(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');

Recenzie / Monitoring divadiel

Výkričník spred sedemdesiatich rokov

Erich Kästner (1899 – 1974) bol nemecký autor, spisovateľ, dramatik a novinár, ktorého slovenský čitatelia poznajú predovšetkým vďaka tvorbe pre deti. Azda jeho najznámejšími knihami, ktoré sa dočkali filmového spracovania i viacerých divadelných verzií, sú Emil a detektívi (1929), Traja muži v snehu (1934), Emil a tri dvojčatá (1935) či Lujza a Lotka (1949) . Kästner bol od začiatku svojej kariéry v 20. rokoch minulého storočia neúnavným spoločenským kritikom, antimilitaristickým autorom a odporcom narastajúceho nacizmu v Nemecku. Jeho postoj formovali aj skúsenosti z brutálneho ročného vojenského výcviku, ktorý absolvoval ako osemnásťročný, a odniesol si z neho celoživotné následky. Jeho knihy boli počas Weimarskej republiky v Nemecku zakázané. V roku 1933 bol dokonca očitým svedkom nacistického pálenia kníh, medzi ktorými boli aj jeho diela, označené ako „nenemecké“. Po druhej svetovej vojne sa vrátil k novinárskej práci a naďalej tvoril ako pacifista a kritik všetkých foriem zbrojenia. Snáď i preto uvedenie jeho málo známej divadelnej hry Škola diktátorov z roku 1957 pôsobí objavne.

Podobenstvo o účinkoch minulého i súčasného šarlatánstva

Molière to nikdy nemal v SND ľahké. V každom desaťročí našej vyše storočnej profesionálnej scény nájdeme nejednu inscenáciu tohto slávneho francúzskeho klasicistu, ktorého dielo bolo popri hrách Shakespeara či Schillera v divadelných dejinách považované za meradlo kultúrnej úrovne národa. Čím početnejšie a čím lepšie inscenácie vznikali, tým malé európske národy už od polovice 19. storočia dokazovali evolúciu svojho divadelného slohu. Lenže napriek pomerne častému výskytu Molièrových hier sa do historických análov SND osobitejšie zapísali len štyri inscenácie verné autorovi, ale zároveň provokatívne reflektujúce politické dianie v čase inscenovania.

Mimi a Líza v divadelnej podobe

Rozprávka Mimi a Líza je fenomén. V novodobej slovenskej tvorbe pre deti nie je veľa hrdiniek či hrdinov s takým dosahom. Na počiatku bol animovaný seriál Kataríny Kerekesovej, Kataríny Molákovej a Ivany Šebestovej, vzápätí vyšli štyri knihy, ktoré na ich námet napísala Alexandra Salmela, nasledovala dramatizácia pre Slovenský rozhlas od tej istej autorky, digitálna hra a pribudli aj leporelá, omaľovánky, potlač na tričkách a rôznych predmetoch. Priazeň detí a ich rodičov pretrváva už vyše desaťročie. Kvalitu diel vyzdvihla odborná obec z oblasti umenovied a overila ju účasť seriálu na zahraničných festivaloch a preklad kníh do češtiny. Dôkazom kvality je aj množstvo ocenení, ktoré diela získali.

Kráska, ktorá sa nezaľúbila do zvieraťa vo veľkolepej knižnici

Ak divák očakáva scénu ako z disneyovskej adaptácie Krásky a zvieraťa s obrovskou knižnicou, nedočká sa jej. Namiesto toho scénograf Karel Czech pracuje s dvoma neuzavretými kruhovými taburetmi, potiahnutými kvetovaným čalúnením. Nad nimi visí tretí kruh, ktorý v predstavení neskôr zastáva funkciu rámu portrétu krásneho princa. Scénu dopĺňajú neónové ružové plameniaky. Voľbou scény tvorcovia navodzujú atmosféru exotického ostrova a dištancujú sa od spopularizovanej rozprávky, zasadenej do noblesného paláca, a ten obýva hrozivé zviera.

Chceme viac ambícií!

