Ester a Albatros

Dramaturgia: Katarína Jánošová
Scéna, bábky: Silvester Lavrík
Kostýmy: Eva Šimáková
Hudba: Andrej Kalinka
Réžia: Alena Lelková
Hrajú: Adela Mojžišová, Kristína Mackovčáková, Juraj Adamík, Margaréta Nosáľová, Andrej Kováč, Miriam Pavelková, Miroslava Dudková
Premiéra: 19. 10. 2012
V sezóne 2012/2013 priniesla dramaturgia Bratislavského bábkového divadla dramatizáciu knižky Silvestra Lavríka (vydal ju pod pseudonymom Hana Naglik) Ester a Albatros.
Autor prináša krehký príbeh o rodinných vzťahoch medzi adoptovaným dievčatkom (Ester) a jej adoptívnymi rodičmi (dedo Adam a babka Eva), ktorí spoločne s ďalšími rozprávkovo-skutočnými hrdinami vytvárajú širšie priateľské a rodinné spoločenstvo. Dedovým a Esteriným priateľom je najmä Albatros – zároveň vták i rovnomenná lokomotíva, na ktorej pred odchodom do dôchodku jazdil dedo Adam. Súčasťou tohto rozprávkovo ideálneho spoločenstva je i kocúr Petzwal.
Témou predlohy i jej divadelnej adaptácie je vzájomné rodinné a priateľské spolužitie, ideál, ktorý sa čoraz väčšmi stáva rozprávkovou skutočnosťou. Ťažiskovým je vzťah Ester a deda Adama, na ktorom možno najlepšie vidieť krehkosť celého príbehu. Ak sú Ester a dedo Adam veľkými kamarátmi, babka Eva je zdvihnutým prstom starostlivej až ustráchanej matky, ktorá si tak trochu demonštratívne a azda aj zbytočne opakovane spieva mariánsku pesničku. Vo vývoji charakterov sa nič počas celej hry nemení, stav je daný, hrdinovia sú od začiatku do konca takí istí. Ani motív zistenia pravdy o Ester –  že je adoptovaná – nie je výrazne rozvinutý, odohráva sa iba v slovnej rovine, keďže autor dramatizácie niektoré scény z knižky do adaptácie neprebral. Vynechané sú napríklad scény v škole, kde sa Ester stretáva s neprajnosťou, závisťou a posmechom. V celom kontexte vývoja deja a samotného príbehu to ani zvlášť nechýbalo, lebo sa zámerne niesol v duchu medziľudskej harmónie. Na druhej strane sa z formálneho hľadiska zdôraznila primárna literárnosť predlohy a celkový dojem z inscenácie vyznel ako pekne „rozhlasovo“ prečítaná knižka.
Lineárnosť príbehu, ktorá je typická pri tzv. putovacej rozprávke (ako sa nazýva v klasickej bábkarskej dramaturgii) býva zohľadňovaná pri určovaní celkovej dĺžky inscenácie. V prípade inscenácie Ester a Albatros sa pridávanie niektorých, prinajmenšom jednej „cestovacej“ epizódy javilo ako nadbytočné a redukcia by v tomto ohľade inscenácii pomohla.
Pozitívom inscenácie bolo herecké stvárnenie všetkých troch hlavných postáv: Dedo Adam – Juraj Adamík, Babka Eva – Margaréta Nosáľová, Ester – Adela Mojžišová. Všetci hrali idylický príbeh o vzájomných vzťahoch s veľkou empatiou k predlohe i jej kladným postavám a v súzvuku s krehkosťou literárnej predlohy. Andrej Kováč v postave grófa Albatrosa obrazne povedané „drží partu“ a stáva sa tak prirodzenou súčasťou tvorivého hereckého tímu, takisto ako Miriam Pavelková v úlohe kocúra Petzwala. Šarmantná herečka priniesla so svojou postavou trocha jemného huncútstva, no skúsenú bábkoherečku akoby miestami zrádzali jej hlasové dispozície. Viac jej však v jej zvyčajnej bábkohereckej kreativite prekážalo nie veľmi šťastné riešenie masky/kostýmu kocúra, ktoré bolo popisné a limitovalo herečku.
