O holokauste bez pátosu
Svet už raz počul správu o tom, čo sa dialo za múrmi tábora – a mnohí jej nechceli veriť. Na konci sezóny 2024/2025 uviedlo Divadlo Jána Palárika v Trnave inscenáciu Negatívy snehu, ktorá vznikla ako medzinárodná koprodukcia s poľským Teatr im. Jana Kochanowskiego w Opolu a nemeckou Akademie für Theater und Digitalität Dortmund, s podporou berlínskeho Deutsches Theater. Táto medzinárodná os nie je len produkčnou zaujímavosťou, ale aj významovou vrstvou inscenácie. Projekt pripravený k 80. výročiu konca druhej svetovej vojny prepája tri krajiny, ktorých historická skúsenosť s vojnou je zásadne odlišná a zároveň bolestivo prepojená: Poľsko ako miesto bezprostrednej hrôzy koncentračných táborov, Slovensko ako susedný priestor spoluzodpovednosti a Nemecko ako krajina strojcov holokaustu.
Slovensko potrebuje dobré správy!
Nápad inscenovať Dobré správy vyšiel z koláže zdrojov, ktoré inšpirovali tvorcov na vznik kolektívneho dramatického textu, ktorý napokon do javiskovej podoby upravili režisér Ján Luterán a dramaturg Miro Dacho. Jedným z východísk boli výsledky prieskumu World Happiness Report 2024, podľa ktorého sa Slovensko prepadlo v rebríčku šťastia obyvateľov o 16 miest a skončilo až na 45. mieste z celkového počtu 143 hodnotených krajín. Takýto výrazný prepad Slovensko zaznamenalo prvý raz.
Guláš a jeho sústredné kružnice
Už veľa rokov uplynulo od chvíle, keď Bertolt Brecht apeloval na to, aby skutočné spoločensky a politicky angažované divadlo zrušilo tzv. štvrtú stenu, teda zdanlivú bariéru medzi javiskom a hľadiskom. V inscenácii divadelného zoskupenia SkRAT s názvom Pán Guláš. Zákony Gravitácie v réžii Rastislava Balleka je od začiatku evidentné, že pre tvorcov je koncept štvrtej steny irelevantný prvok, pretože diváci sa pred predstavením usádzajú do sedadiel rozmiestnených v tvare písmena U.
Šesť tvárí jednej odvahy: Prečo je zvolenská Ota kľúčovou inscenáciou pre dnešné Slovensko
Nedávno zrekonštruované Divadlo Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene (DJGT) prešlo vo svojej histórii viacerými etapami hľadania vlastnej identity. Publiká menších miest bývajú niekedy vnímané ako konzervatívnejšie, vyžadujúce si skôr „ľahší“ repertoár plný veselohier a muzikálov. Pohľad na súčasné smerovanie zvolenskej činohry pod vedením umeleckého šéfa Petra Palika však ukazuje, že dramaturgia sa nebojí aj náročnejších výziev, láka divadelný dorast a cieľavedome hľadá rovnováhu medzi overeným repertoárom a autorskými titulmi, ktoré formujú spoločenský diskurz. Inscenácia Ota, uvedená v októbri 2025, je v tomto smere významným dielom, ktoré testuje vnímavosť publika a jeho ochotu konfrontovať sa s traumami vlastných dejín.
Dialóg ako nástroj divadelnej historiografie
Najnovším prírastkom do edície Theatrum vitae, ktorú vydáva Divadelný ústav, aby formou dialógu či memoárov odkrýval umelecké i životné cesty osobností slovenského divadelníctva, je kniha rozhovorov s hercom Emilom Horváthom, ktoré vedie spisovateľ a prekladateľ Ján Štrasser. Publikácia Už dávno nie som mladší. Rozhovory s Emilom Horváthomje v kontexte slovenskej teatrologickej literatúry významným dokumentačno-interpretačným projektom, ktorý operuje na rozhraní biografického naratívu, oral history a reflexívnej historiografie divadla. Zaradenie knihy do edície Theatrum vitae nie je iba edičným gestom, ale programovým potvrdením konceptu „žitého divadla“ ako legitímneho pramenného zdroja pre výskum dejín divadla.
Slovenské divadlo s tridsiatkou na krku
Sté výročie založenia prvej Československej republiky sa nieslo v duchu veľkých osláv, spomienkových podujatí, projektov, ktorých význam tkvel nielen v nostalgickom pripomínaní si minulosti, ale aj v upevňovaní tradičnej pevnej väzby českého a slovenského národa. V divadelnej obci toto výročie znelo intenzívne, jednou z takýchto udalostí bola aj konferencia Česká a slovenská vzájomnosť po roku 1993, ktorú koncom roka 2016 usporiadal bratislavský Divadelný ústav a jednotlivé príspevky publikoval v rovnomennom zborníku o rok neskôr.1 Na podobný model nadviazal Divadelný ústav pri ďalšom významnom míľníku tridsiateho výročia rozdelenia republiky a vzniku Slovenskej republiky v roku 1993. Konferencia Divadlo a tridsať rokov Slovenskej republiky alebo Ako sme sa hľadali sa konala v novembri 2023 a podľa rovnakého scenára Divadelný ústav publikoval o dva roky zborník príspevkov, ktoré odzneli.
