(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');

2007/2008

Home/2007/2008

ANEKDOTA O LÁSKE DVOCH KORYTNAČIEK A DVOCH

Hádam každé dieťa čítalo aspoň jednu knihu od svetoznámeho spisovateľa Roalda Dahla. Kto by nepoznal Matildu, Jakuba a veľkú broskyňu, zlé čarodejnice, továreň na čokoládu či neporiadnych Hastrošovcov. Dahlov zmysel pre komiku, napätie a šťastné rozuzlenie teší deti už od roku 1961, kedy napísal svoj prvý rozprávkový „bestseller“ Jakub a veľká broskyňa. Mnohé jeho rozprávky boli zdramatizované i sfilmované (Charlie a továreň na čokoládu /1971, 2005/, Čarodejnice /1990/, Jakub a obrovská broskyňa /1996/, Matilda /1996/ a iné).

PRACH SI A NA PRACH SA OBRÁTIŠ…

Divadlo bez domova prináša ďalšiu, v poradí už tretiu inscenáciu Día de muertos (Ďen mŕtvych). Toto komunitné divadlo úzko spolupracuje s občianskym združením Proti prúdu a časopisom Nota Bene a je jediným divadlom na Slovensku, ktoré dáva priestor ľuďom v ťažkej sociálnej situácii – predajcom a predajkyniam časopisu Nota Bene. Na súčasnom projekte však spolupracovali aj dve herečky s telesným postihnutím, čím sa toto divadlo stalo ešte viac otvorené pre všetkých, ktorých majú potrebu a chuť realizovať sa prostredníctvom divadla.

FANTÁZIA alebo AJ VY VERÍTE VO VÍLY?

Banskobystrické BDnR nemá veľkú divadelnú sálu, ale má svoje šapito a pre najmenšie deti ideálny priestor nazývaný TEÁTRIO. Zmestí sa tam hŕstka detí a rodičov, ale kontakt hercov s nimi je bezprostredný. Z očí do očí, z úst do uší. Na tomto základnom princípe je do tohto prostredia koncipovaná aj dramaturgia pre najmenších pod názvom Zahrajte sa s rozprávkami. Obyčajne jeden- dvaja herci hrajú deťom rozprávky rôznych žánrov a zamerania. Vzniká z toho také malé experimentálne divadlo, kde si autori a realizátori, ale najmä herci overujú, kam sa až dá ísť s divadelnou ilúziou pre najmenšie deti. Prostredie TEÁTRIA využil dramaturg a režisér Martin Geišberg pre svoju hru O víle menšej ako makové zrnko.

PRE MALÝCH O VÍLE MENŠEJ AKO MAKOVÉ ZRNKO

Bábkové divadlo na Rázcestí chápe, že je potrebné „zvykať“ deti na divadlo od útleho veku. Divadlo pre najmenších má svoje špecifiká. Musí počítať s tým, že deti sú zvedavé a spontánne, na všetko čo sa deje reagujú a odpovedajú aj na básnické otázky. Preto je najvhodnejšie s týmto rátať a vytvoriť inscenáciu, ktorá bude počítať s reakciami divákov, alebo ich bude do deja priamo zapájať. V Bratislavskom bábkovom divadle sa platforma inscenácií pre najmenších nazýva Škôlkohry (sú to vždy inscenácie, ktoré po premiére v divadle putujú po škôlkach, nehrajú sa v rámci programu pre verejnosť).

Ako Smelý zajko zablúdil do divadla

„Žila raz zajačia rodina. Zajačik chodil po kapustu, Zajačková doma varievala, len synkovi-Zajkovi nechcelo sa robiť. Iba pred chalúpkou sedí, do slniečka hľadí, uško zavše pokýva, o všeličom rozmýšľa.“ Tieto vety sú už desiatky rokov klasikou. Jozef Cíger Hronský sa nimi zapísal do pamätí celých generácií detí spolu s Jaroslavom Vodrážkom, ktorý sa postaral v knihách o zajačikovi o kongeniálne ilustrácie.

VEČNE ŽIVÉ POLITICKÉ „ČAJE“ (AJ U PÁNA SENÁTORA)

Politickú pätdejstvovú satirickú veselohru Čaj u pána senátora síce napísal Ivan Stodola už v roku 1931, ale odvtedy sa táto hra karikujúca predajnosť politikov, ich ochotu klaňať sa hocikomu a hlavne za čo najvyššiu cenu, hráva vždy s veľkým úspechom dodnes. Ak však Stodolovu dobu aj s jej postavami kriticky spodobenými v jeho hre literárny historik a kritik Milan Pišút v doslove k vydaniu Čaja u pána senátora z roku 1955 v martinskej Osvete (aké symbolické!) označuje za tzv. meštiacku demokraciu (Stodola, s. 77), v pomerne odvážnej textovej i režijnej úprave Jakuba Nvotu pre Slovenského komorné divadlo v Martine nemôžeme na dobu prvej republiky s jej meštiackymi demokratickými maniermi ani na chvíľu nostalgicky a už vôbec iba - „zaspomínať“.

