadlo Andreja Bagara je okrem iného známe aj tradíciou komediálnych inscenácií a ich značnou obľúbenosťou u publika. Zdá sa, že posledné sezóny sa DAB k tejto komediálnej tradícii hlási možno ešte o čosi intenzívnejšie. Aj keď by sa mohlo zdať, že nie je komédia ako komédia. Inscenácia Vlastníci so sebou niesla predpoklad, že prinesie na nitrianske javisko okrem humoru aj ostrú kritiku súčasnej spoločnosti. Otázkou je, či sa tento aspekt, prítomný v predlohe Jiřího Havelku, podarilo režisérovi Matúšovi Bachyncovi a jeho tímu aj skutočne naplniť.

Tvorcovia inscenácie Dom v mediálnych rozhovoroch, ale hlavne v bulletine k predstaveniu upozorňovali divákov na skutočnosť, že ide o nové a netradičné uvedenie Lorcovej drámy Dom Bernardy Alby v nitrianskom divadle. Rátali s tým, že mnohí diváci si pamätajú slávnu inscenáciu tejto drámy v réžii Jozefa Bednárika a mohlo by ich to zvádzať k porovnávaniu. Ak uvedenie hry Dom po voľbách niekto pokladá za omeškané a neaktuálne, naráža tým na politické pozadie Lorcovej hry, ktoré mapovalo stav Španielska pred druhou svetovou vojnou, miestami pripomínajúci posledné dekády odchádzajúcej slovenskej vlády. Aj preto uvedenie hry Dom treba pokladať za živé a aktuálne.