Námet odchodu mocného muža do priestoru obyčajného občianstva, by mohol byť príležitosťou aj pre psychologickú drámu, štúdiu či duševný striptíz. To v tom prípade, keby autora zaujímal pád človeka.
Príbeh je klišé, banalita, déja vu, konzumná konštrukcia a svojím spôsobom „zlátanina“. Tu je jeho obsah: odohráva sa v dnešnej Petržalke. Po prečítaní si scenára a zhliadnutí inscenácie si môžeme povedať, parafrázujúc podtitul Jarryho Kráľa Ubu, že „odohráva sa v Petržalke čiže nikde“. Taká je to tá Petržalka, fiktívna krajina, akýsi no man´s land. Lebo iba dve reálie od autora ju charakterizujú: ide v nej o drogy a o alkohol. Tak to je naozaj priveľmi klišéovitá definícia legendárneho bratislavského sídliska.
„Máme nariekať nad stratou historickej pamäti operujúcej v období medzi rokmi 68/89? Načo? Každý predsa sám dobre vie o tom, čo vtedy (ne)podpísal, (ne)povedal či (ne)urobil. Poznáme dôvody, treba im len správne rozumieť. Taká bola doba. To ona kládla nároky na jednotlivcov, nie oni na ňu.“
Ján Uličiansky, viac známy ako autor hier pre rozhlas a bábkové scény, sa po rokoch vrátil do Činohry SND. Vrátil sa preto, že roku 1995 uviedla úspešnú drámu Alergia. Tento raz však zostal na pôde, ktorú intímne pozná – divadlo pre deti. Po piatich rokoch naša prvá scéna naštudovala opäť rozprávku – Kocúr na kolieskových korčuliach.
Klauniáda zo súčasnosti pre bábkové divadlo Jozefa Mokoša Zahrajte sa s nami žije na slovenských scénach už vyše tridsať rokov. Po období, kedy sa najviac uvádzala v bábkových divadlách, jej posledné dve naštudovania patria činoherným scénam. Po Spišskom divadle (2000, réžia Štefan Fejko) sa ju v réžii a úprave Petra Kubu rozhodlo uviesť bratislavské Divadlo Ludus.
Divadlo Nová scéna prinieslo v závere tohto roka na svoje javisko rozprávkovú divadelnú inscenáciu Mrázik. Nasadenie tohto titulu je z dramaturgického hľadiska logické, veď s príchodom zimy sa blížia na celom Slovensku obľúbené a tradične udržiavané sviatky či zvyklosti ako napr. Sv. Mikuláš alebo Vianoce a s nimi spojené rôzne akcie pre deti.
Kliestova najpopulárnejšia dráma Katarínka z Heilbronnu vychádza z tradície rytierskych hier, kde česť muža a láska ženy je nadovšetko. Podobné romantické príbehy sú obľúbenými látkami na filmové spracovania, v Košiciach sa ukázalo, že dopyt po romantike je aj medzi divadelnými divákmi, najmä ak sa podobný titul na repertoári tamojšieho divadla neobjavil už veľmi dlho.
Nápad napísať hru o Jozefovi Murgašovi, slovenskom kňazovi a vynálezcovi, priekopníkovi bezdrôtovej telekomunikácie, žijúcom v USA je nápad nevídaný. A zinscenovať ju na javisku priam trúfalý. Radošinské naivné divadlo opäť spracovalo nekonvenčný námet.
Rok 2008 sa nesie v znamení stého výročia narodenia Eugena Suchoňa. Bokom osláv samozrejme neostali ani slovenské operné scény. Košická opera síce nezaradila do repertoáru žiadnu novú inscenáciu, v septembri pripravila aspoň slávnostný koncert z diela skladateľa. Banskobystrická Štátna opera sa blysla historicky významným, divadelne mimoriadne inšpiratívnym uvedením rekonštruovanej urverzie Krútňavy a opera Slovenského národného divadla siahla po monumentálnej hudobnej dráme Svätopluk.
Vorvaň je veľryba cicavec, ktorý okupuje najhlbšie zákutia morí a oceánov. Na svojich plaveckých potulkách dokáže zlikvidovať, skonzumovať nekonečné množstvo rýb. Sú však miesta, ako napríklad Severné more, kde razom stráca svoj orientačný navigačný zmysel, bezcieľne sa motá, pláva v kruhu, až nakoniec skončí vysilený na brehu. Metafora zo živočíšnej ríše sa pre mladého dánskeho herca, scenáristu a dramatika je hlbokým ponorom do každodenného ľudského života.
SC AICT je členom Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov AICT/IATC.
Projekty ako hlavný partner z verejných zdrojov podporil FPU.
Projekty z verejných zdrojov podporil BSK.