Snaha o znovuvytvorenie, aktualizáciu klasického umeleckého diela, ktoré má svoju silne kodifikovanú podobu, si vyžaduje viac ako len dokonale prepracovanú koncepciu a nastolenú novú poetiku. Vyžaduje si predovšetkým odvahu. Odvahu niesť možné trvalé následky v prípade neúspechu a odvahu sa vôbec postaviť proti zakonzervovanej forme a pokúsiť sa ju narušiť, respektíve vytvoriť formu komplexnú a novú.
Labutie jazero je v baletnom svete synonymom dokonalosti. Geniálna hudba Piotra I. Čajkovského, neprekonateľná choreografická koncepcia Máriusa Petipu a Leva Ivanova, dvojrola Odetty-Odílie, predstavujúca v kariére každej primabaleríny absolútny vrchol – to všetko je už takmer sto päťdesiat rokov zárukou úspechu. Táto ešte vždy dojímajúca rozprávka pre dospelých je zároveň obrazom fungovania a hierarchizácie baletu s presne určeným miestom pre každého - od prvého sólistu až po komparz.
Dramatizáciou - slovami Oskara Čepana – „novovekej povesti“ Jonáša Záborského Dva dni v Chujave pod názvom na... Dva dni v Chujave s časťami Deň škaredý a Deň pekný, ktorá je popri jeho Faustiáde jednou z jeho najznámejších literárnych diel, otvorilo Divadlo Ludus v Bratislave nový projekt pod názvom NEBOJME SA KLASIKY.
Dramaturgia banskobystrickej Štátnej opery mala v úmysle rozšíriť repertoárové rozpätie o číslo vhodné pre mladšie vekové vrstvy. Zároveň zrejme nechcela ustrnúť v stereotype, takže sa rozhodla ponúknuť diela skladateľov na slovenských javiskách
V tom čase sa už rozbiehal nový typ televízneho programu, tzv. reality šous, dnes vo svete epidemické formáty, ktoré majú citeľné, u nás zatiaľ ešte iba slabé účinky. Každý chce byť na obrazovke, videný, chce byť celebritou.
„Šiel za ňou až do Indie,“ hovorí sa v India Song o Michaelovi Richardsonovi a jeho osudovej láske, Talianke Anne-Marie Stretterovej. Nemecký režisér Hans Hollmann za touto produkciou prišiel až na Slovensko. Pokúsiť sa o spojenie nespojiteľného.
Nová dráma má na Slovensku dlhodobo biednu pozíciu. Možno aj preto, že divadlo a dramatická literatúra sa veľmi často nechávajú ovplyvňovať rôznymi politickými silami. Pred rokom 1989 si uzurpovala monopol nad novou tvorbou štátostrana. V prvých rokoch po zmene politického systému bol najviditeľnejší korumpujúci vplyv peňazí, respektíve ich nedostatok.
Milan Jedlička, vedúci katedry marketingovej komunikácie Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave napísal svoju druhú hru. Prvú, s názvom Korytnačina, uviedlo Divadlo Jána Palárika v Trnave v roku 2005. Svoju druhú hru ponúkol Jedlička tomu istému divadlu. To ju prijalo a Bola raz jedna dedina... mala premiéru 13.10.2007. Bohužiaľ.
Komorná hra kanadského autora Morrisa Panycha napísaná pre dve osoby je obrovskou príležitosťou najmä pre jedného herca. Ústrednou postavou je bankový úradník Kemp, samotár a smoliar, ktorý má problém so svojou sexuálnou identitou. Dostane list od tety, aby ju prišiel pochovať, ani s ňou však z detstva nemá dobré skúsenosti.
Ambície zvolenskému divadlu nie sú cudzie, presvedčili sme sa o tom aj pri poslednej premiére Anouilhovej Medei. Autorov text zo štyridsiatych rokov minulého storočia predostiera zložitý svet Medei, ktorá stratila a obetovala všetko na oltár svojej lásky, či skôr posadnutosti hraničiacej so šialenstvom. Titul hry je jasný a konotuje aj pravdepodobné súradnice výkladu.
SC AICT je členom Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov AICT/IATC.
Projekty ako hlavný partner z verejných zdrojov podporil FPU.
Projekty z verejných zdrojov podporil BSK.