(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');

2025/2026

Klytaimnéstrina verzia pravdy na javisku Národného divadla Košice

Na začiatku sezóny 2025/2026 sa v Národnom divadle Košice uskutočnila premiéra inscenácie dramatického textu írskej autorky Mariny Carr Dievča na oltári. Autori prekladu a tvorcovia inscenácie – dramaturgička Martina Mašlárová a režisér Matúš Bachynec – prispeli k aktuálnej vlne záujmu o dielo dramatičky v slovenskej divadelnej kultúre. V roku 2024 sa dostala do súťažného programu festivalu Nová Dráma/New Drama inscenácia jej hry Hekuba (SKD Martin, réžia Lukáš Brutovský) a o rok na to sa publikum mohlo s dramatičkou, ktorá sa stala patrónkou festivalu, stretnúť aj osobne, počas masterclassu pre verejnosť.

text Lajčiak a mýtus o tragickom osude slovenského intelektuála

Decembrová premiéra inscenácie text Lajčiak v réžii Rastislava Balleka v Divadle Pavla Országha Hviezdoslava vzbudzovala očakávania divadelnej komunity aj širšej kultúrnej verejnosti. Jednak preto, že išlo o prvú inscenáciu napĺňajúcu umeleckú koncepciu nového vedenia divadla (riaditeľka Vladislava Fekete a dramaturgička Veronika Kolejáková), ale aj preto, že titul je ďalšou Ballekovou réžiou v línii „zdivadelnenia“ zabudnutých(či opustených?) textov a myšlienok výrazných slovenských intelektuálnych a literárnych osobností, tzv. veľkých duchov nášho malého národa.

Slovensko potrebuje dobré správy!

Nápad inscenovať Dobré správy vyšiel z koláže zdrojov, ktoré inšpirovali tvorcov na vznik kolektívneho dramatického textu, ktorý napokon do javiskovej podoby upravili režisér Ján Luterán a dramaturg Miro Dacho. Jedným z východísk boli výsledky prieskumu World Happiness Report 2024, podľa ktorého sa Slovensko prepadlo v rebríčku šťastia obyvateľov o 16 miest a skončilo až na 45. mieste z celkového počtu 143 hodnotených krajín. Takýto výrazný prepad Slovensko zaznamenalo prvý raz.

Guláš a jeho sústredné kružnice

Už veľa rokov uplynulo od chvíle, keď Bertolt Brecht apeloval na to, aby skutočné spoločensky a politicky angažované divadlo zrušilo tzv. štvrtú stenu, teda zdanlivú bariéru medzi javiskom a hľadiskom. V inscenácii divadelného zoskupenia SkRAT s názvom Pán Guláš. Zákony Gravitácie v réžii Rastislava Balleka je od začiatku evidentné, že pre tvorcov je koncept štvrtej steny irelevantný prvok, pretože diváci sa pred predstavením usádzajú do sedadiel rozmiestnených v tvare písmena U.

Šesť tvárí jednej odvahy: Prečo je zvolenská Ota kľúčovou inscenáciou pre dnešné Slovensko

Nedávno zrekonštruované Divadlo Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene (DJGT) prešlo vo svojej histórii viacerými etapami hľadania vlastnej identity. Publiká menších miest bývajú niekedy vnímané ako konzervatívnejšie, vyžadujúce si skôr „ľahší“ repertoár plný veselohier a muzikálov. Pohľad na súčasné smerovanie zvolenskej činohry pod vedením umeleckého šéfa Petra Palika však ukazuje, že dramaturgia sa nebojí aj náročnejších výziev, láka divadelný dorast a cieľavedome hľadá rovnováhu medzi overeným repertoárom a autorskými titulmi, ktoré formujú spoločenský diskurz. Inscenácia Ota, uvedená v októbri 2025, je v tomto smere významným dielom, ktoré testuje vnímavosť publika a jeho ochotu konfrontovať sa s traumami vlastných dejín.

