Riešenie priestoru inscenácie patrí k základným otázkam réžie. A. Mnouchkinová dokonca tvrdí, že úvahou o tom, v akom priestore inscenáciu urobí, inscenačný proces vôbec začína. Lebo každá látka, každá téma si vyžaduje svoj priestor. Nezávisle na divadelníkoch otázku priestoru ako signifikantnej veličiny riešili filozofi, antropológovia, sociológovia.
Dramaturgia DAB tohoročnú sezónu (2007/2008) zasvätila slovenskej klasike, takže do repertoáru nitrianskeho divadla budú celý rok pribúdať inscenácie výhradne slovenských autorov. Monotematický cyklus uvádzaných titulov vedenie divadla zastrešilo názvom Rodinné striebro.
„Majú niečo medzi štyridsiatkou a päťdesiatkou,“ píše Yasmina Reza o svojich hrdinoch. Sú na vrchole svojej kariéry, čo v preklade znamená aj na vrchole svojej dravosti, bezohľadnosti, manželských i psychických kríz. Nejde o nijakú „cool“ drámu, v ktorej by sme od začiatku cítili prítomnosť krvi, spermií a boja o život.
Najslabší trpia v živote najviac. Ak čítajú knihy, tak ešte väčšmi. Na utieranie rozbitých vajec a čerstvej krvi sú však zabudnutí papieroví klasici najlepší.
Írsky dramatik Martin McDonagh sa v ostatnom čase na Slovensku udomácnil. Všetky jeho hry na našich javiskách inscenovali Michal Vajdička (Pokojný západ, Krásavica z Leenane) a Ľubomír Vajdička (Ujo vankúšik). Mrzáka z Inishmaanu v Štúdiu Činohry SND opäť Michal Vajdička.
Madama Butterfly je zvláštna opera, veristické libreto je schované pod ambalážou sentimentu, ku ktorému autor nikdy nemal ďaleko. Hádam si toho bol vedomý aj on, skúsený divadelník Puccini, ktorý sa k svojmu dielu dlhé roky vracal (existuje prinajmenšom šesť celistvých verzií diela). Je dobre, že sa v SND nepúšťali do dramaturgických objavov a siahli po klasickej trojaktovej verzii (1907). Očakával som však, že v programe (i po iných stránkach veľmi odbitom) bude dramaturgická voľba objasnená presnejšie.
Program osláv 60. výročia Baletu Štátneho Divadla Košice, svojou koncepciou aj rozsahom (23.-28. 10.) nenechal nikoho na pochybách, o zmysluplnej dramaturgii a dôkladnej príprave. V priebehu týždňových osláv sa vedeniu divadla a vedeniu baletu podarilo prezentovať košický balet v tom najlepšom svetle.
Večer otvárala Čajkovského Serenáda C dur pre sláčikový orchester, ktorú si vybral G. Balanchine, zakladateľ a vedúca osobnosť NewYork City Ballet, pre svoju choreografiu, vytvorenú pôvodne pre študentov, ním novozaloženej School of American Ballet /r.1934/, využívajúc ich technické možnosti aj nedokonalosti. V druhej časti večera sme mali možnosť obdivovať akademickú formu tancovania v Grand pas classique z baletu Raymonda. Trojdejstvový balet A. Glazunova Raymonda v choreografii M. Petipu, bol premiérovaný v Petrohrade r. 1898, a patrí do zlatého fondu klasických baletov, ktoré majú na svojom repertoári mnohé baletné súbory z celého sveta.
Bábkové divadlo na Rázcestí v bedekri k divadelnej sezóne 2007/2008 avizovalo, že jeho dramaturgický plán sa bude niesť v znamení rôznych zvedavostí. Zvedavosť prvá – strach a zvedavosť druhá – ľudská kreativita sa snúbia v hre Restart: Frankenstein, ktorú na motívy románu Mary Schellyovej napísal mladý slovenský dramatik Michal Ditte.
Úspešná nezvyčajná rozprávková kniha autorov Dušan Taragel a Jozef Gertli Danglár vyšla v roku 1997. V rokoch 1998 a 2000 sa dočkala ďalších vydaní. Bola preložená do šiestich jazykov (do češtiny, slovinčiny, chorvátčiny, poľštiny, úryvky z nej aj do nemčiny a španielčiny). Kniha má aj voju zvukovú podobu – v slovenčine ju nahrala Oľga Belešová a v českej mutácii Aňa Geislerová.
SC AICT je členom Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov AICT/IATC.
Projekty ako hlavný partner z verejných zdrojov podporil FPU.
Projekty z verejných zdrojov podporil BSK.