Silná téma, výborné divadlo, skvelá interpretácia
Hru pre prešovské divadlo objavil a z anglického originálu preložil režisér Michal Náhlík, ktorý sa dlhodobo orientuje na súčasnú angloamerickú dramatiku. Spolu s dramaturgom Máriom Drgoňom zaradili do repertoáru pre DJZP z hľadiska štruktúry i tematiky priekopnícky text. V prvom rade ide o monodrámu, ktorá v ostatných desaťročiach, ak vôbec niekedy, v Prešove uvádzaná nebola. V druhom rade ide o odvážny pokus tvorivého tímu odkliať jednu z dlhodobo tabuizovaných tém. Hra totiž cez optiku hlavnej predstaviteľky priznáva, ako sa zaobchádza s obeťami sexuálneho napadnutia v rôznych etapách, od nahlásenia znásilnenia na polícii, cez (ne)akceptáciu tejto udalosti ľuďmi v blízkosti obete, až po samotný súdny proces.
Líška s dúhovými očami
Inscenácia Líška s dúhovými očami patrí k výtvarným, najmä farebným inscenáciám, čím sa zdôrazňuje spektakulárnosť. Farebnosťou upúta nielen detského diváka. Inscenácia je koncipovaná vo veľkom pláne, nejde o komornú realizáciu, ale o veľkoplošnú inscenáciu so všetkou realizačnou náročnosťou. Poľskí tvorcovia adaptovali slovenskú predlohu podľa pútavej knižky pre deti s rovnomenným názvom od známej súčasnej autorky Márie Lazárovej, ktorú ilustrovala Andrea Tachezy. Dvojité autorstvo Lazárová – Maciejewski, uvádzané v propagačných materiáloch, napovedá, že divadelný scenár spracoval Ireneusz Maciejewski.
Hranice preňho neexistujú: pocta Karolovi Horákovi
Karol Horák – neprehliadnuteľný literát, excentrický vysokoškolský pedagóg, no predovšetkým nestor slovenského divadla. Bolo vecou elementárnej slušnosti, že už v septembri 2013 sa na pôde Prešovskej univerzity konala pri príležitosti Horákovej sedemdesiatky2 vedecká konferencia s veľavravným názvom Slovo, gesto, pohyb, obraz, tvar,3 z nej vzišiel rovnomenný konferenčný zborník.4 Je dobré, že o desať rokov neskôr (plus malý časový sklz) sa mohlo na rovnakom mieste konať obdobné podujatie pri ďalšom okrúhlom životnom jubileu profesora Horáka.5 Tentoraz malo názov Prekračovanie hraníc (k tvorbe Karola Horáka). I po tejto vedeckej konferencii vyšiel rovnomenný zborník.
Herecký talent strieborného plátna, televízie aj divadelných dosiek – Eva Krížiková
Slovenská herečka Eva Krížiková patrí k významným osobnostiam domácej umeleckej scény. Pôsobila v divadle, filme a televízii, venovala sa tiež dabingu a účinkovala vo viacerých rozhlasových hrách. Zomrela na konci marca 2020. Pôsobenie Evy Krížikovej v širšom kultúrnom a umeleckom kontexte reflektuje publikácia Eva Krížiková, ktorú v roku 2024 vydal Slovenský filmový ústav v edícii Camera obscura. Trojica autorov skúma herečkino dielo ako celok a za prioritný priestor jej umeleckej dráhy považuje film. Každý z autorov publikácie prispel vlastnou staťou, v ktorej detailne mapuje vývoj herečky v konkrétnej oblasti jej tvorby.
Enfant terrible slovenského divadla a jeho umelecká cesta
Blahoslav Uhlár je najvýznamnejšou osobnosťou slovenského nezávislého divadla. Jeho meno je pevne späté s oboma súbormi divadla Stoka, s ochotníckym súborom Disk, aj s Divadlom pre deti a mládež v Trnave, v ktorých postupne formoval vlastnú tvorivú metódu založenú na kolektívnej spolupráci. Zborník so symbolickým názvom BU, ktorý vznikol pod zostavovateľskou gesciou Dáše Čiripovej a Jána Šimka, prostredníctvom štúdií, esejí či kratších glos mapuje viac ako päťdesiat rokov umeleckej tvorby Blaha Uhlára. Autormi a autorkami štúdií sú viaceré slovenské teatrologičky a teatrológovia, ako aj autorky z iných odborov. Ide o prvý, zatiaľ najsystematickejší pokus o zachytenie Uhlárovej divadelnej tvorby.
Kubo v mäsiarni, aké výstižné!
Jozef Hollý patrí medzi slovenských realistických dramatikov prelomu 19. a 20. storočia, ktorý svoju emblematickú komédiu Kubo napísal v roku 1904, hoci populárnou sa stala až po roku 1950, keď ju upravila a do divadelného života poslala Hollého dcéra Elena Holéczyová. Hra Kubo sa pravidelne inscenuje na slovenských javiskách a takmer vždy má divácky úspech, čo vychádza z vďačne vystavaného príbehu o mladom zamilovanom páre, ktorý chcú rozdeliť rodičia túžiaci po bohatstve. Chamtivosť ako vlastnosť, na ktorej sa dá vystavať skvelá komédia, sa neraz osvedčila aj vo svetovej dramatickej spisbe.
