Hana Rodová
Hana Rodová vyštudovala odbor slovenský jazyk a literatúra a estetika na Prešovskej univerzite v Prešove. V rokoch 1999–2001 publikovala recenzie v časopise Javisko. Bola účastníčkou a neskôr lektorkou viacerých divadelných dielní a workshopov, príležitostne sa venuje divadelnej dramaturgii. Od roku 2009 spolupracuje na projekte Monitoringu divadiel na Slovensku. Od roku 2001 pôsobí ako redaktorka, dramaturgička a režisérka v Slovenskom rozhlase.
Verneland
Jules Verne, jeden z najčítanejších autorov, ktorého má, resp. ešte generáciu dozadu mal prežitého takmer každý mladý človek. Tým, že množstvo z jeho fantázie sa uskutočnilo, umožňuje stále vracať sa k tomuto autorovi znova a znova. A tak, ako to je aj v prešovskom prípade, použiť na priblíženie jeho poetiky súčasníkovi najmodernejšie technické výdobytky techniky a vďačnú parodizáciu. Keďže od smrti Julesa Verna tento rok uplynulo 95 rokov, je prirodzené, že sa dramaturgii priam ponúkalo zaradiť do repertoáru pre mládež titul z pera tohto velikána.
O neobyčajnej trojkolke
Dramatik, spisovateľ, filmový režisér, výtvarník Fernando Arrabal sa narodil v roku 1932 v Maroku. Patrí medzi najprekladanejších frankofónnych autorov. Napísal viac ako stovku divadelných hier, ktoré sa uvádzajú po celom svete. Jeho dielo je ovplyvnené surrealizmom, dadaizmom, absurdným divadlom a španielskymi tradíciami. To všetko dáva predpoklad, že aj hra “Trojkolka” bude ďalšou z množstva bizarných a provokujúcich hier tohto autora.
Prešovský Don Juan
S tvorbou jedného z najznámejších súčasných britských predstaviteľov tzv. cool dramatiky Patricka Marbera (1964) sme sa v našich divadlách už stretli. Stačí, ak spomenieme veľmi úspešnú inscenáciu košického Štátneho divadla Bližšie od teba (2002). Znovu na východe, tentoraz však Prešovčania, siahli po podobne provokatívnom Marberovom titule Don Juan v Soho z roku 2006.
Lakomec štedrý na divadlo
Ponúkať dnešnému divákovi úspešne Moliera znamená pre tvorcov len dve možnosti. Buď sa zamerať na čo najklasickejšie spracovanie dýchajúce atmosférou 17. storočia alebo ho interpretáciou priblížiť čo najvernejšie dnešnej dobe. A o to druhé sa pokúsili v Divadle Jonáša Záborského v Prešove pomocou nového a dobrého prekladu Sone Šimkovej a interpretačného kľúča režiséra so skúsenosťami a úspechmi predovšetkým na bábkarských javiskách – Mariána Pecka.
Rozprávka o rozprávke
Rozprávkový príbeh Jána Uličianskeho Štyria škriatkovia a víla je v podstate veľmi jednoduchý s klasickou zápletkou. Škriatkovia ročných období si vždy po vypršaní svojho ročného obdobia odovzdávajú čarovnú skrinku. Jej otvorením a spustením sa začína nové ročné obdobie.
NORA
Aj keď je dej hry H. Ibsena “Nora” notoricky známy, pripomeňme, že sa odohráva počas Vianoc u Helmerovcov. Advokát Helmer sa po rokoch driny stal riaditeľom banky. Jeho žena Nora bola počas ich manželstva ženou v domácnosti, lepšie povedané reprezentatívnou milenkou. Priateľke Kristíne, mladej vdove, sprostredkuje prácu u manžela v banke. V tom istom čase žiada Krogstad, advokát s pochybnou povesťou, od ktorého si kedysi požičala peniaze, aby sa za neho prihovorila u manžela, aby neprišiel o prácu, keďže Helmer, ako jedno z prvých rozhodnutí po nastúpení do funkcie plánuje jeho prepustenie.
JA a JA
Premiéra autorského predstavenia Kataríny Raševovej "JA a JA" sa odohrala v dielňach Štátneho divadla Košice, teda v netradičných divadelných fabrikových priestoroch. Vysoké stropy, priestor niekoľkých podlaží dávali svojské možnosti práve pre špecifický typ tejto divadelnej produkcie. V strede improvizovaného javiska, pripomínajúceho skôr cvičné javisko, viseli dva dlhé, približne osemmetrové, šály, jeden v čiernom a druhý v bielom prevedení.
SANATÓRIUM, alebo Ako prežiť reality show…???
Staromestské divadlo Košice 22. novembra otvorilo jesennú časť 10. ročníka Festivalu nezávislých divadiel inscenáciou Petra Raševa "SANATÓRIUM, alebo Ako prežiť reality show...???". Inscenácia mala premiéru pri otváraní letnej časti festivalu 18. júna 2009. Spomínam to preto, že v oboch prípadoch, pri otváraní festivalu, bol pred samotným predstavením divákom premietnutý film, dokument Kristíny Raševovej o autorovi, spoluzakladateľovi Staromestského divadla Petrovi Raševovi (1952 - 2008). Tento moment, podľa môjho názoru, dokázal v divadelnom kontexte nastaviť divákov na vlnovú dĺžku autora, vysvetliť niektoré jeho motivácie a ponúkol im cez jeho osobné vyznanie pripraviť si interpretačný kľúč k inscenácii.
