Oranžový muž nás z horiaceho domu nezachráni
Režisér Dávid Paška sa v posledných rokoch na slovenskej divadelnej scéne čoraz výraznejšie etabluje. Inscenáciou Endsieg/Dobytie nadväzuje na svoju predchádzajúcu tvorbu, v ktorej sa systematicky venuje politickým a historickým témam. Po inscenáciách Krvavé sonety (Divadlo P. O. Hviezdoslava), Tatarka(Slovenské národné divadlo) a Negatívy snehu (Wetzler, Vrba, Schaumann, Lux) (Divadlo Jána Palárika v Trnave) sa tentoraz obracia k americkej politickej realite po znovuzvolení prezidenta Donalda Trumpa, alebo, ako ho nazýva Jelinek, Oranžového muža.
Stať sa samým sebou, aj v dotyku s divadlom
Divadelný román v štyroch dejstvách s prológom a epilógom s názvom Sme divadelníci od Juraja Šebestu je nezvyčajne výpravným dielom. Na pôdoryse beletristického deja gymnazisti objavujú hlbinné významy dramatickej spisby a nadchnú sa pre vlastné stvárnenia fragmentov predlôh. Prehlbujú si znalosti z dejín literatúry v súradniciach vnímania významov a kontextov, hľadajú vlastnú cestu životom. V otvorenej komunikácii so zapáleným profesorom demonštrujú ideálny model princípov learnig by doing v reálnom obraze života mladých ľudí, zaláskovaných, a zároveň prežívajúcich krízy spoločnosti a sveta. Pre podstatný zámer sprostredkovať žité dejiny divadla a drámy autor presiahol žánrové vymedzenie románu, jeho kniha je zároveň ojedinelým dielom v oblasti divadelnej pedagogiky.
Cesty k herectvu
Publikáciu Cesty k herectvu pripravili dvaja zostavovatelia – Zdenka Pašuthová a Jan Braun. Ide o súbor, ktorý vznikol pri príležitosti 75. výročia založenia Vysokej školy múzických umení v Bratislave (1949). Pôvodne publikáciu chceli vydať už k 70. výročiu, ale pripraviť ju trvalo dlhšie ako sami zostavovatelia predpokladali.
Vajdičkov otvorený archív osobnej pamäti
V roku 2024 v edícii Theatrum vitae vydal Divadelný ústav publikáciu pod názvom Teátermacher. Rozhovor s Ľubomírom Vajdičkom o živote a divadle. Jej autori získali za knihu prémie Literárneho fondu – Ľubomír Vajdička v sekcii pre pôvodnú literatúru v kategórii esejistika za nový prístup k prezentácii divadelných osobností a Miroslav Dacho v sekcii pre tvorivú činnosť v oblasti rozhlasu, divadla a zábavného umenia za mimoriadny prínos pri vzniku objavnej memoárovej teatrologickej publikácie. Uvedenie ocenení v úvode recenzie publikácie nie je náhoda, vnímame ho ako východisko ku kritickému uchopeniu publikácie.
Plautinopolis live cinema
Poľský režisér Łukasz Kos inscenoval dve komédie starorímskeho dramatika Tita Macciusa Plauta Pseudolus a Strašidlo (Mostellaria) ako ukážky komediálnosti v ich aktualizačnom uchopení. Na javisko Divadla Andreja Bagara v Nitre priniesol „...hudobnú komédiu o večných témach zo starého Ríma.“ Dej oboch Plautových komédií sa odohrával v Aténach a obdobne tematizoval príbehový koncept, v ktorom ľstivý otrok/sluha napomáhal svojmu mladému pánovi. Aj v jednej aj v druhej mu bol naporúdzi.
Silná téma, výborné divadlo, skvelá interpretácia
Hru pre prešovské divadlo objavil a z anglického originálu preložil režisér Michal Náhlík, ktorý sa dlhodobo orientuje na súčasnú angloamerickú dramatiku. Spolu s dramaturgom Máriom Drgoňom zaradili do repertoáru pre DJZP z hľadiska štruktúry i tematiky priekopnícky text. V prvom rade ide o monodrámu, ktorá v ostatných desaťročiach, ak vôbec niekedy, v Prešove uvádzaná nebola. V druhom rade ide o odvážny pokus tvorivého tímu odkliať jednu z dlhodobo tabuizovaných tém. Hra totiž cez optiku hlavnej predstaviteľky priznáva, ako sa zaobchádza s obeťami sexuálneho napadnutia v rôznych etapách, od nahlásenia znásilnenia na polícii, cez (ne)akceptáciu tejto udalosti ľuďmi v blízkosti obete, až po samotný súdny proces.
