Divadlo Ludus, kreatívne centrum mladých Bratislava

Kto by nepoznal príbeh Pipi Dlhej Pančuchy, mladého dievčaťa, ktorej život aktivizuje aj tie najfantastickejšie predstavy detí. Dievčaťa, ktoré žije s opicou – pánom Galánom, a koňom Koňom, na všetko pozná odpoveď a všetko robí po svojom. Pipi si svojím briskným umom pretvára svet podľa svojich detských predstáv, ktoré sú blízke ratolestiam na celom svete. Každé dieťa si tak môže aspoň na chvíľu vyskúšať, aké by bolo žiť v svete takom, aký ho vnímajú ony samy. V svete nepoškvrnenom, zábavnom, plnom hier a smiechu. A dospelí sa môžu zamyslieť, či tento svet vskutku nie je lepší.

Inscenácia z dramaturgického cyklu „Nebojme sa klasiky“ Acta psychopata bola vytvorená na motívy poviedky Bláznove zápisky N. V. Gogoľa. Ako sa uvádza v bulletine, Ak ste priemerný jedinec s podpriemerným platom a nadpriemerným množstvom komplexov, ktorý okolo seba vidí hŕbu bohatých a úspešných ľudí, ak túžite dostať sa k jadru tejto spoločnosti, ak milujete dievča, ktoré sa v nej zrodilo, môže sa stať, že začnete rozumieť reči psov, nadobudnete schopnosti, o ktorých ste netušili, začnete veriť svojej výnimočnosti, stanete sa anglickým princom... a práve v tej chvíli je čas, aby ste aj Vy začali písať Acta psychopata.

Hneď v úvode si dovolím citovať text z bulletinu: “Najnovšia inscenácia divadla Ludus „VELIPSESPILEV“ vznikala metódou kolektívnej tvorby a paradigmou „vodnej logiky“. Spočiatku existovalo len prostredie, v ktorom sa bizarný príbeh odohráva, a štyria interpreti.

Klauniáda zo súčasnosti pre bábkové divadlo Jozefa Mokoša Zahrajte sa s nami žije na slovenských scénach už vyše tridsať rokov. Po období, kedy sa najviac uvádzala v bábkových divadlách, jej posledné dve naštudovania patria činoherným scénam. Po Spišskom divadle (2000, réžia Štefan Fejko) sa ju v réžii a úprave Petra Kubu rozhodlo uviesť bratislavské Divadlo Ludus.

Ďalšou inscenáciou bratislavského Divadla Ludus, ktorá vznikla v rámci projektu NEBOJME SA KLASIKY, je inscenácia Gargantua & Pantagruel. (Tučná fraška o pití a o (o) sude.), ktorej scenár vznikol „veršovaným“ voľným pohrávaním si so svetoznámym francúzskym buričským päťčasťovým románom Gargantua a Pantagruel renesančného spisovateľa a humanistu, ale tiež aj mnícha a neskôr lekára Françoisa Rabelaisa, ktorý patril k polyglotom a čiastočne aj k polyhistorom svojej doby (ovládal gréčtinu, hebrejčinu, taliančinu, španielčinu, nemčinu a vydával a redigoval právnické a lekárske spisy a dobrodružné knihy) z pera aj režiséra inscenácie - Kamila Žižku. Satirická sága rodu obrov v čase svojho vzniku vyvolala veľké kontroverzie, dokonca niektoré diely boli členmi parížskej Sorbonny obvinené z obscénnosti a vydávanie ďalších sa uskutočnilo na základe privilégia, ktoré Rabelaisovi pomohol - okrem iných - vybaviť aj jeden z jeho najmocnejších mecénov - kardinál Odet de Châtillon, a to aj napriek tomu, že proti knihám ostro útočili nielen Sorbonisti, ale aj mnísi...

Inscenácia Objav roka alebo cena za úspech bratislavského Divadla Ludus je druhou premiérou tejto sezóny, ktorá je venovaná tínedžerskej mládeži. Po predovšetkým výrazovej a čiastočne aj významovej aktualizácii Záborského Dva dni v Chujave (dramatizácia uvedená pod názvom na... Dva dni v Chujave), ktorá zosúčastnila jazyk témy a hlavný problém „povesti“ tým, že v druhej polovici inscenácie dej posunula do dnešných čias (okrem iného), Objav roka...

Dramatizáciou - slovami Oskara Čepana – „novovekej povesti“ Jonáša Záborského Dva dni v Chujave pod názvom na... Dva dni v Chujave s časťami Deň škaredý a Deň pekný, ktorá je popri jeho Faustiáde jednou z jeho najznámejších literárnych diel, otvorilo Divadlo Ludus v Bratislave nový projekt pod názvom NEBOJME SA KLASIKY.

Divadelný život Pati Garajovej-Jariabkovej bol dlhé roky spätý s bratislavským Divadlom a.ha., kde uviedla rad rozprávkových inscenácií postavených na jej hereckej osobnosti (Úplne popletená rozprávka o princeznej, ktorá nikdy nebola tam, kde práve mala byť, 1997; Paťa pátra po neviditeľných bytostiach okolo nás, 1998; Barónky v prášku, 1998; Paťa a (asi) sedem trpaslíkov, 1999; Duchovplná rozprávka alebo nedotýkajte sa trollov..., 2001; Paťa a piráti alebo Koho stretneš na povale, 2002; O pyšnej Dore... alebo Paťa rozprávnica, 2003; O tetke psote alebo Paťa rozprávnica II, 2004). Okrem posledných dvoch inscenácií, v takmer každej viac či menej priamo oslovovala a kontaktovala aj detského diváka, snažila sa o jeho aktívne zapojenie bud do deja inscenácie, celkovej atmosféry predstavenia alebo iba do kresby jej postavy.

Charlie Chaplin je osobnosť, ktorá vždy láka. Tak z diváckeho ako aj z autorského či teoreticko-estetického hľadiska. Púta nielen svojou životopisnou polohou - strasiplnou cestou ku „sláve“, k „bohactvu“ a k početnej rodine, ale predovšetkým tým, ako Chaplin pristupoval k remeslu tak divadelnému či filmovému, akým spôsobom tvoril a aká veľká bola jeho autorská invenčnosť, herecká obrazotvornosť a precíznosť.