Režisér uvádza na plagáte tieto tri charakteristiky svojho diela. Hororom by sa dala nazvať celá inscenácia. Komédiou to chcel zrejme nazvať každý divák, aby nemusel prijať fakt, že to bol horor. Romantiku našli zrejme všetci prítomní v komornom - skromnom charaktere veľkosti publika.
Na prvý pohľad by sa dalo povedať, že inscenáciou hry nemeckého dramatika Davida Gieselmanna Plantáž vychádza SND v ústrety mladému divákovi. V súvislosti s ňou sa dokonca viackrát objavil aj termín generačná výpoveď. Takáto charakterizácia však môže vyznieť trochu zavádzajúco. Problémy a pocity postáv, ktoré hra predostiera, môžu byť totiž blízke širokému generačnému spektru divákov. O relatívnej výpovednej hodnote slova „mladý“ ani nehovoriac. Veď len vek samotných postáv Plantáže variuje od 20 do 49 rokov...
Prešovské Divadlo Jonáša Záborského oslávilo v divadelnej sezóne 2008/2009 65. výročie svojho vzniku. Inscenácia, ktorou sa oslavovalo bol Betlehem, hra Jana Antonína Pitínského v réžii Marka Zákosteleckého. Premiéra sa konala presne po šesťdesiatich piatich rokoch od premiéry prvej inscenácie DJZ (Urbánkov Škriatok, 30. januára 1944) 30. januára 2009.
Uplynulá divadelná sezóna 2008/2009 nám darovala radosť zo stretnutia s antikou. V činohre Štátneho divadla v Košiciach sa zrodila inscenácia, ktorá je zbavená pachu naftalínu. Dva a pol tisícročia stará hra vstupuje do dialógu so súčasným publikom, komunikuje s ním súčasným divadelným jazykom, vyvoláva vzrušenie a búrlivú emocionálnu reakciu.
Košické divadlo ponúka publiku prevažne ženskú sezónu. Po pôvodnej hre Zoznamka, v ktorej sa jeden muž trápil s mnohými ženami a po Jelinekovej Nore, „pani z domácnosti“, v ktorej sa nešťastne pokúša vtesnať sa do pracovného procesu, prišla antická Medeia - jedna z najkontroverznejších postáv svetovej drámy, krkavčia žena, ktorá zabije vlastné deti. Chce tým ublížiť svojmu mužovi, ktorý ju opustil. Pri podobnom hrôzostrašnom akte sa automaticky vynára predstava súdu. Iáson v závere kričí, že chce žalovať a bohov chce brať za svedkov.
Ešte pred dlho očakávanou premiérou sa takmer každé prázdne miesto v priestoroch VŠMU zaplnilo naozaj „ťažkými“ a večne provokujúcimi otázkami typu „Existuje Boh?“, „Je sloboda chaos?“, „Je sex skutočný?“ a mnohými inými, ktoré sa stali doslova reklamnou kampaňou inscenácie Boh, vyvolali ošiaľ a prebudili v potenciálnom divákovi a diváčke zvedavosť a nutkavú potrebu sa odpovede na tieto otázky dozvedieť.
Predaná nevesta Bedřicha Smetanu patrí medzi najuvádzanejšie tituly v takmer deväťdesiatročnej histórii prvej slovenskej opernej scény. Od prvého uvedenia v apríli 1920 sa geniálne komické dielo dočkalo na javisku SND takmer osemsto repríz. Najnovšia inscenácia prichádza len tri roky po derniére tej ostatnej, Věžníkovej z roku 1996.
Každé divadlo, ktoré sa rozhodlo smerovať svoju programovú líniu bližšie ku komerčným titulom, by určite malo mať vo svojom repertoári aspoň jednu či dve bláznivé komédie alebo hry „bulvárneho typu“ s prvkami komédie či frašky. Jedným z autorov takéhoto typu hier, ktoré si však udržiavajú svoj štandard a nespadnú len do roviny lacného (často primitívneho, nenápaditého, vulgárneho a vyprázdneného) divadelného klišé je aj anglický dramatik Ray Cooney. U nás je známa najmä jeho hra Run for Your Wife, do slovenčiny preložená ako 1+1=3.
Hry Árona Tamásiho predstavujú zvláštnu a doteraz nedocenenú hodnotu maďarskej dramatiky. Rodák zo Sedmohradska je uznávaný najmä ako autor románovej trilógie, v ktorej podľa kritikov verne zobrazil životnú filozofiu aj dušu Sikulov, je uznávaný ako básnik, majster poetických foriem, jeho divadelné hry sa síce sem-tam objavia na javiskách maďarských divadiel, väčšinou sa však hrajú ako akési folklórne rozprávky pre dospelých.
Ivan Stodola patrí medzi špičku slovenských dramatikov, ktorý tvorili pred 1. svetovou vojnou, medzi vojnami a aj po 2. svetovej vojne. Do jeho tvorby patria komédie, tragédie aj historické hry. Vyjadroval sa kriticky k aktuálnym udalostiam aj k spoločenskej situácii. Jeho tvorba prezrádza, že od prvopočiatku bol odvážnym autorom. Ako lekár cítil potrebu nielen liečiť ľudské telo, ale aj neduhy spoločnosti. A ak už ich nevedel vyliečiť, aspoň na ne poukázal.
SC AICT je členom Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov AICT/IATC.
Projekty ako hlavný partner z verejných zdrojov podporil FPU.
Projekty z verejných zdrojov podporil BSK.