Bábkové divadlo Žilina

Pospolitý ľud odchádzajúci z predstavení Jakuba Nvotu obyčajne konštatuje, že to bola dobrá sranda. Jeho pôsobenie v dvoch slovenských bábkových divadlách (Žilina a Nitra, banskobystrického Witkiewicza do tohto žánru nepočítam) vyvoláva preto vážnu a oprávnenú otázku, čo je to vlastne sranda? Pojem nenájdeme ani v slovenských odborných divadelných slovníkoch, ba zbytočne by sme ho hľadali aj u Pavisa, isteže preto, že pri písaní svojho Divadelného slovníka nepoznal Osvobozené divadlo V+W a už vôbec nevedel preložiť do francúzštiny tento špecifický výraz Čechov a Slovákov.

V Bábkovom divadle Žilina sa po náročnej sezóne s podtitulom „Päť P“, v ktorej naštudovali štyri inscenácie – Pom Pom, Perinbaba, Popolvár a Peter Pan – rozhodli sezónu 2010/2011 venovať jednej inscenácii, ktorú pripravovali počas nadštandardne dlhého skúšobného obdobia. (Okrem inscenácie Epos naštudovali v tejto sezóne aj rozprávku Violka Fialka a Móric Modrý – komornú inscenáciu s dvoma hercami.)

Bábkové divadlo Žilina venovalo v sezóne 2010/2011 všetku svoju energiu inscenácii Epos. Stihlo však pripraviť aj menšiu inscenáciu vhodnú na zájazdy. Na začiatku bola kniha Rozprávky z palety autorov Jána Uličianskeho a Petra Palika, ktorá vyšla v roku 2007. Každý z autorov napísal štyri príbehy, ktorých lajtmotívom je farba (čierny pasažier, žlté zrnko piesku, semafor zaľúbený do červenej Felície a ďalšie).

Ak sa povie Perinbaba, asociácií v hlave je hneď niekoľko. Filmová rozprávka, Jakubiskova poetika, sneh a fujavica v lete, nespravodlivosť, boj za lásku, vysvetlenie nevysvetliteľného. Filmové spracovanie Perinbaby je povinnou súčasťou sviatočnej vysielacej štruktúry našich televízií. Akoby bez nej ani nemohli byť Vianoce. Perinbaba predstavuje domov. Ten hore, kdesi na nebi, ten v obývačke, kde je príjemne teplo, aj ten, kde si utrápená Alžbetka spomína na mamičku.

Čo alebo kto je POM POM? Je to zvuk odrážajúcej sa loptičky? Je to nová „puberťácka“ skratka skratky „Pome!“, teda apelatívne „Pom pom!“? Je to hlasová rozcvička barytónov v speváckom zbore učiteľov? Je to klaun, ktorý vie hovoriť len po pompomovsky? Nie! Alebo aj áno. Pom pom je strapaté ryšavé džudo, teda čudo...

216 premiérou spúšťa Bábkové divadlo Žilina akciu s názvom KULT – TÚRA. Svojim divákom chce priblížiť iné kultúry, kultové osobnosti a ich diela. Inscenáciou Romaldíno a Kamila predstavujú detskému publiku rómske etnikum, ich príbehy, rozprávky, obyčaje. Údajným autorom predlohy je Peka Pažiš. Tento neznámy ľudový rozprávač je, podľa bulletinu, charakteristický komponovaním dramatických a humorných historiek, v ktorých prepája známe príbehy s vlastnými a rozprávkovými. Často tým narúša časovú os, pletie obdobia i miesta. Ak by mu niekto neveril, pod posteľou ma prichystanú sekeru a na jazyku slovo: „Necigánim!“

Hádam každé dieťa čítalo aspoň jednu knihu od svetoznámeho spisovateľa Roalda Dahla. Kto by nepoznal Matildu, Jakuba a veľkú broskyňu, zlé čarodejnice, továreň na čokoládu či neporiadnych Hastrošovcov. Dahlov zmysel pre komiku, napätie a šťastné rozuzlenie teší deti už od roku 1961, kedy napísal svoj prvý rozprávkový „bestseller“ Jakub a veľká broskyňa. Mnohé jeho rozprávky boli zdramatizované i sfilmované (Charlie a továreň na čokoládu /1971, 2005/, Čarodejnice /1990/, Jakub a obrovská broskyňa /1996/, Matilda /1996/ a iné).

Úspešná nezvyčajná rozprávková kniha autorov Dušan Taragel a Jozef Gertli Danglár vyšla v roku 1997. V rokoch 1998 a 2000 sa dočkala ďalších vydaní. Bola preložená do šiestich jazykov (do češtiny, slovinčiny, chorvátčiny, poľštiny, úryvky z nej aj do nemčiny a španielčiny). Kniha má aj voju zvukovú podobu – v slovenčine ju nahrala Oľga Belešová a v českej mutácii Aňa Geislerová.

Inscenácia žilinského Bábkového divadla Othello alebo Škrtič benátsky sa dostáva do zaujímavej konfrontácie hneď z dvoch pohľadov. Je jednou z troch bábkových inscenácií Shakespearovej hry v divadelnej sezóne 2006/2007 a tiež jednou z troch inscenácii drámy Othello v kalendárnom roku 2007.

Žilinské divadlo venuje osobitú pozornosť pôvodnej dramatickej tvorbe. Od roku 2005 uvádza každú sezónu víťaznú hru zo súťaže ARTÚR, ktorej je iniciátorom (spoločne s Divadelným ústavom) a dlhodobo dostávajú priestor aj autori z domáceho divadelného prostredia.