Inscenácia hry Václava Šúplatu Kráľovský detektív patrí svojim obsahom, rozsahom aj spôsobom realizácie medzi menšie inscenačné projekty. Inscenácia je profesionálne relatívne dobre zvládnutou inscenáciou, realizovanou v pomerne jednoduchej forme hravého divadla, určenou dramaturgiou pre deti od 5 rokov.
Divadlo Nová scéna prinieslo v sezóne 2007/2008 nový muzikálový titul Limonádový Joe s podtitulom westernová revue. To, že tento projekt bol naozaj koncipovaný ako revuálny je z inscenácie zjavné už od začiatku. A to nie len tým, že je rámcovaná revuálnymi až „cirkusovými“ výstupmi dvojice speakrov v zlatých klobúkoch (Jozef Kapec, Martin Mikulášek) a vdovy po Buffalo Billovi (Lucia Vráblicová), ktorí navnaďujú obecenstvo na veľkú show (aj keď pri tom využívajú sled pomerne schematických vtipov a parodizovaných reklám). Predovšetkým celá inscenácia je vystavaná ako sled revuálnych výstupov (niekedy sú dokonca redukované až na gagy), ktoré oslabujú celkovú koncíznosť príbehu o limonádovom pištoľníkovi „divokého západu“. Uzavretosť a vzájomná nekomunikatívnosť jednotlivých výstupov, ich slabé prelínanie majú za následok príbehovú roztrúsenosť, nelogické nadväzovanie niektorých dramatických situácií aj speváckych častí.
Študent posledného ročníka dramaturgie, Peter Weinciller svojimi inscenáciami dokazuje, že inklinuje skôr k réžii, pričom sa za svoje „prehrešky“ nemusí vôbec hanbiť. Má komplexné vizuálne a dramatické videnie, ktoré sa odzrkadľuje aj v jeho ostatnej inscenácii Oko za oko.
Po zmenách v dramaturgickom pláne Divadla Jána Palárika v uplynulých mesiacoch sa v programe ustálilo meno slovinského dramatika Vinka Moderndorfera, hoci s inou hrou, ako sa pôvodne očakávalo. Jeho Truth story prišiel režírovať hosť Patrik Lančarič.
Čím viac platí konštatovanie, že väčšina divákov hľadá v divadle zábavu, o to väčšia je zodpovednosť divadiel za to, akú kvalitnú zábavu tejto veľkej skupine divákov ponúkajú. Diváci, hľadajúci v divadle len, alebo predovšetkým len zábavu, bývajú žiaľ aj menej nároční, a sú ochotní akceptovať umelecky ale aj „remeselne“ menej kvalitné predstavenia. Zodpovednosť divadla spočíva teda predovšetkým v tom, aby tento záujem a zábavné žánre uspokojovali umelecky kvalitnými predstaveniami. Dlhodobo je to mimoriadne dôležitá forma „výchovy divákov“. V Komárne sa za dlhé roky „vyselektovalo“ obecenstvo so záujmom o povrchnejšie formy zábavného divadla. V posledných rokoch snahy vedenia o umelecky aj myšlienkovo náročnejšie divadlo sa stretli s výrazným odporom agresívnej „zábavychtivej“ časti publika.
Dramaturgia banskobystrickej Štátnej opery sa dlhodobo pohybuje vo veľkom ringu. Jeden jeho roh ohraničujú „dramaturgické činy“, inscenácie obchádzaných operných diel, neraz v slovenskej premiére (raný Verdi). V druhom stoja „kasové tituly“, ktoré pomáhajú vylepšovať graf návštevnosti.
Divadlo Jozefa Gregora Tajovského Zvolen sa dlhodobo programovo orientuje na ľahší repertoár. Odôvodňuje to vysokou obľubou zábavy vo svojom pôsobisku. 72% (2005), resp. 85% (2006). Takouto návštevnosťou sa divadlo pohybuje v hornej polovici pomyselného rebríčka, no výrazne neprekračuje celoslovenský priemer.
Katedra bábkarskej tvorby už dlhší čas spolupracuje s francúzsko – slovenským občianskym združením Deti Dunaja. V roku 2002 ho založili dve Slovensky žijúce v Paríži. Jeho cieľom je materiálna a humánna podpora opustených, týraných a postihnutých detí na Slovensku. Pozývajú ich na prázdniny do Francúzska, podporujú v jazykových kurzoch i kultúrnych a športových aktivitách. Pre získanie financií organizujú v Paríži vianočné predajné trhy slovenských umeleckých a remeselných výrobkov i výtvarné výstavy.
Ak sa dobre pamätám, začalo sa to v roku 2003 celkom „nevinne“ spoluprácou banskobystrického BDnR s fakultou humanitných vied UMB. Projekt bol venovaný ženským autorkám americkej a slovenskej proveniencie a tvorcovia, presnejšie povedané tvorkyne ho nazvali scénickým čítaním.
Inscenácia Extempore je výsledkom tvorivého tímu divadla Borba, ktoré otvorilo sezónu 2008/2009 pod novým názvom Non Garde. Je to profesionálne divadlo v centre Bratislavy ako súčasť multifunkčného priestoru Stredoeurópskeho domu fotografie . Spája súčasných tvorcov, vytvára kontinuálnu a stimulujúcu základňu pre vznik novej tvorby a dáva priestor pre posúvanie hraníc a žánrové presahy.
SC AICT je členom Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov AICT/IATC.
Projekty ako hlavný partner z verejných zdrojov podporil FPU.
Projekty z verejných zdrojov podporil BSK.