Divadlo Ludus, kreatívne centrum mladých Bratislava

Francúzsky prozaik Édouard Louis (1992) je – minimálne v rámci svojej generácie – jedným z najvýraznejších autorov európskej umeleckej literatúry posledného desaťročia. V mnohých ohľadoch pritom tak trochu napĺňa klišéovitú predstavu o francúzskej literatúre. Jazyk preňho nie je len médiom, ale aj témou, sociálna vrstva predstavuje kľúčový determinant literárnej postavy, v jeho prípade ide o vidiecku oblasť s etnicky homogénnym zložením, vzdialenú od kultúrnych a kozmopolitných centier. Prostredie, v ktorom vyrastal, ako aj bod zásadného životného zlomu popisuje vo svojom mimoriadne úspešnom prozaickom debute En finir avec Eddy Bellegueule (2014). Originálny názov pritom odkazuje na autorovo pôvodné občianske meno a je trochu škoda, že slovenský preklad Andrey Černákovej, Koniec Eddyho, tento rozmer nezachytáva.

Inscenácia Stano a Zlá noha je príbehom chlapca s chorou nohou, ktorý svoje postihnutie vidí ako výnimočnosť a na všetko okolo seba sa pozerá nezvyčajne optimisticky. Vznikla na motívy komiksu poľského autora Tomasza Spella Dobrodružstvá Stana a Zlej nohy, ktorý zdramatizovala Katarzyna Błaszczyńska a Divadlo Ludus sa ju rozhodlo uviesť v réžii Júlie Rázusovej.

Román Konvália : Zakázaná láska Rudolfa Dilonga (2016) je útlou knihou poskladanou z rodinných spomienok, dobových výstrižkov a svedectiev súputníkov. Autorka Denisa Fulmeková si názov pre spomienkovú biografiu o svojich starých rodičoch požičala z rovnomennej básne starého otca. Príbeh lásky františkánskeho kňaza a básnika Rudolfa Dilonga k mladej židovskej dievčine a poetke Valérii Reiszovej je veľmi pútavý. Aj keď ide o biografický román, autorka priznáva, že je napísaný z jej uhla pohľadu a mozaika útržkov rodinných príbehov a vzťahov môže byť do istej miery skreslená.

Kirsten Fuchs je nemecká spisovateľka, ktorá v roku 2003 vyhrala prestížnu literárnu súťaž Open Mike a v roku 2005 vydala svoj debutový román Die Titanic und Herr Berg. Slovenský divák má možnosť zoznámiť sa s tvorbou Kirsten Fuchs prostredníctvom hry Naše šaty (Das Heimatkleid), ktorú pre Divadlo Ludus preložili Marián Chalány a Jindřich Martinec. Ide o výchovno-vzdelávaciu inscenáciu, určenú pre mladých ľudí od 14 rokov.

A tak sa so slovami už nehráme, slová sa hrajú s nami. No nie sú to tie skutočné hlboké slová, kde forma je umne a láskavo zasnúbená s obsahom. Zmocnila sa nás forma. Či skôr lepšie povedané, nechali sme sa zmocniť formou. A preto spolu s postavami z absurdnej drámy Plešivá speváčka môžeme, ba priam musíme nanovo priraďovať obsahy... Peter Kuba (úprava a réžia) v Divadle LUDUS poukázal na túto neradostnú aktuálnosť hravo, stručne a s presahmi do súčasných slovenských pomerov (dramaturgia Peter Janků). No aj táto hravosť je len zrkadliaca. S myšlienkou „povstať z dna a premeniť sa“ musí si divák poradiť sám, ak si to vôbec dovolí.

Divadlo Ludus sa tiež nechalo inšpirovať a po niekoľkých desaťročiach sa opäť vracia k príbehu o dieťati, ktoré vychovala džungľa. V roku 2016 sa Peter Kuba k tomuto textu a princípu inscenovania vracia. Kolektívnu hru viacerých vekových kategórií tentoraz obohacuje o výraznejšie výtvarné prvky, symboly a hudobný sprievod. Inscenácia vytvára veľmi emotívny celok, ktorý atakuje všetky divácke zmysly.

Jana Mikitková režijne uchopila inscenáciu ako akési divadlo v divadle a hercov sa snažila nastaviť z úvodnej civilnej polohy do polôh násťročných detí. Hlavná hrdinka Lucia v podaní Adely Mojžišovej otvára inscenáciu príchodom na scénu s príhovorom, čo je javisko, hľadisko, kto je divák, herec a kto bude hrať akú postavu.

Útla knižka Malý princ francúzskeho spisovateľa Antoina de Saint-Exupéryho neustále priťahuje tvorcov. Filozofický príbeh sa snaží osloviť čitateľa cez rozprávkový príbeh o malom chlapcovi, ktorý putuje vesmírom a spoznáva rôznorodosť svetov a ľudí. Pre svoju popularitu bola novela niekoľkokrát adaptovaná pre film, televíziu i divadlo. Najnovšie jej úpravu uviedlo Divadlo Ludus v réžii Petra Kubu.

V diele Antona Pavloviča Čechova nachádzajú divadelníci už dlhé desaťročia raz pátos, inokedy iróniu a humor, sentiment či paródiu. Predovšetkým jeho jednoaktovky sú dôkazom o ostrovtipe autora, ktorý v jemných nuansách rysuje karikatúry rôznych osobnostných typov. Jeho jednoaktovky či „žarty v jednom dejstve“, ako ich sám nazýva, svojím nadčasovým posolstvom o ľudskosti a neľudskosti dodnes inšpirujú tvorcov všetkých vekových kategórií.

Mladý tím inscenátorov pod vedením režiséra Michaela Vyskočániho si zvolil pre svoju najnovšiu inscenáciu v divadle LUDUS text súčasného ruského autora Jurija Klavdijeva. Tento dramatik sa zapísal do ruského divadelníctva ako enfant terrible, nebojí sa provokovať a otvárať aj tie najtabuizovanejšie témy súčasnej mládeže. Sám si prešiel veľmi pestrou minulosťou, zahrával sa s drogami, vandalizmom a násilím ako člen skupiny skinhedov. Jeho vlastný život je teda ukážkou sociálne-patologických javov a jeho tvorba je silne autobiografická.