Bratislavské bábkové divadlo

V ostatnom desaťročí recenzenti a recenzentky pravidelne poukazovali na nedobré umelecké smerovanie Bratislavského bábkového divadla. Pripomeňme stav, v akom sa divadlo nachádzalo v roku 2008, v čase osláv svojho 50. výročia: „Bratislavské bábkové divadlo si v tomto čase určite nezaslúži prívlastok ,vzorová scéna‘, s ktorým pred vyše 50-timi rokmi vznikalo. Jeho repertoár sa tvorí akoby náhodne. Je v ňom veľmi málo inscenácií pre dospievajúcu mládež a žiaden pokus o inscenáciu pre dospelých (hoci to píšu o inscenácii Ču Čin Čau). Bratislavským násťročným určite nenapadne vybrať sa do bábkového divadla. (Ich rovesníci v Nitre, či v Banskej Bystrici si v tamojších bábkových divadlách majú z čoho vybrať.)

Budova Bratislavského bábkového divadla na Dunajskej ulici je od začiatku kalendárneho roka 2015 v rekonštrukcii. Do jej ukončenia uvádza BBD svoje predstavenia na javisku blízkeho Divadla Malá scéna STU. Prvá inscenácia, ktorá mala premiéru v náhradných priestoroch, sa volá Prstom na mape. Autormi textu sú Jana Mikitková a Ján Fakla. Napísali zrozumiteľnú hru s jasne stanoveným cieľom, premysleným vývojom a zručne spracovanými motívmi.

Uplynulé sezóny Bratislavského bábkového divadla (BBD) boli neslávne. Už na prvý pohľad je jasný jeden z jeho dlhodobých problémov, ktorým sú neprajné priestory a javisko nevhodné pre bábkové inscenácie. Provizórium sa za desaťročia stalo štandardom. Väčším problémom však bol žiaden alebo len krátkodobo pôsobiaci dramaturg. To sa zmenilo až v sezóne 2011/2012, keď na tento post nastúpila Katarína Jánošová.

Arnold Lobel napísal sériu príbehov o dobrých kamarátoch z močiara – žabiakovi Kvakovi a ropušiakovi Čľupovi. Knižky sa stali obľúbené hlavne pre svoje svieže krátke príbehy. Príbehy sa hravou edukatívnou formou snažia priviesť najmenšieho čitateľa k správnym návykom a k spoznávaniu sveta okolo seba. Ale hlavne ukazujú cestu priateľstva. Knižné žaby sa tak stávajú milými antropomorfnými bytosťami, ktoré všetko vedia a majú zážitky ako bežné deti. V minulosti zdramatizoval a zrežíroval žabacie príbehy Ján Prokeš pod názvom Kvak a Žblnk. Rozprávku uviedli v roku 1992 v Bábkovom divadle v Košiciach.

V súčasnosti sa všade okolo nás rieši téma ekológie, separácie, všetko je eko, bio. Deti už v materských centrách majú svoje vodné laboratóriá, farebne diferencované koše pozná aj škôlkar. Na hodinách si prváčikovia vyrábajú hračky z plastových fliaš a čoraz viac škôl má vo svojich osnovách environmentálnu výchovu.

V sezóne 2012/2013 priniesla dramaturgia Bratislavského bábkového divadla dramatizáciu knižky Silvestra Lavríka (vydal ju pod pseudonymom Hana Naglik) Ester a Albatros. Autor prináša krehký príbeh o rodinných vzťahoch medzi adoptovaným dievčatkom (Ester) a jej adoptívnymi rodičmi (dedo Adam a babka Eva), ktorí spoločne s ďalšími rozprávkovo-skutočnými hrdinami vytvárajú širšie priateľské a rodinné spoločenstvo.

Vianoce sú opradené viacerými zvykmi, tradíciami. Spájajú sa nám s vianočnými trhmi, darčekmi, koledami. Jednou z najznámejších je Vianočná koleda od Charlesa Dickensa. Tá sa stala inšpiráciou pre novú dramaturgičku Bratislavského bábkového divadla Katarínu Jánošovú. Toto divadlo sa snaží darovať na konci roka svojim divákom ten najkrajší darček – nové mikulášske predstavenie.

Divadlo Piki je tým najlepším pre detského diváka – manželia Katka Aulitisová a Ľubomír Piktor podnecujú svojou tvorbou detskú tvorivosť a fantáziu už od roku 1990. Ich rukopis je stopercentne bábkarský a hravý. Práve hravosť tak potrebovalo Bratislavské bábkové divadlo, ktoré oslovilo K. Aulitisovú k spolupráci.

Prvou premiérou sezóny 2010/2011 v Bratislavskom bábkovom divadle bol Kocúr v čižmách. (Predchádzala mu škôlkohra Rúfusove Rozprávky.) Známu Perraultovu rozprávku dramatizoval Pavel Cmíral, BBD ju uviedlo v preklade svojho umeleckého šéfa Dušana Štaudera.

Bratislavské bábkové divadlo po dlhšej dobe obsadilo pozíciu dramaturga. Michal Babiak do divadla nastúpil 1. septembra 2008. Dnes uzatvára svoju druhú sezónu v bábkovom divadle. Nemožno však povedať, že by nastalo zlepšenie mizivej situácie BBD, ku ktorej prispievala aj absencia dramaturgickej osobnosti.