Bratislavské bábkové divadlo

V piesni Doma dobre od kapely Para sa spieva o tom, že stred sveta je vo Vrbovom. Obec blízko Piešťan je známa aj vďaka hudobnému festivalu Vrbovské vetry, no v roku 1746 sa tam narodil Benyovszky Máté Móric Mihály Ferenc Szerafin Ágoston, u nás známejší ako Móric Beňovský. Cestovateľ a nositeľ rôznych hodností a funkcií je aktérom dobrodružstiev nevídaných rozmerov, bol účastný udalostí v rôznych kútoch sveta, ktoré formovali dejiny viacerých národov. Utečenec, vzbúrenec, rakúsky dôstojník, veliteľ poľskej armády, generál francúzskej armády, kráľ Madagaskaru, a to všetko ešte pred štyridsiatymi narodeninami, ktorých sa už nedožil. Jeho zápisky vyšli knižne ako Pamäti a cesty. Z francúzštiny ich preložili do mnohých jazykov, Beňovský má teda aj prívlastok mimoriadne úspešný spisovateľ.

Dánsky rozprávkar Hans Christian Andersen napísal v roku 1844 rozprávku, ktorá ako väčšina diel tohto literárneho útvaru pracovala s motívom boja dobra a zla. Ústrednými hrdinami Snehovej kráľovnej sú dievčatko Gerda a jej priateľ Kai. Režisér Andrej Kalinka pracuje v inscenácii Bratislavského bábkového divadla Snehová kráľovná a čierne zrkadlo s motívmi svetoznámej rozprávky voľne. Výsledkom je asociatívne dielo, v ktorom dominujú metaforické obrazy ľudského života.

Návrat Bratislavského bábkového divadla (BBD) do priestorov na Dunajskej ulici bol na začiatku sezóny 2024/2025 pertraktovanou témou. Po takmer desiatich rokoch a rôznych komplikáciách sa podarilo Bratislavskému samosprávnemu kraju ukončiť rekonštrukciu sídelnej budovy a BBD svoj návrat na stabilné miesto oslávil medzinárodným festivalom bábkarského umenia Prieniky. Jeho program tvorili zahraničné diela tvorcov a tvorkýň, ktorí v BBD realizovali inscenácie aj v neľahkom období improvizácií na troch dočasných pôsobiskách (Jakub Maksymov, Jiří Adámek, Matija Solce, zoskupenia Odivo a Buchty a loutky).

Tvorba pre násťročných je v slovenských divadlách na vzostupe zhruba od roku 2015. Inscenácie pre vekovú kategóriu 12+ mali rôznorodé východisko. Zahraničné hry, pôvodné texty, ktoré vznikli priamo pri tvorbe alebo dramatizácie reflektovali problémy teenagerov, ich online život, spoločensko-politické otázky a v značnej miere sa venovali dejinám 20. storočia. Je veľmi prínosné, že aj keď z dramaturgického a z organizačného hľadiska to nie je jednoduchá úloha, slovenské divadlá (činoherné i bábkové) takéto inscenácie pripravujú. Dôkazom dlhodobo zvýšeného záujmu divadelníkov a divadelníčok o násťročných je aj vznik festivalu Teen Theatre Fest, ktorý na konci sezóny 2023/2024 v Trnave zorganizovalo Divadlo Jána Palárika, alebo fakt, že inscenáciu špeciálne pre mládež chystá už aj národnostné Divadlo Romathan v Košiciach. (Trieda rebelov má premiéru v novembri 2024.)

Český režisér a pedagóg Katedry alternatívneho a loutkového divadla na pražskej DAMU Jiří Adámek Austerlitz je etablovaný tvorca a za svoje inscenácie v divadlách aj rozhlase získal viacero ocenení. Svoj špecifický divadelný jazyk („divadlo otvírajících se úst, slov a zvuků, objektů, divadlo na pomezí koncertu a výtvarné instalace“ ) rozvíja aj v združení Boca Loca Lab. Slovenskí diváci mohli vidieť jeho inscenáciu Z knihy džunglí (Divadlo Minor Praha, 2007), ktorá bola súčasťou programu medzinárodného festivalu Bábkarská Bystrica 2008. Ešte predtým hosťovali v bratislavskom Štúdiu 12 jeho inscenácie Tiká tiká politika (2006) a neskôr Vetřelec (2007). V sezóne 2022/2023 naštudoval v Bratislavskom bábkovom divadle svoju prvú slovenskú inscenáciu Hugov svet.

Český režisér Jakub Maksymov a v Českej republike žijúca poľská scénická výtvarníčka Olga Ziębińska už v Bratislavskom bábkovom divadle hosťovali. V roku 2019 spolu naštudovali pozoruhodnú inscenáciu Chronoškriatkovia podľa knihy Překlep a Škraloup Tomáša Končinského a Barbory Klárovej, ktorá získala aj cenu Magnesia Litera v kategórii kniha pre deti a mládež. Inscenácia je obsahom (filozofická téma plynutia času) aj formou (použitie live cinema) veľmi podnetná. Počet jej repríz pre verejnosť ako aj uvedenia na medzinárodných prehliadkach obmedzili pandemické lockdowny. V máji 2022 však BBD inscenáciu uviedlo na festivaloch v Novom Sade a v litovskom Kaunase, tohtoročnom európskom hlavnom meste kultúry.

V apríli 2019 mala v Bratislavskom bábkovom divadle premiéru inscenácia Neviditeľní. Bola to prvá spolupráca režisérskeho tandemu Mária Danadová – Monika Kováčová z nezávislého zoskupenia ODIVO so zriaďovaným divadlom. Vznikla originálna, novátorská inscenácia, ktorá však bola sčasti „neviditeľná“ kvôli zatvoreným divadlám a zrušeným festivalom. Stihla získať nomináciu na DOSKY i ocenenie na festivale Amplion v Banskej Štiavnici.

Ten, kto už videl iné inscenácie Šimona Spišáka, to tušil už pred príchodom na predstavenie a ostatným môže tento ironizujúci úvod naznačiť, že nepôjde o pietne zobrazenie rozprávkovej klasiky. Príbeh o Budkáčikovi a Dubkáčikovi začína zvolaním vtáčej diváčky, keď sa spustí dymostroj: „Wau, to je divadelná mágia!“ A je to tak.

Keď som vychádzal zo sály Bratislavského bábkového divadla z predstavenia hry, uvedenej iba lakonickým pomenovaním Iný, začul som namrzenú mamičku s malým synčekom s poznámkou smerujúcou na postávajúcu uvádzačku divadla: „Keby som vedela, aké je to predstavenie, bola by som so sebou zobrala aj staršieho syna.“ A hneď sa pozrela na plagát s programom ďalších repríz.

Názov inscenácie Rozprávky o malej tučnej víle vyvoláva zvedavosť. Rozprávky sú málokedy o tučných hrdinkách. Častejšie im dominujú vysoké, štíhle, dlhovlasé princezné bez problémov zvládajúce chôdzu v topánkach s podpätkami. Rozprávky o Malej tučnej víle sa začínajú dilemou, aké mená dá hlavná hrdinka svojim bosým nožičkám. Je to bábika a na pomoc si zavolá svojich kamarátov – hračky Trpajzla, Prasisko, Špinavého zajaca, Panáča a prechladnutú Rybičku.