Divadlo Andreja Bagara v Nitre

Poľský režisér Łukasz Kos inscenoval dve komédie starorímskeho dramatika Tita Macciusa Plauta Pseudolus a Strašidlo (Mostellaria) ako ukážky komediálnosti v ich aktualizačnom uchopení. Na javisko Divadla Andreja Bagara v Nitre priniesol „...hudobnú komédiu o večných témach zo starého Ríma.“ Dej oboch Plautových komédií sa odohrával v Aténach a obdobne tematizoval príbehový koncept, v ktorom ľstivý otrok/sluha napomáhal svojmu mladému pánovi. Aj v jednej aj v druhej mu bol naporúdzi.

Po záverečnom potlesku divákov nechal nadšený riaditeľ divadla DAB v Nitre Jaroslav Dóczy počas svojho príhovoru priniesť na javisko televíznu obrazovku, na ktorej sa divákom prihovoril Dan Goggin, autor muzikálu Mníšky. Okrem iného sa poďakoval za to, že jeho show sa bude uvádzať na Slovensku. Jeho radosť bola určite úprimná, Mníšky mali úspech na off-Broadwayi aj vo veľkej časti Európy. Dnes po nich však siahne už len málokto. Nechcem chytať Goggina za slovo, ale zabudol, že jeho dielo sa už na Slovensku hralo. V roku 1996 v komárňanskom Jókaiho divadle a o tri roky neskôr v Istropolis - Teatro v produkcii Gedur Musical Production, v réžii Karola Spišáka. Vtedy to bol divácky hit. Dnes sú Mníšky hudobno-dramatickým prežitkom, neschopným konkurovať súčasnému muzikálovému priemyslu, už zodpovedá dnešným umelecko-estetickým nárokom.

Tvorcovia Divadla Andreja Bagara v Nitre sa v divadelnej sezóne 2023/2024 upriamili na divadelné kultúry z okolitých krajín v našom susedstve. Autori – Matúš Bachynec, bývalý umelecký šéf, spolu s Martinou Mašlárovou, bývalou dramaturgičkou DAB v Nitre – takto koncipovanú monotematickú sezónu nazvali Bližšie od nás. Po inscenovaní titulov z česko-slovenskej (Pomčka) a maďarskej proveniencie (Povala) nasledovala premiéra divadelnej inscenácie, vychádzajúca z dramatickej predlohy od nášho východného suseda. Originálne motivicky zostavený repertoár sezóny na jej konci uzatvorila adaptácia románu poľskej autorky Olgy Tokarczuk: Mordorys, pričom titul zastupujúci Rakúsko (Peter Schaffer: Amadeus) sa vôbec nezrealizoval. Dve kvalitne skoncipované divadelné sezóny po sebe (Krehká identita, Bližšie od nás) v ére pôsobenia umeleckého šéfa Matúša Bachynca a dramaturgičiek Martiny Mašlárovej a Slavky Civáňovej výrazne posunuli náročnosť kritérií umeleckých výpovedí a aktuálnej komunikatívnosti konkrétnych titulov, korešpondujúcich s leitmotívmi predchádzajúcich i súčasných sezón.

V divadelnej režijnej tvorbe Romana Poláka je ostatná inscenácia Mordorys, ktorú naštudoval v Divadle Andreja Bagara v Nitre, ďalším potvrdením jeho dramaticko-tragického, ale aj otvoreného uvažovania o zmysle života. Svoje divadelné „bádanie“ v tejto súvislosti však smeruje najmä k bodom, ktoré predstavujú skôr deštrukciu než ochranu. Veľmi často je hýbateľom a reprezentantom uvedenej tézy postava ženy-hrdinky či antihrdinky, ktorá až vášnivo ukazuje, čo v momentálnej spoločenskej či kultúrnej situácii považuje režisér za dôležité.

73. sezóna v Divadle Andreja Bagara v Nitre (2022/2023) niesla názov Krehká identita. Umelecký šéf Matúš Bachynec a dramaturgička Martina Mašlárová v nej primárne hľadali rezíduá historickej a kultúrnej pamäti profilujúce tému národnej identity u výlučne domácich autorov a autoriek (B. Slančíková-Timrava, L. Grosman, M. Homza, M. Kopcsay a i.). Týmto výberom kvalitatívne vysoko nastavili monotematickú divadelnú sezónu nitrianskeho divadla orientovanú predovšetkým na dramatizácie diel slovenskej literárnej spisby v spoluautorstve a na vyspelé dramaturgické a dramaturgicko-režijné koncepcie jednotlivých inscenácií. Zavŕšila ju inscenácia Domov v réžii Matúša Bachynca podľa rovnomenného románu Máriusa Kopcsaya ako vôbec prvá adaptácia jeho prózy.

