(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');

Recenzie / Monitoring divadiel

Home/Recenzie / Monitoring divadiel

Pocit plavby s prúdom aj proti nemu

Choreograf Andrej Petrovič je známy ako nezávislý tanečný tvorca s jedinečným a originálnym jazykom. Zároveň vstupuje do tanečných inscenácií ako mentor. Pred príchodom do Baletu Štátneho divadla Košice na miesto umeleckého šéfa mal skúsenosti s prácou s veľkými zriaďovanými baletnými telesami (napr. Balet Slovenského národného divadla, inscenácia Tempest). Jednou z kľúčových bola pre Petroviča ako tanečníka spolupráca na inscenácii medzinárodného divadelného štúdia Farma v jeskyni Refuge/Útočiště. Skúsenosti z choreografií súčasného tanca a fyzického divadla ovplyvnili jeho cit pre dôležitosť témy a jej pohybové stvárnenie na javisku. Po úspešnom pôsobení v zahraničí preto v Štátnom divadle Košice tvorí spôsobom nie veľmi spätým s klasickým chápaním baletu, ale skôr s menej zaužívanými formami či dramaturgickými štruktúrami, ktoré otvárajú priestor aj pre nových divákov. Taká je aj autorská inscenácia Extáza/Obrazy o nej, ktorú vytvoril spolu s hudobníkom Vladislavom Šarišským.

Trochu porcelán, trochu obyčajný plyš

Po typicky rozprávkových tituloch – Smelý zajko (2016), O troch krásach sveta (2018) a Pom Pomove rozprávky (2019) si umelecké vedenie zvolenského Divadla Jozefa Gregora Tajovského zvolilo pre detských divákov a diváčky náročnejší a menej známy titul. Kniha Eduard a jeho zázračná cesta americkej spisovateľky Kate DiCamillo vyšla v slovenskom preklade Márie Štefánkovej v roku 2014.

Medveďku, daj labku (vojakovi Petrovi)

V počiatkoch profesionalizácie bábkarskej tvorby na Slovensku dominovali repertoárom divadiel príbehy, ktorých hrdinami boli antropomorfizované zvieratá. Súčasťou divadelnej tvorby pre deti teda boli i medvede, medvedíky, medvieďatá a mackovia. Aj prvá inscenácia Starého divadla Karola Spišáka v Nitre, ktoré sa vtedy volalo Bábkarský súbor pri Nitrianskom krajovom divadle, mala názov Veselé medvieďatá (1951, hra M. Polivanovovej).

Impresia a Tri sestry

Čechovove Tri sestry vznikali v období impresionizmu (fr. impression – dojem). Pre diela tohto modernistického smeru je typické, že z výrazového hľadiska sa opierajú o ilúziu chvenia, zdania vibrácie, dynamickosti prežívania – či jednoducho povedané: vytvárajú dojem niečoho alebo niekoho, a teda nie realistický či dokonca autentický výraz reality. Ak aplikujeme uvedené charakterizácie priamo na Tri sestry, z hry sa stane príbeh o živote v zdaní reality, v ilúzii a v predstavách, ktoré nielenže nie sú napĺňané, ale korenia sa v prežívaní a myslení postáv čoraz hlbšie a hlbšie. Až tak, že životom v nich, nesmiernym ponorením sa do „lákavosti“ ich dynamiky, sa postupne stávajú všetky postavy ich zosobnením.

Keď sa snúbi profesionál s amatérom…

Málokedy sa uvádza taký počet dôvodov, prečo inscenovať nejakú drámu, ako to bolo v prípade hry s pesničkami podľa tragikomédie Friedricha Dürrenmatta Návšteva starej dámy, pod názvom Návšteva v Linči. Hneď na úvod treba uviesť, že ide o najnovšiu inscenáciu Zet-divadla v Zelenči. A teraz dôvody uvedenia hry: 1. splnenie sľubu, ktorý dal Z-divadlu kedysi tamojší rodák, režisér Jozef Bednárik, že Dürrenmattovu hru Návšteva starej dámy v divadle v Zelenči uvedie (ale svoj prísľub už nestihol splniť, lebo v roku 2013 zomrel); 2. inscenácie sa ujal jeho žiak a následník Peter Oravec, ochotný splniť Bednárikov sľub; 3. obyvatelia Zelenča touto premiérou potvrdili existenciu miestneho divadla s inovovaným názvom Zet-divadlo a možno pridať ešte štvrtý dôvod (ktorý si možno ani neuvedomili) – aktuálnu reakciu na novodobé slovenské (i neslovenské) pomery, ktorú hra v úprave priniesla.