Výtvarno-technologické riešenie sporadicky objavujúcich sa bábok (Silvester Lavrík) ako plošných figúr, ktoré sú charakteristické pomerne veľkou topornosťou, a preto sa ani na bábkových javiskách s nimi veľmi nepracuje, iba zvýraznilo divadelnú ťažkopádnosť inscenácie. Režisérka – tiež nebábkarka – sa dopustila v réžii základných školáckych chýb, ktoré sa učia odstrániť študenti bábkarskej tvorby už v ranom štádiu pri vysvetľovaní základných princípov hry s bábkou. S figúrami si nedala rady a skúsený bábkarský divák rovnako zdieľal utrpenie pri hre s bábkou. Keď už nič iné, tak treba dodržať aspoň jedno pravidlo, a síce to, že figúra, a zvlášť plošná, nemôže byť otočená do iného smeru, ak komunikuje so svojím partnerom – bábkou či hercom.
Režisérka nevyužila úplne ani javiskový priestor, ktorý miestami ponúkal šance na využitie ďalších bábkarských techník a trikov. Nevyužitý priestor (napríklad obdĺžnikový prázdny priezor) doslova ponúkal viaceré inscenačné možnosti, avšak takto nevyužitý ho divák vnímal ako chybu.
Z divadelného a bábkarského hľadiska inscenácia, žiaľ, nepriniesla nič nové. Zostáva v rovine kultivovanej javiskovej ilustrácie knižky pre deti. Nedá sa povedať, že takto sa inscenovať nedá, veď inscenácia nie je nevkusná, navyše je citlivo zahraná, obsah knižky je emocionálne krehký. Pravdou však zostáva, že bábkové divadlo má bohaté výtvarné výrazové prostriedky, širokú paletu bábkarských technických možností a vyspelú, výtvarne zrelú scénografiu. Toto všetko prináša nové estetické hodnoty a nenahraditeľnú autenticitu kúzla oživeného, animovaného materiálu. Je otázne, či majú profesionálne inštitúcie, akými bábkové divadlá sú, a ktoré majú k dispozícii aj svoje vysoké školstvo, dávať taký široký priestor tvorcom, ktorí neovládajú princípy bábkového divadla. Toto je už téma, ktorá presahuje rámec reflexie jednej inscenácie, avšak je nutné veci pomenovať. Vedenie Bratislavského bábkového divadla nie je férové voči talentovaným absolventom Katedry bábkarskej tvorby najmä v oblasti réžie a dramaturgie, pretože už dlhodobo neobsadzuje tieto posty odborníkmi. Ako je každému divadelníkovi známe, sú to najdôležitejšie posty, ktoré formujú dramaturgické i vizuálne špecifikum každého bábkového divadla. V tomto kontexte je potrebné pripomenúť i rovnocennú a nezameniteľnú úlohu bábkarského výtvarníka s technologickými predpokladmi a zručnosťami, ktoré jednoducho neškolený tvorca nenahradí.
Bratislavské bábkové divadlo je teraz tým, ktoré je na ťahu. Verme, že sa jedného dňa otvorí a bude kreatívne pristupovať k napĺňaniu svojho poslania v rámci umeleckého druhu, ktorého názov nesie.
Ida Hledíková
publikované online 6. 12. 2012

Ida Hledíková

Ida Hledíková je divadelná kritička a teatrologička. Venuje sa výskumu bábkového divadla, prekladá odbornú divadelnú literatúru najmä z poľského jazyka, zúčastňuje sa na divadelných, televíznych a filmových festivaloch ako členka poroty, v súčasnosti pôsobí na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave.