Šesť tvárí jednej odvahy: Prečo je zvolenská Ota kľúčovou inscenáciou pre dnešné Slovensko
Nedávno zrekonštruované Divadlo Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene (DJGT) prešlo vo svojej histórii viacerými etapami hľadania vlastnej identity. Publiká menších miest bývajú niekedy vnímané ako konzervatívnejšie, vyžadujúce si skôr „ľahší“ repertoár plný veselohier a muzikálov. Pohľad na súčasné smerovanie zvolenskej činohry pod vedením umeleckého šéfa Petra Palika však ukazuje, že dramaturgia sa nebojí aj náročnejších výziev, láka divadelný dorast a cieľavedome hľadá rovnováhu medzi overeným repertoárom a autorskými titulmi, ktoré formujú spoločenský diskurz. Inscenácia Ota, uvedená v októbri 2025, je v tomto smere významným dielom, ktoré testuje vnímavosť publika a jeho ochotu konfrontovať sa s traumami vlastných dejín.
Dialóg ako nástroj divadelnej historiografie
Najnovším prírastkom do edície Theatrum vitae, ktorú vydáva Divadelný ústav, aby formou dialógu či memoárov odkrýval umelecké i životné cesty osobností slovenského divadelníctva, je kniha rozhovorov s hercom Emilom Horváthom, ktoré vedie spisovateľ a prekladateľ Ján Štrasser. Publikácia Už dávno nie som mladší. Rozhovory s Emilom Horváthomje v kontexte slovenskej teatrologickej literatúry významným dokumentačno-interpretačným projektom, ktorý operuje na rozhraní biografického naratívu, oral history a reflexívnej historiografie divadla. Zaradenie knihy do edície Theatrum vitae nie je iba edičným gestom, ale programovým potvrdením konceptu „žitého divadla“ ako legitímneho pramenného zdroja pre výskum dejín divadla.
Slovenské divadlo s tridsiatkou na krku
Sté výročie založenia prvej Československej republiky sa nieslo v duchu veľkých osláv, spomienkových podujatí, projektov, ktorých význam tkvel nielen v nostalgickom pripomínaní si minulosti, ale aj v upevňovaní tradičnej pevnej väzby českého a slovenského národa. V divadelnej obci toto výročie znelo intenzívne, jednou z takýchto udalostí bola aj konferencia Česká a slovenská vzájomnosť po roku 1993, ktorú koncom roka 2016 usporiadal bratislavský Divadelný ústav a jednotlivé príspevky publikoval v rovnomennom zborníku o rok neskôr.1 Na podobný model nadviazal Divadelný ústav pri ďalšom významnom míľníku tridsiateho výročia rozdelenia republiky a vzniku Slovenskej republiky v roku 1993. Konferencia Divadlo a tridsať rokov Slovenskej republiky alebo Ako sme sa hľadali sa konala v novembri 2023 a podľa rovnakého scenára Divadelný ústav publikoval o dva roky zborník príspevkov, ktoré odzneli.
(Ne)objavený svet autizmu
Scénograf, architekt a režisér Peter Mazalán sa vo svojich umeleckých projektoch venuje interdisciplinárnemu prepojeniu hudby, divadla a vizuálneho umenia. Dlhodobo sa v nich zameriava na tému autizmu a na život rodín a ľudí pohybujúcich sa na spektre. Z jeho doterajších projektov Zimná cesta/Winterreise (2020) a Piesne o mŕtvych deťoch/Kindertotenlieder (2023) je zrejmé, že uvedený námet sa pre tvorcu stal určujúcim prostredníctvom autistického synovca Felixa. Javisková forma poskytuje Mazalánovi možnosť apelatívne verbalizovať príbehy ľudí na autistickom spektre. Prostredníctvom svojich projektov približuje divákovi, čo znamenajú pojmy divergencia či inklúzia, o ktorých sa v spoločnosti síce veľa hovorí, ale bežne sú pre ľudí ťažšie pochopiteľné. Aktuálna inscenácia s názvom Etudy (2026), ktorú uviedlo Slovenské národné divadlo v priestoroch Modrého salóna, predstavuje emotívny príbeh starších manželov v podaní Františka Kovára a Jany Oľhovej, starajúcich sa o dospelého autistického syna Adama (Juraj Loj).
Čo všetko sa ukrýva v divadle?
Publikácia divadelného režiséra Jozefa Kolejáka a dramaturgičky a psychologičky Veroniky Kolejákovej Ideme do divadla s podtitulom Moja prvá kniha o divadle je určená deťom v predškolskom veku a deťom na prvom stupni základných škôl. Knihu vydal Divadelný ústav v edícii Edukácia – divadlo – umenie. Kniha rozširuje poznatky detského čitateľa o fungovaní divadla. Formát knihy je vhodný nielen pre individuálne domáce čítanie, ale aj skupinové čítanie. Práca s knihou Ideme do divadla vo vzdelávacom procese predstavuje pre deti cennú skúsenosť, pri ktorej môžu zdieľať svoje predošlé divadelné zážitky.
Móric Beňovský verzus Julien XIII.
V piesni Doma dobre od kapely Para sa spieva o tom, že stred sveta je vo Vrbovom. Obec blízko Piešťan je známa aj vďaka hudobnému festivalu Vrbovské vetry, no v roku 1746 sa tam narodil Benyovszky Máté Móric Mihály Ferenc Szerafin Ágoston, u nás známejší ako Móric Beňovský. Cestovateľ a nositeľ rôznych hodností a funkcií je aktérom dobrodružstiev nevídaných rozmerov, bol účastný udalostí v rôznych kútoch sveta, ktoré formovali dejiny viacerých národov. Utečenec, vzbúrenec, rakúsky dôstojník, veliteľ poľskej armády, generál francúzskej armády, kráľ Madagaskaru, a to všetko ešte pred štyridsiatymi narodeninami, ktorých sa už nedožil. Jeho zápisky vyšli knižne ako Pamäti a cesty. Z francúzštiny ich preložili do mnohých jazykov, Beňovský má teda aj prívlastok mimoriadne úspešný spisovateľ.
