(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');
Slovenské centrum AICT: Slovenské centrum AICT logo
Monitoring divadiel logo
Divadlo
InscenáciaRomeo a Júlia
Premiéra22. marca 2013
Divadelná sezóna

Réžia/choreografia: Ján Ďurovčík
Libreto a texty piesní: Ľubomír Feldek
Hudobné naštudovanie: Ľubomír Dolný
Scéna: Martin Černý
Kostýmy: Ľudmila Várossová
Júlia: Mirka Drínová/Nela Pocisková/Romana Dang Van
Rómeo: Patrik Vyskočil/Milan Šimek/Peter Makranský
Mercutio: Thomas Puskailer/Václav Púčik/Lukáš Pišta
Tybalt: Martin Hudec
Benvolio: Vladimír Volečko/Martin Mikulášek/Martin Kaprálik
Capulet: Csongor Kassai/Marcel Mondočko
Capuletová: Alžbeta Bartošová/Mirka Partlová/Marta Potančoková
Monteková: Dáša Šarközyová/Lenka Salmanová/Lucia Jagerčíková
Knieža: Tomáš Savka
Dojka: Miroslava Marčeková/Katarína Hasprová
Otec Vavrinec: Marián Greksa/Peter Cmorík/Roman Müller
Paris: Vladislav Plevčík/David Hartl
Lokaj: Michal Hallon/Michal Blaško
Premiéra v Divadle Nová scéna Bratislava 22., 23. a 24. marca 2013
Francúzsky muzikál Rómeo a Júlia od Gérarda Presgurvica, na motívy hry Romeo a Júlia od W. Shakespeara uviedlo bratislavské divadlo Nová scéna.
Nová scéna už dlhé roky uvádza divácky príťažlivé a nenáročné tituly. Takýmto počínaním láka bežného komerčne orientovaného diváka a dáva mu presne to, čo chce – zábavu. Za muzikál Rómeo a Júlia si tvorcovia z bratislavskej Novej scény zaslúžia malú pochvalu. V divadle Nová scéna sa podarilo aspoň čiastočne vylepšiť francúzsky originál.
Scénograf Martin Černý logicky rozčlenil priestor scény do niekoľkých hracích úrovní. Navrhol jednoduchú, funkčnú, peknú scénu, ktorá sa skladala z renesančných oblúkov, tie boli koncipované do kruhu v dvoch poschodiach. Kruhy spájala plošina, ktorá bola balkónom, Júliinou izbou a čímkoľvek, čo bolo v rámci deja potrebné. Najväčšiu scénickú akciu umožňovali posuvné schody, ktoré diváka preniesli napríklad na veronskú ulicu. Miestami s nimi režisér pracoval trochu príliš gýčovito a prvoplánovo, napr. keď na ne Rómeo s Júliou vyskočili vo finále ich prvého zamilovaného duetu, ale inak bola ich existencia na scéne opodstatnená. Scénické riešenie priestoru nepôsobilo rušivo a podporilo celkovú atmosféru inscenácie. Výnimkou boli momenty, keď sa konštrukcia pri pohybe tanečníkov otriasala. V tomto prípade však išlo o technický problém. Scénograf síce nepracoval práve rafinovane, ale jeho riešenie scény sa určite nedá označiť len za dekoratívne.
Kostýmy vytvorila Ľudmila Várossová, ktorá sa držala bežného farebného odlíšenia znepriatelených rodov. Kým kostýmy Kapuletovcov boli farebne ladené do červena, pre kostýmy Montekovcov Várossová zvolila kontrastnú zelenú farbu. Kostýmom dodala prvky renesančnej módy aj súčasnosti. Výtvarne zaujímavo ich dotvorila potlačou s ľudskými tvárami – portrétmi z obdobia talianskej renesancie. Jej kostýmy boli vizuálne príťažlivé a zároveň vkusné. Len v prípade dlhých červených šiat, ktoré mala Júlia, alebo ružového, asi mušelínového pyžama, ktoré si obliekla v poslednom dejstve, mohla azda Várossová svoje návrhy podrobnejšie konzultovať s choreografom a režisérom. Júliine kostýmy totiž nie vždy korešpondovali s jej pohybovým prejavom a preto aj interpretkám, ktoré túto postavu stvárňovali, nie vždy lichotili. Očarujúce boli kostýmy Montekovej a Kapuletovej. Várossová ich obliekla do krásnych impozantných rób, ktoré dotvorili adekvátne účesy. Menej vydarený bol zelenohnedý kostým Rómea. Divák si naň síce po čase zvykol, ale už pri prvých výstupoch vyvolal skôr pobavenie než obdiv. Napriek drobným nedostatkom boli kostýmy veľmi pútavé a príťažlivé.