Som veľmi trpezlivý… spravodlivý

Divadelné hry francúzskeho existencialistu Alberta Camusa sa na našich javiskách neobjavujú často. K najviac inscenovaným hrám patrí Caligula (1944), prvýkrát uvedená v Slovenskom národnom divadle až v roku 1990 a celkovo štyrikrát. Diváci Slovenského komorného divadla v Martine sa s tvorbou Alberta Camusa stretli po prvý raz v roku 1996, jeho adaptáciu románu Williama Faulknera Requiem pre mníšku inscenoval Ivan Petrovický.

Čosi viac než len novinové články?

Vojna, ktorú Rusko vo februári rozpútalo na Ukrajine, a jej následky zasiahli celý svet, Slovensko nevynímajúc. Okrem hroznej brutality, krviprelievania a tisícok obetí sa v základoch otriasa aj spoločensko-hodnotové ukotvenie demokratických spoločností. Slovenské národné divadlo sa v tejto situácii rozhodlo na aktuálne udalosti zareagovať inscenáciou s prostým názvom 24, odkazujúcim na deň, ktorý zmenil chod dejín. Ako však uchopiť bezprostredné dianie bez toho, aby dielo nepôsobilo plagátovo a tézovito, ale, naopak, plasticky?

Upírsky príbeh na pomedzí žánrov

Muzikál Dracula v réžii Jozefa Bednárika s hudbou Karla Svobodu sa s malými obmenami hrá v Prahe už vyše dvadsať rokov. Ťahavý výkrik Daniela Hůlku „Adriáno!“ alebo melódia piesne Si můj pán v sugestívnom podaní Lucie Bílej si žijú vlastným popkultúrnym životom. Z inscenácie sa stala legenda, ktorá aj na Slovensku naštartovala vášeň pre muzikál a niektoré divadlá z nej dodnes ťažia. No Divadlo Aréna sa podujalo siahnuť po predlohe Garretta Forta, ktorý vytvoril scenár k inej legende, k filmu Dracula z roku 1931 s Bélom Lugosim v úlohe grófa Draculu v réžii Toda Browninga.[1] Toto bratislavské divadlo dlhodobo ponúka tituly, ktoré primerane balansujú medzi popkultúrou a dramaturgickým objavom a ktoré režisérskym vedením a hereckým obsadením prinajmenšom prekvapia. Nie vždy je výsledok uspokojivý, ale v niektorých prípadoch to vedenie divadla azda aj očakáva a napriek tomu pristúpi na takýto experiment. Tak je to aj v prípade Draculu v réžii Gejzu Dezorza v hlavnej úlohe so Sávom Popovičom.

Baby, you are not alone

Dalo by sa začať citáciou z Borgesa, vygenerovaným úryvkom, vygenerovanými slovami piesne, dalo by sa začať kontextmi odkazujúcimi na špecificky vyberaný materiál z Academie i TEDx-u, na diela velikánok digitálnej teórie Donny Haraway, Katherine N. Hayles i Rosi Braidotti. Dalo by sa aj mlčať, lebo úvody sú už za nami a našou pozíciou je in medias res, dalo by sa aj čakať, pretože na začiatku nebolo slovo, ale všeobjímajúca, tekutá tma. Aj tieto vety by obstáli ako prompty (jazykové vstupy, na základe ktorých sa generuje obsah).

Výnimočný život so Zlou nohou

Inscenácia Stano a Zlá noha je príbehom chlapca s chorou nohou, ktorý svoje postihnutie vidí ako výnimočnosť a na všetko okolo seba sa pozerá nezvyčajne optimisticky. Vznikla na motívy komiksu poľského autora Tomasza Spella Dobrodružstvá Stana a Zlej nohy, ktorý zdramatizovala Katarzyna Błaszczyńska a Divadlo Ludus sa ju rozhodlo uviesť v réžii Júlie Rázusovej.

Go to Top