(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');
Slovenské centrum AICT: Slovenské centrum AICT logo
Monitoring divadelných hier a teatrologickej literatúry logo

Zuzana Ferusová

Zuzana Ferusová vyštudovala Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v odbore slovenský jazyk a literatúra – estetika. Literárnokritické príspevky uverejňovala v Slovenskej literatúre, Kultúrnom živote, Knižnej revue a denníku SME, dodnes prispieva do mesačníka RAK. Po štúdiu pôsobila v Ústave slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied, v oddelení dejín slovenskej literatúry 19. storočia. V roku 2011 ukončila magisterské štúdium na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v odbore teória a kritika divadelného umenia. Články o divadle a recenzie uverejňuje v časopise kød a denníku SME. Pre Divadelný ústav pracovala ako redaktorka edičného oddelenia. V rokoch 2012 - 2014 bola predsedníčkou Slovenského centra AICT.

Súkromná lekcia u Andreja K.

Kto bol Gregor Mendel? Aký odkaz majú jeho život a práca pre dnešného človeka? Kde sú priesečníky umenia a vedy? To sa pýta Andrej Kalinka a my spolu s ním počas sledovania jeho najnovšieho projektu outside the box 01. Občasné náznaky odpovedí strieda úplné tápanie. Otázky prevažujú, odpovede chýbajú. Alebo presnejšie: chýbajú jednoznačné odpovede. Ak aj nejaké dostaneme, sú to možnosti, hypotézy, čriepky, úlomky, fragmenty.

Virtualita a realita

Divadlo GUnaGU ako komorné divadlo mestského typu má všetky predpoklady na to, aby reflektovalo súčasné témy, a aj tak robí. V inscenácii ONLINE, ktorú označuje za rodinnú komédiu, stavia pred seba veľkú výzvu: prehovárať bude k publiku, ktoré zároveň tvoria rodičia aj ich deti.

Tiene ženskej psyché

Priestor Loftu je komorný, výborne sa hodí na predstavenia, ktoré majú na diváka zapôsobiť aj bezprostrednou blízkosťou hercov, v tomto prípade jedinej herečky. Preto dôležitým momentom je, že sa Petre Vajdovej výnimočne darí sebavedomo ovládnuť priestor a ostať v spojení s divákmi, na čo často využíva aj priamy očný kontakt.

Plzenský pohľad na súčasné divadlo Poľska, Maďarska a Ruska

Do Plzne sa oplatí zájsť kvôli pivovaru, kvôli ZOO, aj kvôli divadlu. Festival Divadlo je v tomto smere určite najväčším lákadlom. Septembrový termín je navyše ideálny, po letnom absťáku sa tu dá zažiť za pár dní pomerne veľa českých inscenácií, festival sa dá vnímať ako akýsi český showcase. Napriek tomu nikdy nezabúda ani na príťažlivých hostí zo zahraničia – Slovenska, Maďarska, Poľska či Ruska.

Divadelná komédia ako generačná výpoveď?

Hoci je József Czajlik umeleckým riaditeľom košického divadla Thália od mája 2011, je Ahlforsova komédia prvou jeho réžiou v tomto divadle. Hráva sa v Máraiho Štúdiu, čiže v menšej komornej sále divadla. Hra fínskeho autora Bengta Ahlforsa nie je na Slovensku neznáma, dokonca v tejto istej sezóne ju uvádza aj SKD Martin.

Trochu mdlá zabíjačka alebo Čo zostalo zo Sandmana?

Klimáček–autor siaha do žriediel mnohých inšpiračných zdrojov, spomedzi ktorých ani komiksový svet nie je ničím ojedinelým. Už do svojich hier prepašoval niekoľko komiksových postáv (Barbarellu, Batmana a i.), dokonca jednej z nich sa stalo slovo Komiks priamo názvom. Výber kultového Sandmana so svojimi nezameniteľnými sestrami Túžbou, Delíriom a Smrťou naznačoval, že nás dej unesie ďaleko a vysoko nad šedivosť všedných dní, hoci, ako to už u Klimáčka býva, dala sa rovnako očakávať aj hybridná skrumáž iných postáv a motívov, do ktorej blízkostí sa Sandman so sestrami dostanú.

RICHARD III. – herec, pre ktorého predstavenie končí tragédiou samoty

Letné shakespearovské slávnosti, ktoré na bratislavskom hrade už prekročili desiaty ročník, majú rovnako svojich skalných, ako aj príležitostných divákov a takisto nemálo odporcov. Formát, ktorý poznáme z okolitých divadelných scén v Čechách a Rakúsku, no funguje aj v iných krajinách Európy, je stále veľkou výzvou pre oslovených umelcov.

Dom prízrakov

Komárňanské Jókaiho divadlo si „najalo“ režiséra Martina Hubu už niekoľkokrát: úspešné boli najmä jeho pohostinské réžie Dostojevského (Bratia Karamazovci)a Čechova (Tri sestry). Višňový sad je ďalším stretnutím výnimočného ansámblu tohto divadla, ktoré je kvôli špecifiku (hranie v maďarskom jazyku) väčšinou odsúdené na perifériu záujmu slovenskej divadelnej kritiky.

Komedia nová krčmová – bábková alebo Len aby sme dobre žili (pili)

Slovakizovanou češtinou písané hry renesančného autora Pavla Kyrmezera (Komedia česká o Bohatci a Lazarovi, Komedia nová o vdově kteruž Pán Buoh předivným spuosobem skrze Elizea proroka od věřitele jejiho vysvobodil a novšia Komedia o Tobiášovi) nemajú na našich javiskách bohatú inscenačnú tradíciu. Pre súčasníkov bude dielo tohto autora azda známe najmä vďaka legendárnej inscenácii Milana Sládka, ktorý so študentmi VŠMU naštudoval Komediu českú o Bohatci a Lazarovi a uspel s ňou nielen na domácich, ale aj na zahraničných divadelných prehliadkach.

Go to Top