Reflexia 30. výročia rozdelenia Československa priviedla divadelných tvorcov oboch krajín v príslušných sezónach k vzájomnej spolupráci, pričom výsledkom je niekoľko zaujímavých inscenácií. Z koprodukcie Slovenského komorného divadla v Martine a Městských divadel pražských vzišla autorská inscenácia Iokasté, ktorá sa síce téme Československa priamo nevenuje, ale originálnym spôsobom, s nadhľadom a iróniou prostredníctvom antických mýtov komentuje toxické prejavy maskulinity v súčasnom svete. Inscenácia je tiež súčasťou konceptu RE: CYKLUS (recyklácia scénografie v troch inscenáciách Slovenského komorného divadla v Martine), ktorý bol nominovaný v ankete DOSKY na víťaza v kategórii Mimoriadny počin v činohernom divadle. K vzťahom medzi českým a slovenským národom sa humorným spôsobom vyjadruje napríklad inscenácia Bratislavského bábkového divadla a divadla Drak z Hradca Králové Zapísaný spolok slovenských a českých bábkarov uvádza: Zbojník a Gašparko. V sezóne 2023/2024 vznikol z námetu o rozpade Československa v spolupráci Divadla Andreja Bagara v Nitre a Horáckeho divadla v Jihlave ďalší veľmi podnetný scénický čin – Pomlčka.

Rozprávkový muzikál Povala (A padlás) je legendárne dielo maďarského hudobného skladateľa Gábora Pressera a libretistov Dusána Sztevanovityho a Pétera Horvátha. Základnú zápletku tvorí príbeh štyroch zabudnutých duchov (Princ, Lampáš, Chlapec, Ozembuch), ktorí sa snažia skontaktovať Prievozníka, aby sa dostali do vzdialenej zeme spomienok. Zrazu nájdu tú správnu povalu, kde stretnú priateľov – Rádia, Mišku, Babi – a superpočítač Robinson. Dej, hoci má jednoduchú štruktúru, ponúka mnoho tém, ktoré oslovia aj dospelého diváka, napríklad osamelosť seniorov, dôležitosť priateľstiev a vytrvania v ceste za svojimi snami.

Režisér Rastislav Ballek je známy líniou svojich inscenácií, v ktorých sa tematicky zameriava na slovenské dejiny a postupne v nich odhaľuje našu národnú identitu v jej autentickosti a zároveň neistote, nestabilite. Odkrýva ju bez prikrášlení, umelých filtrov či prispôsobovania sa požiadavkám pasívnych divákov, pričom miera provokácie býva odlišná.

Režisér Matúš Bachynec, ktorý je od augusta minulého roka umeleckým šéfom Divadla Andreja Bagara v Nitre, sa k inscenáciám próz Boženy Slančíkovej-Timravy vracia opakovane. Ešte na pôde Vysokej školy múzických umení uviedol v roku 2015 Všetko za národ alebo Apple Pie a o dva roky neskôr v trnavskom Divadle Jána Palárika Ťapákovcov. V najnovšej inscenácii Rozsobáše spojil päť Timraviných poviedok (Katera, U Kanátov, Príde čas, Žiadna radosť, Mocnár) bez príkras zobrazujúcich realitu života na slovenskom vidieku. Dramatizácia pôsobí ako komplexný širokospektrálny obraz dediny a jej obyvateľov.

Viete si predstaviť, že by ste nocovali pred bratislavským hotelom Carlton iba preto, aby ste pozorovali svojho obľúbeného speváka? A potom ho videli zvečneného na plagátoch vo výkladoch obchodov? A viete si predstaviť, že by ste si s rodinnými príslušníkmi a susedmi sadli k televízoru a so vzrušením čakali na priamy prenos z koncertu? Zakladatelia festivalu tanečnej a populárnej piesne Bratislavská lýra – hudobník, skladateľ, publicista a hudobný redaktor Pavol Zelenay a skladateľ a dirigent Ján Siváček stoja za podujatím, ktoré mnohí nazývajú výkladnou skriňou československej hudby.