(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');

Recenzie / Monitoring divadiel

Nepríjemne aktuálna Antigona

Po hre Antigona v New Yorku poľského autora žijúceho v USA – Janusza Glowackého, siahlo od jej vzniku pred dvadsaťjeden rokmi množstvo divadiel po celom svete. Môžeme sa teda opýtať: A my prečo až teraz? Možno preto, že problém bezdomovcov začal bujnieť v postsocialistických krajinách až po roku 1989 a odvtedy sa stále rozrastá, ale možno aj preto, že herec a režisér Emil Horváth, nedávno ešte riaditeľ Činohry SND, chcel uviesť hru atraktívnu pre hercov i pre široké publikum.

Iná Červená čiapočka

Nielen klasické hry svetových dramatikov, ale tiež klasické rozprávky sú vhodným materiálom na nekonečné žánrové prepracovávanie. Azda najlepším príkladom v kategórii pre deti je spisovateľ a dramatik Ľubomír Feldek, ktorý na archetypálnom rozprávkovom základe vytvára nové slovenské rozprávky, obliekajúc ich do súčasného šatu, ale objavujúc v ich prerozprávaní originálne morálne posolstvá.

Pustá pustota pustoty…

Z interpretácie sa celkom vytráca rozmer ruskej duchovnosti a tradície jurodivých, ktoré spolu úzko súvisia. Archetyp blázna vystupuje v ruskej literatúre ako synonymum túžby uniknúť pred realitou a svetom, je teda demonštráciou vysokej duchovnosti a svojrázneho intelektu, ktoré sa stavajú pre človeka v morálne zdegenerovanej spoločnosti príťažou. Miezga nevyjadruje ani jedno, ani druhé.

Vzťahy a charaktery

Videl som posledné tri inscenácie Rigoletta v SND (1956, 1970, 1987), Kriškovu inscenáciu v Banskej Bystrici (1993) i najnovšiu košickú inscenáciu, okrem toho Savaryho interpretáciu Rigoletta v Paríži a niekoľko televíznych záznamov opery (Parma, Benátky, Drážďany, Brusel). Vytvorené v odlišnom čase rozdielnymi inscenátormi, a predsa sa od seba príliš neodlišovali.

Pôvodný slovenský muzikál?

Je veľmi chvályhodné, že Divadlo Jozefa Gregora Tajovského sa odvážilo inscenovať náročný muzikál. Krok je to o to odvážnejší, že ide o súčasný slovenský titul, a nie overený kus. Prekliaty básnik je dielom Mareka Maďariča (autor libreta a textov piesní), skladateľa Henricha Leška, choreografa Jaroslava Moravčíka a režiséra Martina Kákoša.

Nepodarené libreto/podarený muzikál

Francúzsky muzikál Rómeo a Júlia od Gérarda Presgurvica, na motívy hry Romeo a Júlia od W. Shakespeara uviedlo bratislavské divadlo Nová scéna. Nová scéna už dlhé roky uvádza divácky príťažlivé a nenáročné tituly. Takýmto počínaním láka bežného komerčne orientovaného diváka a dáva mu presne to, čo chce – zábavu. Za muzikál Rómeo a Júlia si tvorcovia z bratislavskej Novej scény zaslúžia malú pochvalu. V divadle Nová scéna sa podarilo aspoň čiastočne vylepšiť francúzsky originál.

Julio a Romea: keď sa marketingu obetuje étos

Balet Slovenského národného divadla v rámci projektu otvorenia priestoru kamenného divadla nezávislej tanečnej tvorbe prichýlil na svojej scéne hip-hopovú formáciu Strike Force 1. V jej interpretácii uviedla dvojica tvorcov Laci Strike a Soňa Ferancová pôvodnú kreáciu Julio a Romea na reprodukovanú hudobnú koláž, ktorú sami zostavili.

Motýlí let s dobrými pasažiermi na palube

Porekadlo hovorí, že „do tej istej rieky druhýkrát nevstúpiš“. Herec a príležitostný režisér Ľubomír Paulovič však do tej iste rieky namočil svoje chodidlo už po štvrtýkrát. Komornú americkú hru Motýľom nik nerozkáže (Butterflies are free) uviedol totiž už v divadlách v Martine, Nitre a vo Zvolene. Pre jej ďalšie uvedenie si vybral Bratislavu (jedná sa o prvé uvedenie hry v hlavnom meste), konkrétne Mestské divadlo Pavla Országha Hviezdoslava.

Go to Top