Antonius a Kleopatra je Shakespearova hra o láske aj o politike. Tragédia. Režisér Michal Vajdička s dramaturgom Petrom Pavlacom sa rozhodli zvýrazniť rovinu lásky na úkor politickej roviny. Robia to dôsledne. Zredukovali postavy aj situácie. Vyhli sa bitkám aj veľkým efektom.
Chorá dcérka skladateľa Clauda Debussyho uprosila otecka, aby skomponoval balet, príbeh ktorého si sama vymyslela. Láska medzi vojačikom a baletkou síce nápadne pripomína Andersenovu rozprávku “O statočnom cínovom vojačikovi”, no dievčatku sa asi zažiadalo vidieť ho v baletnom prevedení. Tak vznikla Skrinka hračiek, ktorá bola prvým detským baletom v histórii hudby dvadsiateho storočia.
Klasické dedičstvo na dnešnej divadelnej scéne má zmysel len vtedy, ak sa priamo navrúbľuje na posolstvo súčasnosti alebo jeho ozveny a echá. Túto starú pravdu poznáme už desaťročia.
Dramatička Gianinu Cărbunariu sa presadila v európskych centrách novej drámy nie preto, že by sa jej texty vyznačovali nejakou špecifickou poetikou či jazykom, či preto, že by jej divadlo Teatrul Mic vytváralo neopakovateľný štýl. Skôr vďaka tomu, že sa táto sotva tridsaťročná rumunská autorka dokáže priamočiaro dotýkať súčasných problémov mladých ľudí. Hlavnou témou hry Kebab je túžba po lepšom živote v zahraničí aj za cenu prostitúcie vo všetkých jej formách – a aj tých najtvrdších dôsledkov.
Autor rozprávkovej knižky pre deti Lastovičie rozprávky Stanislav Štepka napísal rovnomenný divadelný scenár. Radošinské naivné divadlo po prvý raz vo svojej histórii uviedlo rozprávku pre deti. I keď na prvý pohľad javisková forma rozprávky sa v ničom nelíši od ostatých inscenácií tohto divadla. Totiž jednou z ich najvzácnejších devíz je hravosť. Priniesli príbeh štyroch mláďat, dvoch detských a dvoch zvieracích – lastovičích. Dej sa odohráva v letnom období, kedy deti Ninka a Filip trávia letné prázdniny u svojej babičky Lujzy. Tam si nájdu nových kamarátov, lastovičie deti Darinku a Romana. Rozprávka je snovým príbehom. Tak ako každé dieťa má širokú škálu fantázie, aj tieto deti prežívajú chvíle o ktorých len snívajú. Cestujú s lastovičkami a prežívajú dobrodružstvá.
Všetko za národ! Velí Hana Čepčinská, národovkyňa, ktorú na dedinu poslal lekár. Cupitajúc po hline odrieka verše s krkolomnými okazionalizmami slovenského parnasistu Pavla Országha Hviezdoslava. Vidiek i slovenský ľud - všetko by „na pekno“ vidieť chcela. Prichádza s romantizujúcimi predstavami, ktoré sa lámu pod šľahmi biča irónie. Pozdvihnúť slovenský národ, zbierať ľudové piesne, prostonárodné príslovia a porekadlá. Ľud, ktorý sa pohybuje vo svojom uzavretom teritóriu, čo naznačila uzavretá scéna Pavla Andraška, od odrodilcov chrániť.
Projekt mliečne zuby v divadelnej sezóne 2007 / 2008 priniesol dovedna tri inscenácie: Štyri vraždy bez obete tvorivej dvojice v zložení Vojtech Koleják a Martin Bošanský, Uzavretí režiséra Borisa Kováča a napokon inscenáciu pôvodného textu Zory Durinovej Na závoru v réžii Anny Petrželkovej. Vo všetkých troch prípadoch sa snažili tvorcovia a tvorkyne pretlmočiť svoj pohľad na súčasnú spoločnosť, ktorej trendom sa stáva uzavretosť, emocionálny dištanc a chlad.
Prví študenti odboru muzikálové herectvo sa konečne po troch rokoch štúdia dočkali prvej inscenácie. Je ťažké vidieť rozdiely medzi muzikálovým herectvom a štúdiom činoherného herectva, keďže ide o takmer identický program, a tiež tento rozdiel nie je ľahké odhaliť ani v ich prvej inscenácii. Jeden zo zásadných problémov je v tom, že tento ročník vedie Ingrid Timková, ktorá je síce jednou z najlepších slovenských činoherných herečiek ale nemá muzikálové skúsenosti, respektíve nemá ich toľko, aby mohla zodpovedne vyučovať tento špecifický umelecký druh. Pravdepodobne by potom nedošlo k niektorým problematickým pasážam v inscenácii.
Hádam každé dieťa čítalo aspoň jednu knihu od svetoznámeho spisovateľa Roalda Dahla. Kto by nepoznal Matildu, Jakuba a veľkú broskyňu, zlé čarodejnice, továreň na čokoládu či neporiadnych Hastrošovcov. Dahlov zmysel pre komiku, napätie a šťastné rozuzlenie teší deti už od roku 1961, kedy napísal svoj prvý rozprávkový „bestseller“ Jakub a veľká broskyňa. Mnohé jeho rozprávky boli zdramatizované i sfilmované (Charlie a továreň na čokoládu /1971, 2005/, Čarodejnice /1990/, Jakub a obrovská broskyňa /1996/, Matilda /1996/ a iné).
Leto je čas, kedy v rôznych kútoch Európy ožívajú atraktívne mestské zákutia, výnimočné prírodné scenérie, či romantické hradné a zámocké zákutia divadlom pod holým nebom. Neopakovateľná atmosféra takýchto na prvý pohľad nedivadelných priestorov vie znásobiť zážitok prakticky zo všetkých divadelných druhov, od antickej drámy, cez veľkovýpravnú operu, ľahkonohú operetu, až po balet, či nonverbálne divadlo.
SC AICT je členom Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov AICT/IATC.
Projekty ako hlavný partner z verejných zdrojov podporil FPU.
Projekty z verejných zdrojov podporil BSK.