(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');

2007/2008

Home/2007/2008

KOŠICKÁ OBHAJOBA PRÁV OPERETY

Problém recepcie klasickej operety má v novodobej histórii slovenského divadla svoje špecifiká. V čase, keď okolité kultúry nezapochybovali o práve na život tých titulov a tých autorov, po ktorých sme zdedili partitúry obzvlášť po hudobnej stránke nesmrteľné, Slovensko miešalo smrtiace injekcie. Marek Ťapák na Novej scéne v júni 1999 zakopal orchestrálnu jamu a zlikvidoval operetu.

FRANCÚZSKA ROZPRÁVKA V KOŠICIACH

Márne lovím vo svojej pamäti, kedy naposledy (a či vôbec) uviedol režisér Paľo Uher takú jednoduchú rozprávku ako teraz v Košiciach. Veď Uher je v povedomí kritikov zapísaný ako režisér a autor náročných textov, v ktorých dominuje filozofická myšlienka a metaforická forma výpovede. Režisér s pevnou koncepciou, tvorivou fantáziou, nútiaci detského diváka premýšľať. Opustil azda teraz svoju poetiku? V niečom možno. Akoby si povedal, tak tu máte tú vami požadovanú rozprávku pre deti. Alebo prišiel k tomuto záveru z vlastného presvedčenia?

Rozprávka, či tragédia partnerských vzťahov?

Rozprávky majú v živote človeka zvláštne poslanie. Nielen že kladú dôraz na hodnoty, ktoré ho robia cnostným, ale takisto poukazujú na ľudské slabosti. V detstve nás vychovávajú, v období dospievania ich zvykneme považovať za lacný sentiment a klam, no po rokoch sa k nim predsa len vrátime, poznačení skúsenosťami zo života, kedy nie vždy dobro vyhralo nad zlom. A zrazu sú tie rozprávky akoby pozitívnym relaxom, alebo vierou, že dobro a spravodlivosť predsa len existujú.

Konfrontácie s vlastnou ženskosťou

Banskobystrickému Divadlu z Pasáže právom patrí označenie jedinečného divadelného súboru. Toto divadlo sa od ostatných neodlišuje iba svojou poetikou a hereckým súborom, ale najmä tvorivým procesom, cieľom ktorého má byť sprostredkovať empatický dialóg medzi svetom hercov a okolitým svetom „normálnej“ spoločnosti. Svojou tvorbou a činnosťou Divadlo z Pasáže zapadá do koncepcie – sociálneho divadla. Pracuje s nehercami a jeho základným cieľom je dosiahnuť proces integrácie účinkujúcich a tolerancie, či rešpektovanie väčšinovej spoločnosti. Proces naštudovania novej inscenácie je tematicky integrovaný do vzdelávacieho procesu.

ČAKANIE NA DIVU A ESENCIU

Autorské divadlo sa v divadelnej obci považuje za viacmenej záležitosť výsostne alternatívnych divadiel a nezávislých divadelných zoskupení. To má samozrejme svoje príčiny, ktoré súvisia pravdepodobne so zázemím alebo spoločenským kontextom a podmienkami, v akých konkrétne divadlá tvoria.

MALÉ DEFILÉ

Tango je tanec starý už vyše 130 rokov. Prvý raz sa slovo tango v spojení s tancom objavuje v roku 1890. Je to argentínske dedičstvo uruguajskej milongy a španielskej habanery. Je to delikátna, výrazne rytmická hudba v spojení s ešte delikátnejšími a eroticky ladenými krokmi. A nemusí ho tancovať len muž a žena.

Od absurdného k súčasnému

Hru zakladateľa poľského modelu absurdného divadla a grotesknej prózy Sławomira Mrożeka - Tango režijne pripravil pre Slovenské komorné divadlo Rastislav Ballek, a je jej druhé uvedenie v tomto divadle. Prvým režisérom bol Stanislav Párnický, ktorý ju uviedol v roku 1967 (pôvodne bol plánovaný rok 1968), a ako sa zdôrazňuje v programe k inscenácii: „... Párnický definoval hlavnú tému svojej inscenácie ako slobodu, schopnosť indivídua postaviť sa mimo akýchsi neslobôd...“ , ktoré môžu byť nielen filozoficko-morálne, ale aj biologicko-sexuálne a môžu mať dokonca aj podobu ilúzie o sebe.

VTEDY V KOLOČAVE, KEĎ ZBOJNÍKOM KOLOVALA V ŽILÁCH ČERVENÁ IZOLEPA…

Baladický príbeh Nikolu Šuhaja, karpatského zbojníka, je v miestnych zemepisných šírkach chronicky známy azda každému. Predovšetkým je to vďaka kultovému hudobnému spracovaniu tvorivého tandemu Milan Uhde – Miloš Štědroň, ktoré v brnianskom Divadle na provázku lámalo v čase totality rekordy v návštevnosti. Dnes už divák v hľadisku nepocíti príjemný strach a chuť zakázaného ovocia, no aj bez politického kontextu si muzikál zachováva svoje univerzálne hodnoty.

Go to Top