(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');
Slovenské centrum AICT: Slovenské centrum AICT logo
Monitoring divadelných hier a teatrologickej literatúry logo

Nielen o divadle

Rok slovenského divadla aj napriek tomu, že bol poznamenaný pandemickou situáciou, priniesol dve veľmi významné – i keď, vzhľadom na koncepciu – menej tradičné publikácie. Tou prvou je publikácia Ľubice Krénovej o jednom z našich hereckých bardov – Martinovi Hubovi s rovnomenným názvom, ktorá vyšla v spolupráci dvoch bratislavských vydavateľstiev – Divadelného ústavu a SLOVART-u. Druhou je kniha rozhovorov s názvom Horák – Polák. Hovory o divadle v autorstve dvoch bardov slovenského divadelného umenia. A to dramatika, dramaturga, režiséra a predovšetkým vysokoškolského pedagóga Karola Horáka, ktorý kládol otázky Romanovi Polákovi – režisérovi, dramatikovi, hercovi a taktiež vysokoškolskému pedagógovi.

Po/doby Petra Karvaša

Pamäť dejín je – doslovne – závislá na tom, ako sa píšu... A píšu sa vždy veľmi ťažko. Či už je človek priamym svedkom udalostí, ktoré opisuje, alebo nie... Byť priamym svedkom totiž – okrem iného – znamená, že vystavujeme svoju individuálnu pamäť ostrej kritike ďalších priamych svedkov opisovanej udalosti. Peter Karvaš bol často priamym svedkom udalostí (i v mikrosvete obyčajných ľudí), ktoré opisoval či už v prozaickej, alebo dramatickej tvorbe, ale bol hlavne svedkom doby, ktorú sa snažil zachytiť svojou umeleckou tvorbou.

Vnímanie sveta cez Elementárne Korelácie Obrazov alebo Zelené pozdravy zo zemegule

Kniha v tvrdej väzbe v priliehavom ľanovom obale dáva tušiť, že jej obsah bude zodpovedať zámeru projektu – upozorniť na problémy v ekológii a upriamiť na ne pozornosť potenciálnych divadelníkov, ale i čitateľov a prípadných divákov. Veď už len samotný fyzický dotyk s knihou je prvotným krokom k naladeniu sa na túto „prírodnú vlnu“, rovnako ako aj jej trojfarebný, čierno-bielo-zelený vizuál. Prehľadná, logická kompozícia publikácie a len veľmi ojedinelé pochybenia jazykovej redakcie, narátali by sme ich na prstoch jednej ruky, sú pozitívnou vizitkou vydavateľa.

Zrod a história slovenského bábkového divadla

Zostavovateľom publikácie je skutočný pamätník bábkového divadla Vladimír Predmerský. Táto osobnosť sprevádzala slovenské bábkové divadlo od druhej polovice päťdesiatych rokov počas jeho dobrých i nepriaznivých čias. Je to predovšetkým jeho zásluha, že desaťročia získaval a zbieral materiály a doklady o činnosti slovenského bábkového divadla, čím nielen potvrdil životnosť tohto druhu divadla, ale aj jeho dôležitosť pre vývoj národného cítenia i kultúrneho povedomia slovenského národa. Je pravda, že o isté „výlety“ do minulosti bábkového divadla sa pokúšali aj iní, ale vždy to boli iba čiastkové a časovo obmedzené pokusy, ktoré V. Predmerský napokon pomocou širokého autorského kolektívu uverejnil ako celkový pohľad na dejiny slovenského bábkového divadla.

Päť životov za divadlo

Hneď na úvod treba poznamenať, že aj keď dokument Život za divadlo vznikol pri príležitosti storočnice slovenského profesionálneho divadla, jeho obsahová aj formálna stránka prekračuje hranice príležitostného diela. Musel sa vyrovnať s niekoľkými nástrahami, ktoré v uzavretom, nánosmi divadelno-historických interpretácií zaťaženom slovenskom teatrologickom a divadelnom priestore môžu pre tvorcov predstavovať riziko.

Go to Top