Hana Rodová
Hana Rodová vyštudovala odbor slovenský jazyk a literatúra a estetika na Prešovskej univerzite v Prešove. V rokoch 1999–2001 publikovala recenzie v časopise Javisko. Bola účastníčkou a neskôr lektorkou viacerých divadelných dielní a workshopov, príležitostne sa venuje divadelnej dramaturgii. Od roku 2009 spolupracuje na projekte Monitoringu divadiel na Slovensku. Od roku 2001 pôsobí ako redaktorka, dramaturgička a režisérka v Slovenskom rozhlase.
Výkričník spred sedemdesiatich rokov
Erich Kästner (1899 – 1974) bol nemecký autor, spisovateľ, dramatik a novinár, ktorého slovenský čitatelia poznajú predovšetkým vďaka tvorbe pre deti. Azda jeho najznámejšími knihami, ktoré sa dočkali filmového spracovania i viacerých divadelných verzií, sú Emil a detektívi (1929), Traja muži v snehu (1934), Emil a tri dvojčatá (1935) či Lujza a Lotka (1949) . Kästner bol od začiatku svojej kariéry v 20. rokoch minulého storočia neúnavným spoločenským kritikom, antimilitaristickým autorom a odporcom narastajúceho nacizmu v Nemecku. Jeho postoj formovali aj skúsenosti z brutálneho ročného vojenského výcviku, ktorý absolvoval ako osemnásťročný, a odniesol si z neho celoživotné následky. Jeho knihy boli počas Weimarskej republiky v Nemecku zakázané. V roku 1933 bol dokonca očitým svedkom nacistického pálenia kníh, medzi ktorými boli aj jeho diela, označené ako „nenemecké“. Po druhej svetovej vojne sa vrátil k novinárskej práci a naďalej tvoril ako pacifista a kritik všetkých foriem zbrojenia. Snáď i preto uvedenie jeho málo známej divadelnej hry Škola diktátorov z roku 1957 pôsobí objavne.
Osviežiť sa Čechovom vo vírivke
Starnúci Váňa žije v každodennej rutine so svojou adoptívnou sestrou Soňou v dome po rodičoch, ktorých doopatrovali. S domácnosťou im pomáha Cassandra s jasnovideckými schopnosťami. Ich bežný každodenný stereotyp naruší návrat tretej sestry, filmovej hviezdy Máše. Tá neprichádza sama, ale s podstatne mladším milencom Spikeom. Máša neprišla pre obvyklú sviatočnú rodinnú návštevu, ale preto, aby rodičovský dom, ktorý dlhodobo financuje, predala. Samozrejme, dlhé roky nevyjasnených vzťahov v rodine, ako aj pozlátka sveta filmu i zhasínajúca sláva hereckej hviezdy predurčujú napätie, ale situácie v rodine sú stvárnené s humorom.
Pestrofarebné panoptikum sveta minulého storočia vo východnom cípe republiky
Václav Pankovčín (1968 – 1999) napísal novelu Tri ženy pod orechom v roku 1996 po troch poviedkových knihách, v ktorých sa hlavnými hrdinami stali pôvodní obyvatelia východoslovenskej obce Papín, neďaleko Humenného, teda miesta, kde autor vyrastal, a jeho obyvateľov a obyvateľky dôverne poznal. Tri generácie žien z jednej rodiny majú okrem genetickej výbavy spoločný aj osud, keď všetky vychovávajú svoje deti bez mužov.
Žobrácka opera po rusínsky
Sú tituly v dramatickej spisbe, pri ktorých názve si vždy vieme vybaviť autora. Sú tituly, ktoré vnímame len okrajovo a na autora si spomenúť nevieme, a sú aj také, ku ktorým vieme priradiť autorov viacero, pretože sa pôvodným textom inšpirovali, prepísali ho, prípadne na jeho motívy vytvorili nové, tiež silné dielo. Jednou z takýchto hier je aj Žobrácka opera, s ktorou sa spájajú minimálne tri slávne mená: Václav Havel, Bertolt Brecht a John Gay.
