"Akčná muzikálová lovestory" Traja mušketieri dorazila na Novú scénu. Hoci prichádza z krajiny, kde má divadlo nepomerne vyšší kredit ako na Slovensku, neprináša žiadne pozoruhodné hodnoty. Predstavuje ďalší z pseudomuzikálov, aké sme už vďaka nadštandardným kontaktom vedenia tohto divadla so šikovnými pražskými obchodníkmi mali možnosť z výpredaja vidieť aj u nás.
Dramatik Mark O´Rowe (1970) patrí do skupiny súčasných írskych autorov, ktorí svojou tvorbou reagovali na sociálne a kultúrne neistoty sprevádzajúce začiatkom deväťdesiatych rokov ekonomickú transformáciu krajiny. Vo svojich hrách, odohrávajúcich sa zväčša na predmestí, kriticky konfrontovali írsku identitu prelomu 20. a 21. storočia. Ich texty sa vyznačovali expresívnym jazykom, slangom či scénami násilia. Do tejto mustry zapadá aj hra Howie a Rookie (1999), ktorá v kariére jej autora znamenala prelom.
Uprostred sály, pred zrakmi divákov dívajúcich sa do zrkadla vlastných tvárí, sa na móle „promenádujú“ herci a „predvádzajú“ príbeh jednej nešťastnej írskej rodiny. Nemýľme sa, medzi mólom módnych šou a týmto v nitrianskom Štúdiu DAB, je viac odlišností ako zhôd. Použité úvodzovky to už naznačujú.
Irvin Mirsky je „novou slovanskou tvárou“ v globalizovanom meste, ktoré sa volá City. Po mesiacoch života v samote a divočine mimo civilizácie sa ako nádejný fotograf, talent z východnej Európy stáva umeleckým štipendistom so stravou zabezpečenou trikrát denne. Trochu čudák, ale sympatický.
Debutujúci dramatik na slovenských javiskách vždy poteší. O to viac, ak ide o priamu dramaturgickú objednávku divadla. Iniciovanie vzniku dramatických textov divadlami, čiže aktívna dramaturgia, podporujúca pôvodnú tvorbu, je ešte stále v našich podmienkach pomerne zriedkavým zjavom.
Írska dramatika sa v repertoároch slovenských divadiel neobjavuje často. Práve preto aj meno Marina Carr môže pôsobiť na slovenského diváka viac exoticky, než ako automatická asociácia pozoruhodnej írskej dramatičky.
Volanie po odpustení, volanie, ktoré môže byť nástojčivé, vtieravé, dojímavé, znepokojivé. Predovšetkým je však konečné. Záverom novej slovenskej drámy inscenovanej v komornom činohernom divadle Astorka-Korzo '90 režisérom Romanom Polákom je volanie po odpustení.
Už samotným názvom hry akoby sa S. Štepka hlásil k širokej diskusii o budúcom profile drámy doma i vo svete. Zažívame, s Joyceom povedané, štvrté obdobie – vicorso, návrat k Bohu a hodnotám. Na Slovensku máme pomerne zúžený obzor, pohľad na modernu a modernitu. Napájame sa na ne celkom náhodilo, bez poznania kontextov. A tak nám, zdá sa, unikla ich podstata, v ktorej je zakódovaný aj vzťah k Bohu.
Posledné tri premiéry Činohry SND na konci roku 2006 majú to najkomornejšie obsadenie – účinkujú v nich len dvaja herci (v Hamptonovej hre Popol a vášeň sú aj dve epizódne postavičky). Vykúpenie Neila LaButa a Haïmov Valčík náhody sa hrajú na MS SND, adaptácia Máraiovho románu Sviece dohárajú na javisku DPOH.
Posledné tri premiéry Činohry SND na konci roku 2006 majú to najkomornejšie obsadenie – účinkujú v nich len dvaja herci (v Hamptonovej hre Popol a vášeň sú aj dve epizódne postavičky).
SC AICT je členom Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov AICT/IATC.
Projekty ako hlavný partner z verejných zdrojov podporil FPU.
Projekty z verejných zdrojov podporil BSK.