Režisérom a zároveň aj choreografom inscenácie bol Ján Ďurovčík. Jeho choreografie boli v tejto inscenácii vydarené, dynamické a pútavé. Napriek tomu sa tvorca stále neoslobodil od pohybového megalomanstva. Choreografická štruktúra bola hutná, čo by nebol problém, ak by bola variabilnejšia. Pohyb dolnou či hornou končatinou na každú jednu dobu v takte je v niektorých momentoch absolútne na mieste a tancu dodá potrebnú dramatickosť. Ak však táto presýtenosť trvá takmer celé predstavenie, prestane byť zaujímavá, a to napriek tomu, že technická a tanečná úroveň choreografie a s ňou spojené nároky na interpretov nie sú malé. Niekedy by taktiež mohol prihliadnuť nato, že má v súbore aj pánov tanečníkov, ktorí sú veľmi vysokí a predviesť kvantum pohybov za sebou im skrátka zaberie viac času než ich drobným partnerkám alebo nižším kolegom. Napriek týmto nezrovnalostiam je choreografia pôsobivá a veľmi profesionálna. Ako veľké plus vnímam i fakt, že herci ako David Hartl či Vladislav Plevčík sú tanečne zdatnejší než v minulosti a vedľa profesionálnych tanečníkov ako je Katarína Kaánová, Katarína Košíková, Lukáš Onufer, Aďa Pinková, Natália Némethová, či Barbora Blahová, hanbu určite neurobia. Profesionálny tanečný súbor posunul celú inscenáciu jednoznačne o niekoľko tried vyššie.
Je škoda, že réžia ani zďaleka nedosiahla kvality choreografie. Netreba vysvetľovať, že réžia v sebe zahŕňa viac, než je posúvanie účinkujúcich sprava doľava. Na scéne bolo veľa zbytočného, vnútorne nepodloženého konania, ktoré neprešlo za rovinu prvého plánu a remeselnej účelovosti. Interpretácia postáv spočívala skôr na intuitívnom cítení hercov než na režijných ideách, ktoré by vniesli do inscenácie nový rozmer. Muzikálu Rómeo a Júlia chýba kompaktná podoba a stále pripomína skôr varieté než syntetický divadelný druh. Akoby režisérovi inscenácie chýbal komplexný pohľad na dielo. Akoby ho nevedel vnímať ako celok, nie ako scénky s tancom a spevom. Následkom toho sa rozbíjali emócie a atmosféra, ktorú sa interpretom podarilo vytvoriť. Napr. keď Júlia plače nad Rómeovou mŕtvolou, ale potom prejde en face pred publikum, lebo spieva pasáž, ktorá ja vrcholom piesne. Muzikál by mal pracovať aj s intimitou, ktorú hudba a spev dokážu bez problémov navodiť. Tvorcovi inscenácie sa nepodarilo vyhnúť gýču. V Rómeovi a Júlii to boli anjeli, ktorí sa prvýkrát na scéne zjavia pri svadbe mladej dvojice a následne šokujú svojou prítomnosťou ešte dvakrát. Prečo toto a prečo takto? To sú otázky, ktoré si počas inscenácie položíme niekoľkokrát. Réžia alebo aspoň následná realizácia nápadov mohla byť lepšia. Inscenácii chýba tematické zastrešenie, a tým aj aká-taká výpoveď.
V hlavných úlohách sa predstavili Mirka Drínová, Nela Pocisková a Romana Dang Van ako Júlia, a Patrik Vyskočil, Milan Šimek a Peter Makranský ako Rómeo. Hudobného naštudovania sa opäť ujal Ľubomír Dolný, ktorý na Novej scéne nie je žiadnym nováčikom. Hlasovej práci so súborom sa venuje už dlho a úspešne a platí to aj v tomto prípade. Môžeme sa len radovať, že v našom jedinom bratislavskom muzikálovom divadle máme takých zdatných spevákov a speváčky, a hlavne talentovanú, len začínajúcu najmladšiu generáciu, ktorú reprezentovali Romana Dang Van, Patrik Vyskočil, či Milan Šimek. Každý interpret bol iný a okrem niekoľkých intonačných zaváhaní – najmä v prípade dvojhlasov – sa nedá nikomu nič vyčítať.
Júlia v podaní Mirky Drínovej bola nežná, jemná, skutočne zaľúbená po prvý raz. Drínová má nádherný iskrivý hlas a postava Júlie je pre ňu akoby šitá na mieru. Júlia Nely Pociskovej bola živočíšnejšia s veľkým sexepílom.  Napr. veta „chcem sa milovať“ mala v jej interpretácii veľmi zemitý a sexuálny náboj. Romana Dang Van bola v úlohe Júlie mladistvá, dojemná a plná citu. Po speváckej stránke odviedla každá interpretka kvalitný výkon a ich hlasové možnosti boli najpozitívnejším prekvapením.