Plynutie príbehu je ako tečúca rieka
Keď v roku 2019 vyšla kniha Aleny Sabuchovej Šeptuchy a následne získala jedno z najprestížnejších slovenských literárnych ocenení, Anasoft litera 2020, len málokto pochyboval o kvalitách tohto diela. V románe sa čitateľ/ka prenesie do trojhraničia Poľska, Ukrajiny a Bieloruska, do obce Podlasie, „do kraja, ktorý by nikto nevymyslel“, ako píše samotná autorka. A tak ako tečie voda v rieke a naberá do svojho koryta ďalšie a ďalšie pramienky a prítoky, tak sa aj v románe rozvetvujú, košatia a naberajú objem príbehy jednotlivých postáv, aby sa napokon spolu vliali do pomyselného mora čitateľskej skúsenosti.
Hľadať a nájsť v sebe voľný priestor
Renomovaná slovenská spisovateľka a dramatička Jana Bodnárová napísala hru Dievča z morského dna v roku 2008. Vychádzala z vlastnej životnej skúsenosti autorky i výbornej pozorovateľky a reagovala na aktuálne spoločenské a medziľudské aj umelecké dianie (v štýle dramatiky coolness) vo svete. O dva roky neskôr sa stala táto hra inšpiráciou pre režisérku a performerku Petru Fornayovú, ktorá v spolupráci s Ľubomírom Bukovým vytvorila inscenáciu Sea Bootom girl v Tabačke Kulturfabrik v Košiciach. V roku 2021, pri príležitosti vydania rovnomenného zborníka hier Jany Bodnárovej, pripravilo Štúdio 12 inscenované čítanie tejto hry v podaní Zuzany Konečnej v réžii Jána Tomandla. V júni 2022 sa v rámci festivalu Vlnoplocha predstavilo Divadlo Na peróne s vlastnou interpretáciou textu Dievča z morského dna (vo verzii výstupu z rezidenčného pobytu).
O hľadaní vlastného idiota
V roku 1995 spísali dánski filmári manifest hnutia Dogma 95, v ktorom sa snažili o zjednodušenie, resp. očistenie filmu od efektov a úprav a o upriamenie pozornosti na príbeh a jeho hereckú zložku tu a teraz. Jedným zo zakladateľov Dogmy 95 je i dánsky režisér, scenárista Lars von Trier, ktorý v duchu tohto manifestu napísal a zrežíroval kontroverzný, ale oceňovaný film Idioti (1998) s podtitulom Idiotský film o idiotoch a pre idiotov. Jeho sujet je stručný: v rodinnom dome na predmestí Kodane žije skupinka intelektuálov, ktorí sa zabávajú tým, že sa hrajú na idiotov, rozumej mentálne postihnutých ľudí, čím provokujú svoje malomeštiacke okolie a vytvárajú pre neho nepríjemné situácie. Správajú sa tak všade – na ulici, v reštaurácii, na plavárni a pod.
Tlačia košického Oidipa nohy?
V mýtických dobách v meste Théby sa pred kráľovským palácom odohráva spoločenská i ľudská tragédia. Počas morovej epidémie i neustálych vojen sa ľud búri voči dlhotrvajúcim opatreniam, a tak kráľ Oidipus posiela svojho švagra Kreóna do delfskej veštiarne požiadať o radu bohov. Podľa nich mor prestane, ak bude vyhnaný vrah kráľa Laia, Oidipovho predchodcu. Pátraniu po vrahovi sa ujíma sám kráľ Oidipus, lebo chce čím prv zbaviť mesto morovej pohromy. Postupne však vychádza najavo skutočnosť, že on sám je vrahom, a teda i synom kráľa Laia (ten ho dal ešte ako dieťa zavraždiť), manželom svojej matky Jokasty (za odmenu, že uhádol hádanku Sfingy) a otcom svojich „súrodencov“. Odhalenie vedie k samovražde Jokasty, oslepeniu Oidipa a jeho vyhnaniu z Théb.
Strach treba spoznať
Človek je tvor nevšedný a výnimočný. Je vhodný na pozorovanie, rovnako ako na kreovanie. To vytvára základný predpoklad na to, aby sa na rozbitej štruktúre jeho vnútorného sveta dokázali vystavať základy toho nového. A, samozrejme, také, ktoré by vyhovovali jeho zadávateľom. Nehovoriac o tom, že zistiť, kto poťahuje nitky ľudského osudu, kto určuje vnímanie sveta, vecí medzi nebom a zemou, ale tiež to, ako vnímame seba samého alebo rovno mágiu sveta fantázie, nie je vôbec jednoduché.
