Nora Nagyová
Mgr. art. Nora Nagyová, PhD. (1987) vyštudovala dejiny a teóriu divadelného umenia na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave. V roku 2018 tu absolvovala doktorandské štúdium. Počas vysokoškolského štúdia absolvovala odbornú stáž v IDU (Divadelní ústav – Institut umění) v Prahe a na Pražskom Quadriennale scénografie a divadelního prostoru. V rokoch 2019, 2020 a 2021 sa zúčastnila Medzinárodného seminára macedónskeho jazyka, literatúry a kultúry v Ochride. Vo výskumnej činnosti upriamuje svoju pozornosť na oblasť divadelnej scénografie a kostýmu v kontextoch divadelnej réžie a teórie a súčasného divadla a drámy (prevažne slovenskej a macedónskej). Je autorkou viacerých štúdií, ktoré boli publikované v zborníkoch a vedeckých periodikách (Slovenská literatúra, Slovenské divadlo, Spektar). Aktívne vystupuje na medzinárodných konferenciách doma i v zahraničí. Od roku 2018 je internou pedagogičkou na Katedre scénografie DF VŠMU v Bratislave, kde prednáša dejiny a teóriu scénografie, dejiny svetového divadla a iné. Okrem toho na Katedre divadelných štúdií prednáša analýzu divadelnej inscenácie a na Katedre divadelného manažmentu úvod do divadelného umenia.
(Ne)objavený svet autizmu
Scénograf, architekt a režisér Peter Mazalán sa vo svojich umeleckých projektoch venuje interdisciplinárnemu prepojeniu hudby, divadla a vizuálneho umenia. Dlhodobo sa v nich zameriava na tému autizmu a na život rodín a ľudí pohybujúcich sa na spektre. Z jeho doterajších projektov Zimná cesta/Winterreise (2020) a Piesne o mŕtvych deťoch/Kindertotenlieder (2023) je zrejmé, že uvedený námet sa pre tvorcu stal určujúcim prostredníctvom autistického synovca Felixa. Javisková forma poskytuje Mazalánovi možnosť apelatívne verbalizovať príbehy ľudí na autistickom spektre. Prostredníctvom svojich projektov približuje divákovi, čo znamenajú pojmy divergencia či inklúzia, o ktorých sa v spoločnosti síce veľa hovorí, ale bežne sú pre ľudí ťažšie pochopiteľné. Aktuálna inscenácia s názvom Etudy (2026), ktorú uviedlo Slovenské národné divadlo v priestoroch Modrého salóna, predstavuje emotívny príbeh starších manželov v podaní Františka Kovára a Jany Oľhovej, starajúcich sa o dospelého autistického syna Adama (Juraj Loj).
Enfant terrible slovenského divadla a jeho umelecká cesta
Blahoslav Uhlár je najvýznamnejšou osobnosťou slovenského nezávislého divadla. Jeho meno je pevne späté s oboma súbormi divadla Stoka, s ochotníckym súborom Disk, aj s Divadlom pre deti a mládež v Trnave, v ktorých postupne formoval vlastnú tvorivú metódu založenú na kolektívnej spolupráci. Zborník so symbolickým názvom BU, ktorý vznikol pod zostavovateľskou gesciou Dáše Čiripovej a Jána Šimka, prostredníctvom štúdií, esejí či kratších glos mapuje viac ako päťdesiat rokov umeleckej tvorby Blaha Uhlára. Autormi a autorkami štúdií sú viaceré slovenské teatrologičky a teatrológovia, ako aj autorky z iných odborov. Ide o prvý, zatiaľ najsystematickejší pokus o zachytenie Uhlárovej divadelnej tvorby.
Jeden príbeh a milión žien. Umelecké dielo ako možná výzva k prevencii
Piesňový cyklus Schwanengesang/Labutia pieseň od skladateľa Franza Schuberta je hudobnou kompozíciou lyrických textov Ludwiga Rellstaba a Heinricha Heineho, vypovedajúcich o túžbe, láske a nádeji v ťažkom životnom období odchodu z pozemského sveta. Uvedený cyklus skomponoval F. Schubert na sklonku života, niekoľko mesiacov pred svojou smrťou. Inscenácia jeho vrcholného diela v réžii P. Mazalána, s klavírnym sprievodom Petra Pažického, zobrazuje príbeh mladej ženy trpiacej onkologickým ochorením.
O geniálnom eklektikovi a divadelnom čarodejovi Maxovi Reinhardtovi
Herec a režisér Max Reinhardt (vlastným menom Maximilian Goldman) patrí k popredným divadelným tvorcom 20. storočia. Narodil sa v Badene, okresnom meste ležiacom v Dolnom Rakúsku, avšak jeho predkovia pochádzali zo Stupavy a patrili k miestnej židovskej komunite. V roku 1869 sa odtiaľto presťahovali do Viedne. Reinhardt sa neskôr do Bratislavy vrátil, aby v priebehu leta 1893 herecky pôsobil v divadle Aréna. O jeho stupavských koreňoch, detstve, hosťovaní v divadle Aréna či pôsobení na rakúskych a nemeckých divadelných scénach sa percipient môže viac dočítať v dvojjazyčnej monografii Max Reinhardt a Bratislava/Max Reinhardt und Pressburg (2019).
