Divadelný ústav

Najnovším prírastkom do edície Theatrum vitae, ktorú vydáva Divadelný ústav, aby formou dialógu či memoárov odkrýval umelecké i životné cesty osobností slovenského divadelníctva, je kniha rozhovorov s hercom Emilom Horváthom, ktoré vedie spisovateľ a prekladateľ Ján Štrasser. Publikácia Už dávno nie som mladší. Rozhovory s Emilom Horváthomje v kontexte slovenskej teatrologickej literatúry významným dokumentačno-interpretačným projektom, ktorý operuje na rozhraní biografického naratívu, oral history a reflexívnej historiografie divadla. Zaradenie knihy do edície Theatrum vitae nie je iba edičným gestom, ale programovým potvrdením konceptu „žitého divadla“ ako legitímneho pramenného zdroja pre výskum dejín divadla.

Sté výročie založenia prvej Československej republiky sa nieslo v duchu veľkých osláv, spomienkových podujatí, projektov, ktorých význam tkvel nielen v nostalgickom pripomínaní si minulosti, ale aj v upevňovaní tradičnej pevnej väzby českého a slovenského národa. V divadelnej obci toto výročie znelo intenzívne, jednou z takýchto udalostí bola aj konferencia Česká a slovenská vzájomnosť po roku 1993, ktorú koncom roka 2016 usporiadal bratislavský Divadelný ústav a jednotlivé príspevky publikoval v rovnomennom zborníku o rok neskôr.1 Na podobný model nadviazal Divadelný ústav pri ďalšom významnom míľníku tridsiateho výročia rozdelenia republiky a vzniku Slovenskej republiky v roku 1993. Konferencia Divadlo a tridsať rokov Slovenskej republiky alebo Ako sme sa hľadali sa konala v novembri 2023 a podľa rovnakého scenára Divadelný ústav publikoval o dva roky zborník príspevkov, ktoré odzneli.

Publikácia divadelného režiséra Jozefa Kolejáka a dramaturgičky a psychologičky Veroniky Kolejákovej Ideme do divadla s podtitulom Moja prvá kniha o divadle je určená deťom v predškolskom veku a deťom na prvom stupni základných škôl. Knihu vydal Divadelný ústav v edícii Edukácia – divadlo – umenie. Kniha rozširuje poznatky detského čitateľa o fungovaní divadla. Formát knihy je vhodný nielen pre individuálne domáce čítanie, ale aj skupinové čítanie. Práca s knihou Ideme do divadla vo vzdelávacom procese predstavuje pre deti cennú skúsenosť, pri ktorej môžu zdieľať svoje predošlé divadelné zážitky.

Divadelný román v štyroch dejstvách s prológom a epilógom s názvom Sme divadelníci od Juraja Šebestu je nezvyčajne výpravným dielom. Na pôdoryse beletristického deja gymnazisti objavujú hlbinné významy dramatickej spisby a nadchnú sa pre vlastné stvárnenia fragmentov predlôh. Prehlbujú si znalosti z dejín literatúry v súradniciach vnímania významov a kontextov, hľadajú vlastnú cestu životom. V otvorenej komunikácii so zapáleným profesorom demonštrujú ideálny model princípov learnig by doing v reálnom obraze života mladých ľudí, zaláskovaných, a zároveň prežívajúcich krízy spoločnosti a sveta. Pre podstatný zámer sprostredkovať žité dejiny divadla a drámy autor presiahol žánrové vymedzenie románu, jeho kniha je zároveň ojedinelým dielom v oblasti divadelnej pedagogiky.

V roku 2024 v edícii Theatrum vitae vydal Divadelný ústav publikáciu pod názvom Teátermacher. Rozhovor s Ľubomírom Vajdičkom o živote a divadle. Jej autori získali za knihu prémie Literárneho fondu – Ľubomír Vajdička v sekcii pre pôvodnú literatúru v kategórii esejistika za nový prístup k prezentácii divadelných osobností a Miroslav Dacho v sekcii pre tvorivú činnosť v oblasti rozhlasu, divadla a zábavného umenia za mimoriadny prínos pri vzniku objavnej memoárovej teatrologickej publikácie. Uvedenie ocenení v úvode recenzie publikácie nie je náhoda, vnímame ho ako východisko ku kritickému uchopeniu publikácie.

Jozef Bednárik bol medzi slovenskými divadelníkmi výnimočnou osobnosťou. Nielen svojským a neopakovateľným režijným rukopisom, ale aj tým, že obsiahol všetky druhy divadelného umenia – činohru, bábkové divadlo, operu, balet, muzikál. Vyznával divadlo pohybu i divadlo myšlienky, zábavnosť pozdvihol na vyššiu intelektuálnu úroveň. Autori publikácie Divadelný mág. Jozef Bednárik, ktorú v roku 2024 v edícii Osobnosti vydal Divadelný ústav, dôsledne analyzujú jeho štýl, prinášajú rozbory inscenácií a do istej miery reflektujú aj to, ako bol jeho koncept divadla prijímaný odborníkmi a divákmi.

Vydanie takého kvantitatívne rozsiahleho diela, akým sú Dejiny slovenského divadla II., s pozoruhodnou teatrologickou erudíciou takmer dvadsiatky generačne rozdielnych autorov, nie je v slovenskej kultúre každodennou udalosťou. Pravdu má autor a editor projektu v jednej osobe, Vladimír Štefko, že takéto kompendium sa zvykne vydávať raz za sto rokov. Navyše si v súvislosti s touto publikáciou treba uvedomiť, že tu recenzovaný druhý diel dejín nadväzuje na diel prvý (Dejiny slovenského divadla I., Bratislava, Divadelný ústav, 2018, 739 s.).

Hoci spolupráca divadla DISK s Blahom Uhlárom spadá do segmentu neprofesionálnej tvorby, teda oblasti, ktorá je v pôsobnosti Národného osvetového centra, publikáciu s názvom Blaho Uhlár a DISK: Hry vydal v roku 2019 Divadelný ústav. Teda inštitúcia zameraná výhradne na profesionálnu tvorbu. Dôvodov je viacero. Jeden z nich je, bohužiaľ, aj ten, že je minimálne otázne, či má aktuálne (resp. v roku 2019, no situácia sa v tomto ohľade prakticky nezmenila) NOC k dispozícii finančné, ale aj personálne kapacity na systematickú edičnú činnosť.

Koncepcia monografie prof. Sone Šimkovej je na prvý pohľad veľmi jednoduchá. Ako predovšetkým frankofónna teatrologička, kritička a prekladateľka sa zaoberá tromi svetovo uznávanými divadelnými režisérskymi osobnosťami, ktorých tvorba reprezentuje to najlepšie z francúzskeho divadelného umenia. Ide o Patricea Chéreaua, Ariane Mnouchkine a Roberta Wilsona. Názvy častí knihy bližšie špecifikujú základný problém, ktorý autorku v ich tvorbe zaujíma: Patrice Chéreau na tému tela, Ariane Mnouchkine – divadlo ako spôsob života a Robert Wilson prekračuje hranice. Každej zo zvolených osobností sa venuje vo svojej vyše 370 stranovej publikácii rovnakým dielom. Všetky tri časti majú taktiež rovnakú štruktúru – obsahujú základné, často i známe poznatky a informácie, pomocou ktorých sa môžeme oboznámiť so začiatkami ich umelecko-divadelnej tvorby, vrátane motivácií k nej a základných životopisných údajov.