Dominika Dudášová
Vyštudovala logopédiu na Univerzite Komenského v Bratislave (2019). V súčasnosti je študentkou divadelných štúdií na Vysokej škole múzických umení. Zameriava sa na divadlo zdravotne znevýhodnených. V rámci programu Erasmus+ strávila jeden semester na Vilniuskej univerzite a na Litovskej hudobnej a divadelnej akadémii. Pravidelne sa zapája do študentských platforiem slovenských a českých festivalov (Nová dráma, Dotyky a spojenia, Česká tanečná platforma), workshopov pre mladých kritikov (Divadelná Nitra, Wiener Festwochen) či festivalových redakcií (Setkání/Encounter, Istropolitana). Príležitostne publikuje pre divadelné periodikum kød – konkrétne o divadle a internetový časopis MLOKi. Od roku 2022 je členkou Slovenského centra AICT.
Skúmanie (ne)možností umelej inteligencie
Úplne prvou hrou, ktorú vygenerovala nová technológia bola AI: Když robot píše hru. Vznikla v roku 2021 v spolupráci pražského Švandovho divadla, Matematicko-fyzikálnej fakulty Karlovej univerzity a Divadelnej fakulty Akadémie múzických umení a režijne sa na nej podieľal Daniel Hrbek. Na Slovensku bola prvou takouto inscenáciou Babylónia v roku 2022 v réžii Emy Benčíkovej. Podľa recenzentky Zuzany Husárovej vygenerovala texty rôznych žánrov, ktoré obsahovali dialógy, filozofické state, poetický jazyk, texty piesní či reportáž. Dielo vzniklo v rámci platformy pre performatívne, hudobné a vizuálne umenie P*AKT, ktorá reprezentuje nezávislú umeleckú scénu. Režisér Eduard Kudláč sa rozhodol preskúmať možnosti, ale aj limity umelej inteligencie v inscenácii Tretia verzia pravdy v žilinskom repertoárovom zriaďovanom divadle. Zároveň týmto krokom potvrdil ambíciu divadla orientovať sa na odvážne texty, ktoré nespĺňajú konvenčné predstavy o dráme.
Históriu píšu víťazi. Nie víťazky
V týždni, keď sme si pripomínali Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu, banskobystrické Bábkové divadlo na rázcestí reprízovalo inscenáciu Povstanie so ženskou tvárou. V aktuálnom repertoári je to druhá inscenácia pre dospelých, ktorá sa zaoberá tematikou druhej svetovej vojny. V tomto prípade režisérka Iveta Škripková analyzovala rolu žien v Slovenskom národnom povstaní. V októbri 2024 ju uviedli pri príležitosti 80. výročia udalosti.
Kráska, ktorá sa nezaľúbila do zvieraťa vo veľkolepej knižnici
Ak divák očakáva scénu ako z disneyovskej adaptácie Krásky a zvieraťa s obrovskou knižnicou, nedočká sa jej. Namiesto toho scénograf Karel Czech pracuje s dvoma neuzavretými kruhovými taburetmi, potiahnutými kvetovaným čalúnením. Nad nimi visí tretí kruh, ktorý v predstavení neskôr zastáva funkciu rámu portrétu krásneho princa. Scénu dopĺňajú neónové ružové plameniaky. Voľbou scény tvorcovia navodzujú atmosféru exotického ostrova a dištancujú sa od spopularizovanej rozprávky, zasadenej do noblesného paláca, a ten obýva hrozivé zviera.
Ferlinghettiho vždy aktuálna poézia
Keby nebolo Lawrenca Ferlinghettiho a jeho vydavateľstva City Lights, svet by nepoznal najznámejšie diela a tvorbu beatnickej generácie. Americký poet, prozaik a dramatik sa významne podieľal na tlmočení myšlienok hnutia Sanfranciskej literárnej renesancie, ktorej cieľom bolo zbaviť poéziu elitárstva a vniesť do nej voľnosť a hravosť. Prostredníctvom svojich veršov kritizovali beatnici konzumný spôsob života vtedajšej spoločnosti či nezmyselnosť vojny vo Vietname. Prinášali dovtedy tabuizované témy (homosexualita, užívanie drog, závislosti a iné), ale tiež univerzálne témy, s ktorými pracuje aj inscenácia Ferlinghetti alebo Lunapark v hlave.
