(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');

2008/2009

Home/2008/2009

Jan Antonín Pitínský: Betlehem

Sú divadelníci, ba i divadelné kultúry, ktorí zo svojich ľudových tradícií čerpajú nielen energiu či inšpirácie, ale aj prvky divadelného jazyka, ktoré vedia pretaviť do súčasných tvorivých postupov. Na Slovensku máme zaujímavú divadelnú tradíciu. Vynikajúco ju spracoval predovšetkým Martin Slivka. No divadelná prax na tieto zdroje veľmi nedbá, radšej pozerá „cez ploty“. Za všetky príklady stojí spomenúť megaúspech jánošíkovskej legendy nielen v Zacharovom naštudovaní v SND, ale aj vo viacerých ďalších verziách Ľuba Pauloviča (DSNP, DJGT) či Milana Antola (DJZ). Pre spravodlivosť ale treba uznať, že Karol L. Zachar do poľskej predlohy vniesol nemálo inšpirácií z našich zdrojov...

Keď si herci vychutnávajú svoje postavy…

Divadelná hra francúzskeho dramatika Jeana Anouilha tanec toreadorov má všetko, čo má mať dobre napísaná komédia. Má jasne vystavané komické typy, prekvapujúcu zápletku, vtipný jazyk, pointu, účelné prostredie a postavy, ktoré pohotovo reagujú na svojich partnerov. Nič nie je ponechané náhode, všetko – každý „smiešny“ problém, s ktorým postavy prichádzajú na javisko, je dôsledne stavebne využité.

Nie je bulvár ako bulvár – na margo inscenácie Perfect Days

„Bulvár – na ktorý sa chodí ako na koktail, na šou do Folies-Bergeres alebo na vrchol Eiffelovej veže a na ktorý nás pravidelne vo svojich špeciálnych vysielaniach pozýva televízia – je bezpochyby žáner dobre zakorenený v elegantných štvrtiach a v estetickom vedomí. Hoci si uchováva stále tú istú konzervatívnu ideologickú funkciu, ovláda umenie zosúladiť sa s vkusom doby vďaka naoko odvážnym témam ...“

Hrdzavenie kultu alebo všetko je dovolené?

Už dlhší čas sa dá sledovať nejasné smerovanie dramaturgie divadla Štúdia L+S. Divadla, ktoré v druhej polovici 20. storočia výraznou mierou zasiahlo do formovania slovenských divadelných dejín a zaslúžene mu patrila osobitá pozícia a miesto medzi najvyhranenejšími slovenskými scénami. Čo však zostalo z tejto epochy, je len zaprášená spomienka a fotografie vo foyeri divadla.

Iba nepremáhať nízke pudy vôľou, podmienenou rozumom

Ladislav Nádaši-Jégé je jedným z našich najvýznamnejších medzivojnových prozaikov, ktorí sa vo svojej tvorbe inšpiroval ruskými realistami a francúzskym naturalistom Emilom Zolom. Ale aj vďaka svojej lekárskej praxe a hlbokým literárno-umeleckým analýzam života slovenského človeka - tak pána i jeho podriadeného - dospel k presvečeniu, že človek sa nemení a to, čo sa vyvíja, je iba spoločenského charakteru a podstatou zla v ľudskom správaní sa jeho pudovosť, ktorému hlavne tí pri moci vždy prispôsobujú všetko - zákony, lásku, prácu pre iných.

Slováci nezradili Slovákov alebo Bukovčanova hra stále živá a aktuálna

K základným kameňom repertoáru (takmer) každého kamenného divadla má (alebo aspoň by mala) byť pôvodná dramatická tvorba. Už od samotného vzniku profesionálneho divadla, SND malo „svojich“ dramatikov, ktorí pravidelne „dodávali“ nové hry, a tým pomáhali k rozvoju slovenskej drámy a divadelníctva. Takýmito „dodávateľmi“ bol napríklad Ivan Stodola, Peter Karvaš, Ivan Bukovčan, Osvlad Zahradník alebo Ján Solovič.

Psychoanalytická komédia zo života Augusta Strindberga

Čierna, biela, červená – farby života, smrti a vášne; nevinnosti, smútku a krvi sa mihajú v komornom priestore Divadla a.ha. Tancujú groteskný tanec, v ktorom sa intelekt snúbi s pudmi, smiech s plačom, láska s nenávisťou, duchaplnosť s hlúposťou. Háklivé témy v elegantnom predvedení. Herecký koncert pre štyri osoby.

Poctivé tajomstvo Grety Garbo

Hoci Miro Gavran nepatrí medzi autorov veľkých filozofických tém, jeho hry sú skôr bulvárnejšieho charakteru, vie priniesť okrem manželských komédií aj zaujímavejšie témy. Vo svojich hrách sa rád pohráva s ilúziou, so skĺbením fikcie a skutočnosti, aby nikto nevedel rozoznať, čo z toho je vlastne pravda. Svetom jeho postáv býva divadlo, jeho prelínanie sa so skutočnosťou.

Go to Top