(Ne)objavený svet autizmu
Scénograf, architekt a režisér Peter Mazalán sa vo svojich umeleckých projektoch venuje interdisciplinárnemu prepojeniu hudby, divadla a vizuálneho umenia. Dlhodobo sa v nich zameriava na tému autizmu a na život rodín a ľudí pohybujúcich sa na spektre. Z jeho doterajších projektov Zimná cesta/Winterreise (2020) a Piesne o mŕtvych deťoch/Kindertotenlieder (2023) je zrejmé, že uvedený námet sa pre tvorcu stal určujúcim prostredníctvom autistického synovca Felixa. Javisková forma poskytuje Mazalánovi možnosť apelatívne verbalizovať príbehy ľudí na autistickom spektre. Prostredníctvom svojich projektov približuje divákovi, čo znamenajú pojmy divergencia či inklúzia, o ktorých sa v spoločnosti síce veľa hovorí, ale bežne sú pre ľudí ťažšie pochopiteľné. Aktuálna inscenácia s názvom Etudy (2026), ktorú uviedlo Slovenské národné divadlo v priestoroch Modrého salóna, predstavuje emotívny príbeh starších manželov v podaní Františka Kovára a Jany Oľhovej, starajúcich sa o dospelého autistického syna Adama (Juraj Loj).
Čo všetko sa ukrýva v divadle?
Publikácia divadelného režiséra Jozefa Kolejáka a dramaturgičky a psychologičky Veroniky Kolejákovej Ideme do divadla s podtitulom Moja prvá kniha o divadle je určená deťom v predškolskom veku a deťom na prvom stupni základných škôl. Knihu vydal Divadelný ústav v edícii Edukácia – divadlo – umenie. Kniha rozširuje poznatky detského čitateľa o fungovaní divadla. Formát knihy je vhodný nielen pre individuálne domáce čítanie, ale aj skupinové čítanie. Práca s knihou Ideme do divadla vo vzdelávacom procese predstavuje pre deti cennú skúsenosť, pri ktorej môžu zdieľať svoje predošlé divadelné zážitky.
Móric Beňovský verzus Julien XIII.
V piesni Doma dobre od kapely Para sa spieva o tom, že stred sveta je vo Vrbovom. Obec blízko Piešťan je známa aj vďaka hudobnému festivalu Vrbovské vetry, no v roku 1746 sa tam narodil Benyovszky Máté Móric Mihály Ferenc Szerafin Ágoston, u nás známejší ako Móric Beňovský. Cestovateľ a nositeľ rôznych hodností a funkcií je aktérom dobrodružstiev nevídaných rozmerov, bol účastný udalostí v rôznych kútoch sveta, ktoré formovali dejiny viacerých národov. Utečenec, vzbúrenec, rakúsky dôstojník, veliteľ poľskej armády, generál francúzskej armády, kráľ Madagaskaru, a to všetko ešte pred štyridsiatymi narodeninami, ktorých sa už nedožil. Jeho zápisky vyšli knižne ako Pamäti a cesty. Z francúzštiny ich preložili do mnohých jazykov, Beňovský má teda aj prívlastok mimoriadne úspešný spisovateľ.
Oranžový muž nás z horiaceho domu nezachráni
Režisér Dávid Paška sa v posledných rokoch na slovenskej divadelnej scéne čoraz výraznejšie etabluje. Inscenáciou Endsieg/Dobytie nadväzuje na svoju predchádzajúcu tvorbu, v ktorej sa systematicky venuje politickým a historickým témam. Po inscenáciách Krvavé sonety (Divadlo P. O. Hviezdoslava), Tatarka(Slovenské národné divadlo) a Negatívy snehu (Wetzler, Vrba, Schaumann, Lux) (Divadlo Jána Palárika v Trnave) sa tentoraz obracia k americkej politickej realite po znovuzvolení prezidenta Donalda Trumpa, alebo, ako ho nazýva Jelinek, Oranžového muža.
Stať sa samým sebou, aj v dotyku s divadlom
Divadelný román v štyroch dejstvách s prológom a epilógom s názvom Sme divadelníci od Juraja Šebestu je nezvyčajne výpravným dielom. Na pôdoryse beletristického deja gymnazisti objavujú hlbinné významy dramatickej spisby a nadchnú sa pre vlastné stvárnenia fragmentov predlôh. Prehlbujú si znalosti z dejín literatúry v súradniciach vnímania významov a kontextov, hľadajú vlastnú cestu životom. V otvorenej komunikácii so zapáleným profesorom demonštrujú ideálny model princípov learnig by doing v reálnom obraze života mladých ľudí, zaláskovaných, a zároveň prežívajúcich krízy spoločnosti a sveta. Pre podstatný zámer sprostredkovať žité dejiny divadla a drámy autor presiahol žánrové vymedzenie románu, jeho kniha je zároveň ojedinelým dielom v oblasti divadelnej pedagogiky.
Cesty k herectvu
Publikáciu Cesty k herectvu pripravili dvaja zostavovatelia – Zdenka Pašuthová a Jan Braun. Ide o súbor, ktorý vznikol pri príležitosti 75. výročia založenia Vysokej školy múzických umení v Bratislave (1949). Pôvodne publikáciu chceli vydať už k 70. výročiu, ale pripraviť ju trvalo dlhšie ako sami zostavovatelia predpokladali.