Rómeovia pôsobili v podaní Patrika Vyskočila a Milana Šimeka veľmi sympaticky. Kým Patrik Vyskočil pôsobil ako roztomilý zmätkár, Milan Šimek si vybral líniu lámača dievčenských sŕdc z chlapčenskej popovej skupiny. Ak sa zamyslíme nad faktom, že Šimekove skúsenosti sú vzhľadom k jeho veku minimálne, za svoj výkon sa hanbiť nemusí. Obaja chlapci zvládli svoje úlohy tak, že si za to aj so svojimi partnerkami zaslúžia len obdiv. Piesne z tohto muzikálu sú technicky veľmi náročné a ich rozsahový obsah si vyžaduje „pánov spevákov“ a „panie speváčky“.
V úlohe dojky sa pozitívne predviedla Katarína Hasprová. Spevácky si s náročným partom poradila na výbornú. Spevácky zaujala aj Mirka Partlová ako pani Capuletová či Dáša Šarközyová ako pani Monteková. Spoločne odspievali v úvode inscenácie technicky, aj výrazovo adekvátne zvládnutý duet.
Všetky spevácke výkony boli veľmi kvalitné. Pozitívne prekvapil aj Thomas Puskailer ako  Mercutio, ktorý svoj part kvalitne zaspieval a ani herecky sa celkom nestratil. V jeho prípade je veľkým problémom slovenský jazyk. Najpresvedčivejším Mercutiom bol mladý Lukáš Pišta, ktorého satiricko-štylizovaná interpretácia bola ako vystrihnutá zo slávneho rovnomenného filmu Baza Luhrmanna. V tomto ohľade som si však takmer istá, že tvorcovia sa inšpirovali slávnou filmovou adaptáciou nesmrteľného príbehu vo viacerých aspektoch.
Keďže v dnešných krízových časoch platí aj v divadlách motto „za málo peňazí veľa muziky“, všetci interpreti, ktorí sa zúčastnili tejto inscenácie, by si zaslúžili cenu DOSKY za najrýchlejšie preoblečenia. Boli schopní prezliecť sa skutočne za pár sekúnd, a to kompletne z jedného kostýmu do druhého – klobúk dole!
Kameňom úrazu inscenácie bolo libreto. Informácia, či bolo upravené, preložené, alebo prepísané, žiaľ, nie je dostupná. Nič to nemení na fakte, že kvalita libreta je nízka a texty piesní sú ešte horšie. Škoda, že sa autor nedokázal vyhnúť rýmom ako láska/páska, svet spustol/med zhustol či „nech sa nepretrhne tá páska, čo v láske spája nás“. V prípade, že libreto upravoval, mohol skúsiť popracovať na nedostatkoch originálneho libreta, ako napr. doriešiť „časť“ s listom a záver, ktorému chýbala výpoveď, aspoň tak, aby boli jednotlivé úseky inscenácie navzájom kompatibilné. V podobe, v akej boli uvedené, by sa dali charakterizovať ako scénky s tancom a spevom.
Muzikál Rómeo a Júlia na Novej scéne nie je žiadnym intelektuálnym divadelným skvostom a k tomuto titulu sa dalo pristúpiť aj komplexnejšie. Tvorcom sa nepodarilo vyhnúť potknutiam, ktoré v profesionálnom divadle nemôžu byť ignorované. Slovenská verzia francúzskeho muzikálu však nikoho, kto má rád kvalitný spev a tanec, určite neurazí.
Natália Jabůrková
publikované online 21. 10. 2013
Recenzia je súčasťou projektu Monitoring divadiel na Slovensku, ktorý je aktivitou Slovenského centra AICT (Medzinárodné združenie divadelných kritikov).
Partnermi projektu sú Divadelný ústav a Divadelná fakulta Vysokej školy múzických umení.
Realizované s podporou MK SR.

Od Uverejnené: 21. októbra 2013Kategórie: Recenzie / Monitoring divadiel

Recenzentka: Natália Jabůrková

Natália Jabůrková vyštudovala odbor Teória a kritika divadelného umenia na VŠMU. Spolupracovala s portálom Opera plus a portálom Mladý o kultúre inak (Mloki) či s časopisom KOD, ktorý vydáva Divadelný ústav v Bratislave. Od roku 2016 spolupracovala na kampani Baletu SND – Zaži skutočnú vášeň ako copywriter a content creator. V súčasnosti pôsobí ako tanečná recenzentka, publicistka a copywriterka.

Posledné recenzie

Zanechajte komentár

Go to Top