Tatarka očami súčasnej generácie
Inscenácia s prostým názvom Tatarka očarí najmä mladého diváka aktuálnym spoločensko-politickým pohľadom, ktorý sčasti prekrýva spoveď Tatarku-človeka-spisovateľa. No jej scénická forma zaujme aj staršieho recipienta. Inscenačným kľúčom je spoveď Dominika Tatarku cez tlačou vydané rozprávania o sebe, o druhých, o spoločnosti, avšak smeruje k poodkrytiu zložitej doby od minulosti až k súčasnosti. Základný nápad vynárania sa útržkov spomienok a predstáv z mysle-mozgu spisovateľa priam ponúka viacero jeho diel, v ktorých možno identifikovať jeho životné skúsenosti.
Nesúrodá výpoveď o mužskej identite
Zombies je v poradí štvrtou autorsky a kolektívne vytvorenou inscenáciou z cyklu Generácia Z v divadle DPOH. Podobne ako Krása nevídaná (2022), ktorá získala Grand Prix na festivale Nová dráma 2022 a dodnes oslovuje divákov svojou autentickou výpoveďou o hľadaní ženskej identity vo svete plnom stereotypov, aj inscenácia Zombies v réžii Jána Šimka sa snaží o podobný odkaz. Pozornosť však obracia na opačné pohlavie a skúma, ako muži nachádzajú svoju hodnotu v spoločnosti plnej očakávaní a zaužívaných noriem.
Sme civilizáciou mužských príbehov
Naša západná civilizácia je formovaná dvoma zásadnými kultúrami – antickou a kresťanskou. Grécka kultúra má aj v súčasnosti funkciu inšpiračného zdroja. Je prítomná nielen vo „vysokom umení“, ale aj v mnohých dielach populárnej kultúry. Známy je napríklad animovaný film od Walta Disneyho a rovnomenný seriál Herkules (1997), podobne aj film Trója (2004) s Bradom Pittom a Orlandom Bloomom či knižná sága, po novom aj seriál o polobohovi Percym Jacksonovi. Tieto diela sú spracované mýty, ktoré dodnes formujú predstavy o fungovaní sveta a spoločenskom usporiadaní. Predstavujú krehké a jemné ženy čakajúce na záchranu, alebo odvážnych adonisov, ktorí vykonávajú veľké hrdinstvá a zachraňujú životy.
Orloj s géniom loci
„Dve veci milujem nadovšetko. A to je sloboda a môj národ. Sloboda názoru a tolerancia k názoru toho druhého, to totiž pokladám za základ všetkých slobôd. Na o národ? Mať však dnes rád svoj národ, to nie je ľahké. To znamená predovšetkým zostať s ním, v dobrom i zlom. A pokiaľ sily stačia, robiť preň. A dvíhať jeho ducha. A bojovať v sebe s kapitulantstvom. A bojovať aj s náladami, ktoré zúfalo zahadzujú rukou. Našej generácie sa totiž raz spýta generácia ďalšia, generácia po nás: Čo ste robili?“
Človek by sa mal učiť na chybách sprostých
V kontexte posledných sezón Radošinského naivného divadla je ostatná premiérovaná inscenácia Ako sme sa hľadali nahnevanejšia a hádam aj prísnejšia nielen v jazyku inscenovania, ale aj v posolstve. Je v nej niekoľko obrazov, v ktorých nenájdeme žiadny komediálno-ironický nadhľad, láskavé „zvrtnutie“ tragickej situácie nečakaným klaunsko-komickým pohľadom či vtipný komentár, vďaka ktorému diváci pocítia úľavu. To isté sa týka aj pointovania niektorých obrazov. Jedným z takých je situácia, v ktorej na scénu príde skupina utrápených, zranených a hladných Slovákov a Sloveniek, ktorí už tri dni putujú za blahoslavenou Matkou Božou, aby ju prosili o pomoc.
Nestoj na tom kraji, lebo spadneš
Tvorba pre násťročných je v slovenských divadlách na vzostupe zhruba od roku 2015. Inscenácie pre vekovú kategóriu 12+ mali rôznorodé východisko. Zahraničné hry, pôvodné texty, ktoré vznikli priamo pri tvorbe alebo dramatizácie reflektovali problémy teenagerov, ich online život, spoločensko-politické otázky a v značnej miere sa venovali dejinám 20. storočia. Je veľmi prínosné, že aj keď z dramaturgického a z organizačného hľadiska to nie je jednoduchá úloha, slovenské divadlá (činoherné i bábkové) takéto inscenácie pripravujú. Dôkazom dlhodobo zvýšeného záujmu divadelníkov a divadelníčok o násťročných je aj vznik festivalu Teen Theatre Fest, ktorý na konci sezóny 2023/2024 v Trnave zorganizovalo Divadlo Jána Palárika, alebo fakt, že inscenáciu špeciálne pre mládež chystá už aj národnostné Divadlo Romathan v Košiciach. (Trieda rebelov má premiéru v novembri 2024.)