NEDOVARENÝ ČAJ

Zdá sa vám, že čaj je nápoj natoľko jednoduchý, že je nemožné pri jeho príprave pochybiť? Áno je to možné, ak hovoríme o čaji divadelnom. Tam má príprava celkom iné zákonitosti ako klasická známa difúzia pri minimálne 65 až 95 °C. Ale v podstate ide o proces podobný ibaže narábame s celkom inými fyzikálnymi činiteľmi. Pri divadelnej difúzii musíme brať do úvahy teplotu prostredia, do ktorého „Čaj“ mienime zasadiť, konzistenciu a príchuť „Čaju“ a nakoniec samotného kuchára, ktorý bude špecifický „Čaj“ pripravovať. Slovenské komorné divadlo v Martine vybralo slovenskú klasickú čajovú príchuť od Ivana Stodolu Čaj u pána senátora a pripravovateľom sa stal Jakub Nvota.

West Side Story ako vyprázdnená schéma?

Dva znepriatelené rody, ktorých príslušníci neustále proti sebe bojujú. Capuletovci a Montekovci. Dvaja mladí zaľúbenci pochádzajúci z protichodných táborov, ktorých láska sa zrodila uprostred boja. Romeo a Júlia. Žiaľ, nenávisť okolia, zlá náhoda a rodová príslušnosť sú silnejšie ako čistá láska, a tak obaja tragicky umierajú. Radšej si zvolia smrť, akoby mali prežiť svoj život oddelene. Preberajú zodpovednosť za svoj život, volia si lásku ako hodnotový princíp a smrťou prekonávajú dávny hnev a nevraživosť. Preslávený príbeh dvoch veronských milencov od W. Shakespeara sa dočkal mnohých podôb. Nadčasový príbeh, silné charaktery a emócie, bravúrna dramatická štruktúra diela sa stali inšpiráciou pre viacerých Shakespearových nasledovníkov.

V predsieni intimity

Keď sa vyberiete do divadla na mydlovú operu očakávate, že pravdepodobne uvidíte paródiu na melodramatické televízne seriály, v ktorých láska bojuje s intrigami a napokon zvíťazí nad zlom a nenávisťou. Stratení príbuzní a milenci sa znovu nájdu, vzťahy sa najprv poriadne zamotajú a potom rozuzlia. Príbeh bude plný emócií a nečakaných zvratov. Všetko sa odohrá v súlade s pravidlami „červenej knižnice“. Dnes sú tzv. mydlové opery doménou televízie a sú považované za „feminínny“ žáner, keďže ich divácke zázemie tvoria predovšetkým ženy. Presnejšie povedané – práve ženy sa nehanbia priznať svoj vrelý záujem o seriály typu Dallas, Jednoducho Mária či Ordinácia v ružovej záhrade... Dnes už málokto vie, že samotný pojem „mydlová opera“ vznikol ešte v 20.- 30. rokoch 20. storočia v súvislosti s rozhlasovým vysielaním pre ženy v domácnosti. Sponzormi amerických rozhlasových seriálov boli výrobcovia kozmetiky a čistiacich prostriedkov. Texty obsahovali skrytú aj priamu reklamu na ich výrobky. A keďže významnú úlohu v týchto rozhlasových seriáloch zohrávala hudba, vzniklo ironické označenie soap opera.

Sakury temné

Na rozdiel od pôvodnej slovenskej drámy, nachádzajúcej si miesto v dramaturgii kamenných i alternatívnych divadiel, je slovenská operná tvorba živoriacim organizmom. Diela, ktoré uzreli svetlo rámp po Novembri 1989, by sa dali spočítať na prstoch. Z nich polovica sa uhniezdila v „neoperných“ divadlách (štyri „stokárske“ opery, Cirostratus v GUnaGU), sakrálne diela Víťazoslava Kubičku Martin Luther a Kristov dotyk žijú kočovným životom. SND okrem starších diel Eugena Suchoňa (Svätopluk, Krútňava), Jána Cikkera (Vzkriesenie) a Tibora Freša (Martin a slnko) uviedlo tri detské opery, dva roky po úspechu svetovej premiéry v Kolíne nad Rýnom konečne v slovenskej premiére The Players Juraja Beneša a v ostatnej sezóne komorné dielo Martina Burlasa Kóma.

Go to Top