Hana Rodová
Hana Rodová vyštudovala odbor slovenský jazyk a literatúra a estetika na Prešovskej univerzite v Prešove. V rokoch 1999–2001 publikovala recenzie v časopise Javisko. Bola účastníčkou a neskôr lektorkou viacerých divadelných dielní a workshopov, príležitostne sa venuje divadelnej dramaturgii. Od roku 2009 spolupracuje na projekte Monitoringu divadiel na Slovensku. Od roku 2001 pôsobí ako redaktorka, dramaturgička a režisérka v Slovenskom rozhlase.
NORA
Aj keď je dej hry H. Ibsena “Nora” notoricky známy, pripomeňme, že sa odohráva počas Vianoc u Helmerovcov. Advokát Helmer sa po rokoch driny stal riaditeľom banky. Jeho žena Nora bola počas ich manželstva ženou v domácnosti, lepšie povedané reprezentatívnou milenkou. Priateľke Kristíne, mladej vdove, sprostredkuje prácu u manžela v banke. V tom istom čase žiada Krogstad, advokát s pochybnou povesťou, od ktorého si kedysi požičala peniaze, aby sa za neho prihovorila u manžela, aby neprišiel o prácu, keďže Helmer, ako jedno z prvých rozhodnutí po nastúpení do funkcie plánuje jeho prepustenie.
JA a JA
Premiéra autorského predstavenia Kataríny Raševovej "JA a JA" sa odohrala v dielňach Štátneho divadla Košice, teda v netradičných divadelných fabrikových priestoroch. Vysoké stropy, priestor niekoľkých podlaží dávali svojské možnosti práve pre špecifický typ tejto divadelnej produkcie. V strede improvizovaného javiska, pripomínajúceho skôr cvičné javisko, viseli dva dlhé, približne osemmetrové, šály, jeden v čiernom a druhý v bielom prevedení.
SANATÓRIUM, alebo Ako prežiť reality show…???
Staromestské divadlo Košice 22. novembra otvorilo jesennú časť 10. ročníka Festivalu nezávislých divadiel inscenáciou Petra Raševa "SANATÓRIUM, alebo Ako prežiť reality show...???". Inscenácia mala premiéru pri otváraní letnej časti festivalu 18. júna 2009. Spomínam to preto, že v oboch prípadoch, pri otváraní festivalu, bol pred samotným predstavením divákom premietnutý film, dokument Kristíny Raševovej o autorovi, spoluzakladateľovi Staromestského divadla Petrovi Raševovi (1952 - 2008). Tento moment, podľa môjho názoru, dokázal v divadelnom kontexte nastaviť divákov na vlnovú dĺžku autora, vysvetliť niektoré jeho motivácie a ponúkol im cez jeho osobné vyznanie pripraviť si interpretačný kľúč k inscenácii.
