Hana Rodová
Hana Rodová vyštudovala odbor slovenský jazyk a literatúra a estetika na Prešovskej univerzite v Prešove. V rokoch 1999–2001 publikovala recenzie v časopise Javisko. Bola účastníčkou a neskôr lektorkou viacerých divadelných dielní a workshopov, príležitostne sa venuje divadelnej dramaturgii. Od roku 2009 spolupracuje na projekte Monitoringu divadiel na Slovensku. Od roku 2001 pôsobí ako redaktorka, dramaturgička a režisérka v Slovenskom rozhlase.
Tučné prasa v strohom štýle
V nedávnom prieskume čitateľských návykov na Slovensku sa prekvapujúco objavil fakt, že čitatelia siahajú, na rozdiel od rokov minulých, väčšinou po najnovších, rozumej súčasných textoch. Prieskum však nepovedal, či čitatelia uprednostňujú domácich alebo zahraničných autorov.
Zabudnite na holuby alebo o tom, že stále treba veriť na splnené sny
Inscenácia sa začína veľmi sľubne, keď sa dve obrovské orechové škrupiny dohojdajú na javisko a vyskočia z nich dva prekárajúce sa orechy: Orech a Orech. Neprestajne sa hašteria, vtipkujú, sú akýmisi odcudzujúcimi prvkami, ktoré vysvetľujú, prečo na scéne nevidíme to, čo od rozprávky očakávame, ale niečo trochu iné, konečne pravdivé. Takže, stručne povedané, Popoluške k šťastiu nepomohli usilovná práca a milé holúbky, ale ťažká práca, dobrota a dva zázračné orechy.
Oslava Záborského ako nevydarený žart
Po šiestich desaťročiach vytiahla na svetlo divadelných reflektorov dramaturgia Štátneho divadla hru Jonáša Záborského Najdúch a venovala ju autorovej tohtoročnej dvojstoročnici. Väčšina inštitúcií si však pri takomto výročí pripomína akokoľvek kontroverzných, či „problémových“ autorov s náležitou úctou, resp. aspoň s novým, aktuálnym, výnimočným výkladom ich diela.
Jednoducho sme iba ľudia
Nezávislé alternatívne divadlo Na peróne predstavilo ďalšie z radu vlastných autorských predstavení. Tentoraz ide o divadelnú mozaiku inšpirovanú víťazným textom druhého ročníka autorskej súťaže dramatických textov „Vejk ap!“ Veľký šváb na facebooku od autorky Jany Micenkovej. Jej metaforicko-fantastický text hovorí v skratke o tom, aká je neosobná komunikácia prostredníctvom facebooku, internetu, či skype-u, ako sa za ňou dá ukryť skutočná ľudská bytosť, ako ďalej ovplyvňuje životy (nielen) ľudí, ktorí jej podľahnú ako vášni, ako sa z nich pomaly ale isto stávajú šváby.
Ako posledný zubor narušil dobré susedské vzťahy
Koncom leta sa v Brne uskutočnil ojedinelý projekt umeleckého stretnutia štyroch nezávislých divadelných súborov z Poľska, Maďarska, Slovenska a Česka, ktorých zámerom bolo vytvoriť nové autorské predstavenia na tému: pohľad zvonku na susedný národ. Cieľom projektu bolo novými divadelnými inscenáciami a následne diskusiami s publikom podporiť myšlienku európanstva s národným pozadím. Slovenskému divadlu Na peróne boli na stvárnenie pridelení naši južní susedia. Nosnou historickou témou, ktorú si inscenátori zvolili na vytvorenie tohto projektu, bola osoba kráľa Mateja Korvína.
Nevšedná pasca na diváka
Tvorbu spisovateľa Iru M. Levina (1929 – 2007) slovenským divákom zvlášť predstavovať netreba, najmä ak sa pripomenú jeho úspešné romány, ktoré boli adaptované do filmovej podoby: Bozk pred smrťou, Rosemarino dieťa, Chlapci z Brazílie, Stepfordské paničky či Niekto sa pozerá. Tento úspešný autor románov má na svojom konte aj rad hier, z ktorých azda najznámejšou je práve hra Deathtrap z roku 1978, ktorú na Slovensku prvý raz uvádza práve prešovské divadlo pod názvom Smrtiaca pasca.
Romantický zabijak
T. Letts (4. 7. 1965) je americký herec a dramatik. Hra Zabijak Joe z roku 1991 je jeho autorským debutom a bola preložená do 12 jazykov a uvedená vo viac ako 15 krajinách sveta. Letts píše hry o ľuďoch, ktorí sa musia vyrovnávať s morálnymi i duchovnými otázkami.
Podivuhodná oslava dvojstoročnice
Inscenácia je venovaná 200. výročiu narodenia Jonáša Záborského Nemôže byť vhodnejší spôsob na pripomenutie 200. výročia narodenia národovca, kňaza, spisovateľa, dramatika Jonáša Záborského ako uvedenie jeho hry v divadle nesúcom autorovo meno. Dramaturgička M. Kičiňová pre túto príležitosť siahla po viacerých jeho textoch, ktoré koncepčne v duchu samotného Záborského doplnila, aktualizovala a dopísala. Vznikla tak zaujímavá fraška - mozaika, ktorá ponúka absolútne súčasný obraz o Slovákoch nielen z čias Záborského, ale jemne karikovane aj z dnešnej doby.
Po rokoch ďalší košický pokus o commediu dell´arte
Dramaturg M. Gazdík doplnil repertoár Štátneho divadla Košice o úspešnú českú komédiu na spôsob commedie dell´arte. Po tituloch zameraných najmä na náročnejšieho diváka tak dostáva opäť priestor hra, ktorej výberom sa ponuka divadla rozšírila o ďalší titul, ktorého ambíciou je najmä zabaviť diváka a ponúknuť hercom radosť z hrania a využitie ich komediálneho nadania.