(Ne)objavený svet autizmu

Scénograf, architekt a režisér Peter Mazalán sa vo svojich umeleckých projektoch venuje interdisciplinárnemu prepojeniu hudby, divadla a vizuálneho umenia. Dlhodobo sa v nich zameriava na tému autizmu a na život rodín a ľudí pohybujúcich sa na spektre. Z jeho doterajších projektov Zimná cesta/Winterreise (2020) a Piesne o mŕtvych deťoch/Kindertotenlieder (2023) je zrejmé, že uvedený námet sa pre tvorcu stal určujúcim prostredníctvom autistického synovca Felixa. Javisková forma poskytuje Mazalánovi možnosť apelatívne verbalizovať príbehy ľudí na autistickom spektre. Prostredníctvom svojich projektov približuje divákovi, čo znamenajú pojmy divergencia či inklúzia, o ktorých sa v spoločnosti síce veľa hovorí, ale bežne sú pre ľudí ťažšie pochopiteľné. Aktuálna inscenácia s názvom Etudy (2026), ktorú uviedlo Slovenské národné divadlo v priestoroch Modrého salóna, predstavuje emotívny príbeh starších manželov v podaní Františka Kovára a Jany Oľhovej, starajúcich sa o dospelého autistického syna Adama (Juraj Loj).

Móric Beňovský verzus Julien XIII.

V piesni Doma dobre od kapely Para sa spieva o tom, že stred sveta je vo Vrbovom. Obec blízko Piešťan je známa aj vďaka hudobnému festivalu Vrbovské vetry, no v roku 1746 sa tam narodil Benyovszky Máté Móric Mihály Ferenc Szerafin Ágoston, u nás známejší ako Móric Beňovský. Cestovateľ a nositeľ rôznych hodností a funkcií je aktérom dobrodružstiev nevídaných rozmerov, bol účastný udalostí v rôznych kútoch sveta, ktoré formovali dejiny viacerých národov. Utečenec, vzbúrenec, rakúsky dôstojník, veliteľ poľskej armády, generál francúzskej armády, kráľ Madagaskaru, a to všetko ešte pred štyridsiatymi narodeninami, ktorých sa už nedožil. Jeho zápisky vyšli knižne ako Pamäti a cesty. Z francúzštiny ich preložili do mnohých jazykov, Beňovský má teda aj prívlastok mimoriadne úspešný spisovateľ.

Oranžový muž nás z horiaceho domu nezachráni

Režisér Dávid Paška sa v posledných rokoch na slovenskej divadelnej scéne čoraz výraznejšie etabluje. Inscenáciou Endsieg/Dobytie nadväzuje na svoju predchádzajúcu tvorbu, v ktorej sa systematicky venuje politickým a historickým témam. Po inscenáciách Krvavé sonety (Divadlo P. O. Hviezdoslava), Tatarka(Slovenské národné divadlo) a Negatívy snehu (Wetzler, Vrba, Schaumann, Lux) (Divadlo Jána Palárika v Trnave) sa tentoraz obracia k americkej politickej realite po znovuzvolení prezidenta Donalda Trumpa, alebo, ako ho nazýva Jelinek, Oranžového muža.

Plautinopolis live cinema

Poľský režisér Łukasz Kos inscenoval dve komédie starorímskeho dramatika Tita Macciusa Plauta Pseudolus a Strašidlo (Mostellaria) ako ukážky komediálnosti v ich aktualizačnom uchopení. Na javisko Divadla Andreja Bagara v Nitre priniesol „...hudobnú komédiu o večných témach zo starého Ríma.“ Dej oboch Plautových komédií sa odohrával v Aténach a obdobne tematizoval príbehový koncept, v ktorom ľstivý otrok/sluha napomáhal svojmu mladému pánovi. Aj v jednej aj v druhej mu bol naporúdzi.

Silná téma, výborné divadlo, skvelá interpretácia

Hru pre prešovské divadlo objavil a z anglického originálu preložil režisér Michal Náhlík, ktorý sa dlhodobo orientuje na súčasnú angloamerickú dramatiku. Spolu s dramaturgom Máriom Drgoňom zaradili do repertoáru pre DJZP z hľadiska štruktúry i tematiky priekopnícky text. V prvom rade ide o monodrámu, ktorá v ostatných desaťročiach, ak vôbec niekedy, v Prešove uvádzaná nebola. V druhom rade ide o odvážny pokus tvorivého tímu odkliať jednu z dlhodobo tabuizovaných tém. Hra totiž cez optiku hlavnej predstaviteľky priznáva, ako sa zaobchádza s obeťami sexuálneho napadnutia v rôznych etapách, od nahlásenia znásilnenia na polícii, cez (ne)akceptáciu tejto udalosti ľuďmi v blízkosti obete, až po samotný súdny proces.

Go to Top