Zvolenské Divadlo Jozefa Gregora Tajovského je na vzostupe. Pozornosť vzbudila už imerzná inscenácia Tichá noc, tmavá noc (2020), jej reprízy a predpokladaný úspech však prekazila pandémia koronavírusu a s ňou súvisiaci zákaz hromadných podujatí, teda aj divadelných predstavení. Inscenácie Čepiec (2021), Perplex (2022) a Sme krajina (2023) – titul s ocenením DOSKY za mimoriadny počin v činohernom divadle – sa stali súčasťou festivalových programov a divadlo s nimi hosťovalo aj v Českej republike. Pozitívne ohlasy v odbornej obci najnovšie zaznamenala kompilácia jednoaktoviek o živote Hany a Jozefa Tajovských od troch mladých režisérok TEL3GRAM (2023). Zásadná reforma nastala v dramaturgii festivalu Zámocké hry zvolenské, ktorý divadlo organizuje, a inovatívny je aj súbor opatrení Zelená scéna DJGT. Zvolenskí divadelníci v ňom deklarujú, že budú myslieť, konať a tvoriť so zreteľom na environmentálnu udržateľnosť. Divadelná tvorba pre deti však nemá také vysoké ambície ako spomenuté projekty.

Lorca uväznený v prítomnosti

Hry španielskeho autora Federica Garcíu Lorcu nie sú slovenskému divákovi neznáme. Hoci je autorom viacerých komédií, na slovenských (aj svetových) javiskách sa udomácnili predovšetkým jeho tragédie. Dom Bernardy Alby či Krvavá svadba sú od ich vzniku až dodnes pravidelnou súčasťou repertoárov divadiel. Lorcove drámy sa vyznačujú typickou poetikou, ktorá spočíva najmä v spôsobe, akým autor kreuje dramatickú zápletku. Postavy sa ocitajú v hraničných situáciách bez optimálneho riešenia. Hlavnými hrdinkami sú najmä ženy, ktoré sa snažia vzoprieť systému, ktorý ich utláča.

Neúprosné kolesá doby zatočia aj našou pamäťou

Dramaturgia Slovenského komorného divadla v sezóne 2023/2024 prizvala na spoluprácu výrazné režisérske osobnosti. Marián Amsler sa so svojím autorským textom Doma – všade – dobre – najlepšie prezentoval aj ako dramatik a v rovnomennej hre reflektoval podoby nomádstva v slovenskej povahe. Režisér Jozef Vlk a choreografka Stanislava Vlk Vlčeková zo zoskupenia Debris Company vytvorili pre martinský súbor inscenáciu textu dramatika Petra Lomnického Kolesá/The Wheels.

Teší ma!

Návrat Bratislavského bábkového divadla (BBD) do priestorov na Dunajskej ulici bol na začiatku sezóny 2024/2025 pertraktovanou témou. Po takmer desiatich rokoch a rôznych komplikáciách sa podarilo Bratislavskému samosprávnemu kraju ukončiť rekonštrukciu sídelnej budovy a BBD svoj návrat na stabilné miesto oslávil medzinárodným festivalom bábkarského umenia Prieniky. Jeho program tvorili zahraničné diela tvorcov a tvorkýň, ktorí v BBD realizovali inscenácie aj v neľahkom období improvizácií na troch dočasných pôsobiskách (Jakub Maksymov, Jiří Adámek, Matija Solce, zoskupenia Odivo a Buchty a loutky).

Tatarka očami súčasnej generácie

Inscenácia s prostým názvom Tatarka očarí najmä mladého diváka aktuálnym spoločensko-politickým pohľadom, ktorý sčasti prekrýva spoveď Tatarku-človeka-spisovateľa. No jej scénická forma zaujme aj staršieho recipienta. Inscenačným kľúčom je spoveď Dominika Tatarku cez tlačou vydané rozprávania o sebe, o druhých, o spoločnosti, avšak smeruje k poodkrytiu zložitej doby od minulosti až k súčasnosti. Základný nápad vynárania sa útržkov spomienok a predstáv z mysle-mozgu spisovateľa priam ponúka viacero jeho diel, v ktorých možno identifikovať jeho životné skúsenosti.

Nesúrodá výpoveď o mužskej identite

Zombies je v poradí štvrtou autorsky a kolektívne vytvorenou inscenáciou z cyklu Generácia Z v divadle DPOH. Podobne ako Krása nevídaná (2022), ktorá získala Grand Prix na festivale Nová dráma 2022 a dodnes oslovuje divákov svojou autentickou výpoveďou o hľadaní ženskej identity vo svete plnom stereotypov, aj inscenácia Zombies v réžii Jána Šimka sa snaží o podobný odkaz. Pozornosť však obracia na opačné pohlavie a skúma, ako muži nachádzajú svoju hodnotu v spoločnosti plnej očakávaní a zaužívaných noriem.

Go to Top