Slovenské národné divadlo, Bratislava (balet)

Tretia Breinerova spolupráca s Baletom SND Beatles Go Baroque je znova pôvodným projektom. Breiner poskytol hudbu a sám ju s orchestrom naštudoval. Tentoraz sa jedná o úpravy piesní populárnej skupiny Beatles do hudobnej formy barokového concerta grosso, inšpirovaného koncertami Johanna Sebastiana Bacha a Georga Friedricha Händela. Inscenácia je koncipovaná ako večer pôvodnej choreografie – päť koncertov – päť mladých choreografov Baletu SND: Reona Sato, Andrej Petrovič, Glen Lambrecht, Adrian Ducin a Igor Holováč.

Diváci Baletu SND mali doteraz možnosť stretnúť sa s predstaveniami svetovo renomovaného Eifman Ballet významného ruského choreografa Borisa Eifmana trikrát: s inscenáciami Rodin, Up & Down a Anna Karenina hosťoval súbor na doskách našej prvej scény. Tentoraz Balet SND prevzal do svojho repertoáru Eifmanovu inscenáciu Za hranicami hriechu/Bratia Karamazovovci. Prvá verzia tohto baletu vznikla už v roku 1995. Obnovená premiéra bola v Petrohrade v roku 2013, prvé dve slovenské uvedenia tejto verzie sa konali 17. a 18. novembra 2017 v novej budove SND. Baletný súbor prvej scény uviedol inscenáciu aj na festivale Eurokontext.sk 2018.

Balet rieši niekoľko rovín zároveň – koncentruje sa na postavu a kariéru fenomenálneho tanečníka Václava Nižinského (pôvodom Poliaka narodeného v Kyjeve), analyzuje jeho súkromný život (odchod otca od rodiny, pád brata z okna, homosexuálny vzťah s Ďagilevom, manželstvo s Romolou), duševný svet (schizofrénia, jeho pobyt v psychiatrickej liečebni, ktorý trval 30 rokov), jeho mimoriadne emotívne reakcie na politické a spoločenské udalosti (vojna), a to všetko v jednom balíku vytvára obraz nielen Nižinského ako osoby, ale aj obraz doby.

Príbeh dravej, živočíšnej a neskrotnej Carmen priťahuje tvorcov takmer nepretržite a hoci si bežný divák vybaví skôr operné verzie na hudbu Georga Bizeta, Carmen má mnoho podôb aj v tanečnom predvedení. Jej osud je taký fascinujúci, že sa ju umelci snažia stvárniť vždy nanovo a inak, čo možno najoriginálnejšie, v snahe vyťažiť z jej silného príbehu a osobnosti maximum a čo najviac ju priblížiť najširšiemu publiku. SND sa rozhodlo približovať „staré“ (klasické) umenie mladému publiku ojedinelým spôsobom a svojským prístupom s cieľom pritiahnuť ho do divadla na klasický materiál v netradičnom podaní. Po nie veľmi úspešnom a kontroverznom projekte Júlio a Romea Laciho Strika, ktorý bol nútený po veľmi krátkom čase zmiznúť z repertoáru, stavilo SND na hudobné kvality a populárnosť orchestra Cigánskych diablov.

Podľa divadelných plagátov a bulletinu 27. a 28. septembra 2014 sa v historickej budove Slovenského národného divadla konala svetová premiéra prvého slovenského baletu Angelika z roku 1926 od Eugena Suchoňa. Je toto dielo skutočne prvým slovenským baletom? Ak sa chceme dopátrať uspokojivej odpovede na túto otázku, mali by sme – i keď letmo – hlbšie zalistovať do našej tanečnej histórie.

Najpopulárnejší detský balet svetovej baletnej literatúry Luskáčik Piotra Iľjiča Čajkovského bol prvýkrát uvedený v roku 1892 v petrohradskom Mariinskom divadle. Libreto podľa poviedky E.T.A. Hoffmanna spracovanej A. Dumasom st. Luskáčik a myší kráľ vytvoril Marius I. Petipa, choreografom bol Lev Ivanov. Jeho choreografia v porevolučnom Rusku zanikla. Na Západ sa dostala vďaka hlavnému režisérovi Mariinského divadla Nikolajovi G. Sergejevovi, ktorý keď v roku 1918 emigroval, vzal si so sebou zápisy viacerých baletov zaznamenané Stepanovým tanečným písmom, medzi nimi aj Luskáčika.

Balet Slovenského národného divadla v rámci projektu otvorenia priestoru kamenného divadla nezávislej tanečnej tvorbe prichýlil na svojej scéne hip-hopovú formáciu Strike Force 1. V jej interpretácii uviedla dvojica tvorcov Laci Strike a Soňa Ferancová pôvodnú kreáciu Julio a Romea na reprodukovanú hudobnú koláž, ktorú sami zostavili.

Shakespearova dráma Romeo a Júlia sa uvádzala už v csákyovskom Mestskom divadle nemeckými divadelnými spoločnosťami v rokoch 1771, 1775, 1789 a 1792. V hlavných úlohách sa vystriedalo viacero významných hereckých osobností. Z hľadiska dejín tanca možno poznamenať, že prešporské obecenstvo na scéne Mestského divadla malo možnosť vidieť v úlohe Romea prvú veľkú lásku Isadory Duncanovej, člena budapeštianskeho Národného divadla Oszkára Beregiho.

Balet Sylfida (La Sylphide) na hudbu Jeana-Madeleina Schneitzhoffera schoreografoval podľa libreta Adolpha Nourrita Philippo Taglioni. Na svetovej premiére v roku 1832 sa na scéne parížskej Opery v titulnej úlohe zaskvela jeho dcéra Marie. Nebol to iba jej osobný triumf, ale aj víťazstvo romantizmu na baletnej scéne. Marie Taglioni svojím účesom s kvetinovým venčekom, bielou mušelínovou ľahkou sukňou, úzkym živôtikom s krídelkami motýľa (podľa návrhu Eugena Louisa Lamiho) sa stala etalónom romantickej baleríny.

Hudba: Piotr Iľjič Čajkovskij Choreografia: Vladimir Malakhov podľa Mariusa Petipu, [...]