Eva Maliti Fraňová
Eva MALITI FRAŇOVÁ, narodená v roku 1953 v Bratislave. Štúdium etnológie a všeobecných dejín absolvovala na Lomonosovovej štátnej univerzite v Moskve v rokoch 1971 – 1976. Pôsobila ako vedecká pracovníčka Ústavu svetovej literatúry SAV, kde sa zaoberala dejinami ruskej literatúry, ako aj otázkami umeleckého prekladu. Je autorkou vedeckých monografií: Symbolizmus ako princíp videnia (1996, 2014, rakúske vydanie v nemeckom preklade 2014), Andrej Belyj/celistvosť (v) mnohosti (2018), knihy vedeckých esejí Tabuizovaná prekladateľka Zora Jesenská (2007), s kolektívom autorov pripravila monografické dielo Symbolizmus v kontextoch a súvislostiach (1999).
Venuje sa prozaickej tvorbe. Vydala knihu próz Krpatý vrch (1994), zbierku poviedok Pod jazdeckou sochou (2011), romány Kustódi//Arianina kniha (2017), O príjemných pocitoch.Pavol Pálffy a Louise de Vilmorin/Príbeh rozpamätávania (2021), Tajomstvá mladého Bajzu (2023) a ďalšie diela. Píše divadelné hry, medzi nimi sú – Krcheň Nesmrteľný (1. miesto v celoslovenskom Trojboji/Dráma 2001), Jaskynná panna, Vizionár, Unavená Medea, Zuzana a starci paparazzi, Hra nevedomia, Naše osvietené storočie/komédia zo sveta myšlienok, Vykladačka zmyslu. Jej hry (napr. Krcheň Nesmrteľný či Jaskynná panna) sa hrali v slovenských divadlách, uvádzali sa na festivaloch a prehliadkach v zahraničí (Orleans, Moskva, Viedeň, Hamburg, Miláno, Rím, Praha, New York), Hru nevedomia naštudovalo divadlo Nová dráma v Permi v Rusku. Za knihu štyroch dramatických textov s názvom Hry v 2008 získala Cenu KNS. V roku 2016 v Sankt-Peterburgu vyšiel zborník jej šiestich dramatických textov pod názvom Providec i drugie.
Ako prekladateľka sa venuje prekladu ruskej a osetskej literatúry. Z tvorby spisovateľa ruského symbolizmu Andreja Belého preložila romány Peterburg (2001, 2003, 2020) a Strieborný holub (2018), ako aj súbor štyroch symfónií Návrat. Pohár metelíc (2022) a Dve symfónie (2023). Je autorkou prekladu zborníka divadelných hier Fiodora Sologuba, Vjačeslava Ivanova, Alexandra Bloka ‒ Ruská symbolistická dráma (1997), kníh prozaickej tvorby Totálne zakázané (1999) a dramatických textov Čudná ženská (1998, s O. Ruppeldtovou-Andrášovou) spisovateľky Niny Sadur, zborníka dramatikov ruskej Novej drámy Ruská dráma (2008, s R. Maliti), románovej novely Večer u Claire ruského exilového spisovateľa Gajta Gazdanova (2017) a ďalších titulov. Preložila antológiu osetskej prózy Veže rozprávajú (1989), výber z tvorby klasika osetskej poézie Kostu Chetägkatyho Osetská lýra (1989, s J. Majerníkom), vydala autorské prerozprávanie osetských bájí o nartských hrdinoch Nartský epos (1982, 2017) i severokaukazských rozprávok Nebeské zrkadlo (2011) a i.
Ozdravujúci Zdravý nemocný
Po uvedení slávnej komédie J. B. P. Molièra (1622 ‒ 1673) v režijnej interpretácii Jána Jamnického na prvej scéne v roku 1943 napísal kritik Ján Rozner, že „aktuálnosť tejto hry je v znovuobjavení jej divadelnej formy“. Ak by sa chcel kritik vysloviť k dnešnému uvedeniu Zdravého nemocného v SND, asi by použil slovo „znovuobjavovanie“ poukazujúce na to, že potreba znovu a znovu ju objavovať stále trvá. Iste sa tým riadil režisér Pavol Viecha, ktorý vychádza z pôvodného autorovho žánru „komédie-baletu“ a v tandeme so scénografom Petrom Čaneckým v náznaku zakomponoval komicko-baletné prvky do svojho videnia. Či už v riešení scény s baletnou tyčou v popredí, na ktorej tu a tam niektorý z hercov spraví smiešny cvičebný úkon, alebo v kostýmových a hereckých štylizáciách Arganovej manželky Beliny i ďalších, no dali by sa spomenúť aj iné momenty.
Adaptácia Bulgakovovho Divadelného románu na scéne Slovenského národného divadla
Tak sa zdá, že spolu s klasikom ruskej literatúry prvej polovice 20. storočia Michailom Bulgakovom a jeho Divadelným románom zavítalo na dosky SND naozajstné divadlo. Rozmarné, roztopašné a hravé, ale aj rozhýbané (ľuďmi i mechanizmami), roztancované a rozospievané, a zároveň nie gýčové, divadlo, akému sa vraví divadelné, schopné bez zlomyseľnosti (ak aj u spisovateľa pôvodne nejaká bola, už sa na ňu zabudlo...), s humorom a fantáziou poukázať na smiešnosť ľudí a ich vlastností.
