Hana Rodová
Hana Rodová vyštudovala odbor slovenský jazyk a literatúra a estetika na Prešovskej univerzite v Prešove. V rokoch 1999–2001 publikovala recenzie v časopise Javisko. Bola účastníčkou a neskôr lektorkou viacerých divadelných dielní a workshopov, príležitostne sa venuje divadelnej dramaturgii. Od roku 2009 spolupracuje na projekte Monitoringu divadiel na Slovensku. Od roku 2001 pôsobí ako redaktorka, dramaturgička a režisérka v Slovenskom rozhlase.
Kocúrkovo v prvom pláne
Klasika slovenskej drámy Kocúrkovo patrí medzi najznámejšie diela Jána Chalupku. Napriek pomerne častým pokusom o inscenovanie tohto kusu sa dramaturgia Divadla Jonáša Záborského pokúsila o inováciu tohto diela jeho spojením s druhou Chalupkovou fraškou Všetko naopak, čím sa logicky dospelo k uzavretiu príbehu rodiny Tesnošilovcov. Obe hry sa na profesionálnej scéne inscenujú po prvýkrát a zaujímavosťou je, že sa uvádzajú v pôvodnom jazyku.
Čakanie na dobrú grotesku
Hra súčasného poľského autora Andrzeja Stasiuka Čakanie na Turka je groteskou o tom, ako sme žili a žijeme. Príbeh by sa dal vyrozprávať na hocijakom mieste, kde sa narušil rokmi zabehnutý stereotyp príchodom nových čias. Špecifikom tejto hry je však fakt, že hovorí o hraniciach, ktoré sú pádom komunizmu a otvorením schengenského priestoru zrušené a, v tomto prípade, predané tureckému investorovi, na ktorého sa podobne ako u Becketta „čaká“, avšak s tým rozdielom, že tento očakávaný „Turek“ napokon predsa len príde a nie je to Turek, ale krásna a tajomná Turkyňa... Stasiukova hra nemoralizuje, ale s vtipom poukazuje na náš stredoeurópsky priestor.
S jemným humorom k „mastnému hrncu“…
Dramaturgia Štátneho divadla Košice už niekoľko sezón robí záslužnú výchovno-edukačnú prácu, keď do repertoáru divadla včleňuje slovenskú dramatiku. Po Tajovského „Ženskom zákone“ a Králikovom „Trasovisku“ siahla tentoraz po veselohre, dnes už klasike dvadsiateho storočia, Júliusa Barča-Ivana a jeho titule "Mastný hrniec".
Rozprávka o priateľstve
Pripraviť dobrú divadelnú rozprávku je umenie, o to viac, ak dramaturgia neponúka klasický titul zo Zlatého fondu rozprávok. Mohli sme sa o tom presvedčiť nie raz a na mnohých slovenských scénach. Prilákať malého diváka do divadla na súčasnú autorskú rozprávku sa tentoraz odhodlali v prešovskom Divadle Jonáša Záborského. Čas im prial, veď tzv. mikulášske či predvianočné predstavenia sú pre prevádzku azda tie najvďačnejšie.
Verneland
Jules Verne, jeden z najčítanejších autorov, ktorého má, resp. ešte generáciu dozadu mal prežitého takmer každý mladý človek. Tým, že množstvo z jeho fantázie sa uskutočnilo, umožňuje stále vracať sa k tomuto autorovi znova a znova. A tak, ako to je aj v prešovskom prípade, použiť na priblíženie jeho poetiky súčasníkovi najmodernejšie technické výdobytky techniky a vďačnú parodizáciu. Keďže od smrti Julesa Verna tento rok uplynulo 95 rokov, je prirodzené, že sa dramaturgii priam ponúkalo zaradiť do repertoáru pre mládež titul z pera tohto velikána.
O neobyčajnej trojkolke
Dramatik, spisovateľ, filmový režisér, výtvarník Fernando Arrabal sa narodil v roku 1932 v Maroku. Patrí medzi najprekladanejších frankofónnych autorov. Napísal viac ako stovku divadelných hier, ktoré sa uvádzajú po celom svete. Jeho dielo je ovplyvnené surrealizmom, dadaizmom, absurdným divadlom a španielskymi tradíciami. To všetko dáva predpoklad, že aj hra “Trojkolka” bude ďalšou z množstva bizarných a provokujúcich hier tohto autora.
Prešovský Don Juan
S tvorbou jedného z najznámejších súčasných britských predstaviteľov tzv. cool dramatiky Patricka Marbera (1964) sme sa v našich divadlách už stretli. Stačí, ak spomenieme veľmi úspešnú inscenáciu košického Štátneho divadla Bližšie od teba (2002). Znovu na východe, tentoraz však Prešovčania, siahli po podobne provokatívnom Marberovom titule Don Juan v Soho z roku 2006.
Lakomec štedrý na divadlo
Ponúkať dnešnému divákovi úspešne Moliera znamená pre tvorcov len dve možnosti. Buď sa zamerať na čo najklasickejšie spracovanie dýchajúce atmosférou 17. storočia alebo ho interpretáciou priblížiť čo najvernejšie dnešnej dobe. A o to druhé sa pokúsili v Divadle Jonáša Záborského v Prešove pomocou nového a dobrého prekladu Sone Šimkovej a interpretačného kľúča režiséra so skúsenosťami a úspechmi predovšetkým na bábkarských javiskách – Mariána Pecka.
Rozprávka o rozprávke
Rozprávkový príbeh Jána Uličianskeho Štyria škriatkovia a víla je v podstate veľmi jednoduchý s klasickou zápletkou. Škriatkovia ročných období si vždy po vypršaní svojho ročného obdobia odovzdávajú čarovnú skrinku. Jej otvorením a spustením sa začína nové ročné obdobie.
