(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');
Slovenské centrum AICT: Slovenské centrum AICT logo
Monitoring divadiel logo
Divadlo
InscenáciaJán Uličiansky: Kocúr na kolieskových korčuliach
Premiéra15. novembra 2008
Divadelná sezóna

Dramaturgia D. Abrahámová,
texty piesní J. Uličiansky,
hudba P. Zagar,
choreografia D. Dinková,
scéna P. Andraško,
kostýmy Ľ. Várossová,
réžia J. Uličiansky.
Osoby a obsadenie: Martin Baran – D. Fischer a P. Oszlík a. h., Markus – A. Bárta a O. Kovaľ, Barbara Baranová – Z. Mauréry a. h. a G. Dzúriková, Hermína Holubová – E. Krížiková a B. Turzonovová, Rebeka Rybková – T. Pauhofová a Z. Porubjaková a. h., Medvecký – J. Kroner a J. Gallovič, Robert Vlček – V. Kobielsky a J. Gogál a. h., kocúry, holúbky a mravce – P. Mihálik a. h., E. Píš a. h., D. Schimmer a. h., M. Záhorec a. h.
Premiéra 15. a 16. novembra 2008 v Štúdiu SND.
Ján Uličiansky, viac známy ako autor hier pre rozhlas a bábkové scény, sa po rokoch vrátil do Činohry SND. Vrátil sa preto, že roku 1995 uviedla úspešnú drámu Alergia. Tento raz však zostal na pôde, ktorú intímne pozná – divadlo pre deti. Po piatich rokoch naša prvá scéna naštudovala opäť rozprávku – Kocúr na kolieskových korčuliach. Už ten názov sľubuje, že Uličianskeho hra sa ponára do známych príbehov. A naozaj sa to v hre i inscenácii, ktorú režijne pripravil sám autor, objavia citácie, či len narážky na viaceré rozprávky, napr. Kocúr v čižmách, Popoluška, Zlatovláska, ale aj odkaz na Bambiho F. Saltena. No autor nepripravil akúsi montáž dobre známych príbehov, ale vystaval svoj nerozložitý príbeh zo súčasnej matérie. Martin Baran oslavuje siedme narodeniny a za jediný deň malý divák môže sledovať radosti i strasti malého chlapca, ktorý nadovšetko túži po kolieskových korčuliach a dobrom priateľovi i harmonickej rodine. Dramatik sa odhodlal stvoriť novú rozprávkovú realitu, v ktorej sa prelínajú motívy skutočných, tradičných rozprávok s problémami naskrze dnešnými, akými sú pocit sociálnej krivdy, osamelosti, disonančné tóny v neúplnej rodine, rodičovské zákazy a predpojatosti a pod. Je to nepochybne ambiciózny pokus. Príbeh neoplýva priveľkými dramatickými zvratmi a zauzlenosťami, na jeho kompozícii vidno autorovu poučenosť novodobým detským divadlom i divadlom pre deti, totiž uplatnením ludického princípu. No viaceré prvky smerujú inscenáciu k revue, najmä neodmysliteľné pesničky a tance, ktoré nie vždy vyplývajú z pevnej motivačnej základne. Číta sa tu z knihy, mravce, holuby a mačky v prvej časti tancujú, aby tancovali a až v časti druhej dostávajú choreografické evolúcie hlbší zmysel, ba aj výborné číslo, keď mravčekovia „zbierajú“ rozsypané korálky pohrávajúc sa s veľkými loptami. Podobne tanec, v ktorom holuby (ako v Popoluške) triedia miesto hrachu klince, skrutky a matice, aby pomohli Martinovi splniť otčimov príkaz. Choreografia Dany Dinkovej čerpá zo zdrojov súčasného pop tanca a strieda pasáže invenčné s menej invenčnými – to tam, kde ich príbehová motivácia pokrivkáva. Nadväzuje však, vrátane kostýmov Ľudmily Várossovej, na ihravú vrstvu hry vychádzajúcu aj z témy vzťahu k zvieratám. Jemným vtipom je, že všetky postavy majú zvieracie mená – Baranovci, Medvecký, Rybková, Holubová, Vlček. Iba Kocúr má vznešené ľudské meno – Markus. Je v tej inscenácii viacero vtipností a aliterácii, ktoré zaujmú viac dospelého ako detského diváka – napr. parodická citácia z Labutieho jazera. Ba na oboch premiérach to vyzeralo tak, že živšie reagovali dospelí ako deti.
Nepochybne Uličianskeho inscenácia má vkus, netrpí didaktičnosťou, naopak má sklony k bláznivej komédii. Ako som už naznačil, má ambíciu pripomenúť aj vážnejšie témy. Preráža však na povrch aj súčasný trend divadla – zabávať a zabaviť.
Tvorca inscenácie obsadil svoju rozprávku kompletne dvojito. Pokiaľ ide o presvedčivosť výrazu, nie je medzi nimi veľký rozdiel. To druhé s P. Oszlíkom (Martin), O. Kovaľom (Kocúr Markus), G. Dzúrikovou (Mama) a i. je o čosi dynamickejšie, najmä Markus O. Kovaľa má väčšie klaunské dispozície ako kocúr A. Bártu. Rebeka Rybková v stvárnení T. Pauhofovej a Z. Porubjakovej prispieva k spádu a tempu inscenácie. Scénografia P. Andrašku napĺňa atribúty hracích priestorov, na malej ploche štúdia dokáže vytvoriť tajomno pivnice a povaly, umožňuje rýchle prechody. Zagarova hudba je svižná, inklinuje k typu detskej pesničky, pravdaže tej dnešnej – popovej.
Treba oceniť odhodlanie dramaturgie, že opäť má Činohra SND na repertoári hru pre deti. Bez zaváhania možno konštatovať, že Kocúr na kolieskových korčuliach je pre deti, no aj dospelí, ktorí ich sprevádzajú sa nudiť nebudú.

Od Uverejnené: 15. novembra 2008Kategórie: Recenzie / Monitoring divadiel

Recenzent: Vladimír Štefko

Vladimír Štefko – renomovaný znalec súčasného divadla a divadelnej histórie. Pôsobil ako redaktor umenovedných a kultúrnych periodík (Javisko, Nové slovo, Dialóg), spolupracuje s Národným osvetovým centrom, je autorom viacerých odborných publikácií, publikuje kritiky, recenzie a štúdie z dejín divadla v odborných časopisoch a dennej tlači, v súčasnosti pôsobí na Katedre divadelných štúdií Vysokej školy múzických umení v Bratislave.

Posledné recenzie

Zanechajte komentár

Go to Top