(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');

Recenzie / Monitoring divadiel

Limonádový Joe aneb diétna kolaloka

Divadlo Nová scéna prinieslo v sezóne 2007/2008 nový muzikálový titul Limonádový Joe s podtitulom westernová revue. To, že tento projekt bol naozaj koncipovaný ako revuálny je z inscenácie zjavné už od začiatku. A to nie len tým, že je rámcovaná revuálnymi až „cirkusovými“ výstupmi dvojice speakrov v zlatých klobúkoch (Jozef Kapec, Martin Mikulášek) a vdovy po Buffalo Billovi (Lucia Vráblicová), ktorí navnaďujú obecenstvo na veľkú show (aj keď pri tom využívajú sled pomerne schematických vtipov a parodizovaných reklám). Predovšetkým celá inscenácia je vystavaná ako sled revuálnych výstupov (niekedy sú dokonca redukované až na gagy), ktoré oslabujú celkovú koncíznosť príbehu o limonádovom pištoľníkovi „divokého západu“. Uzavretosť a vzájomná nekomunikatívnosť jednotlivých výstupov, ich slabé prelínanie majú za následok príbehovú roztrúsenosť, nelogické nadväzovanie niektorých dramatických situácií aj speváckych častí.

ATELIÉR

Štátne divadlo Košice už pravidelne v závere sezóny organizuje Internú prehliadku inscenácii uplynulej sezóny, za účasti teatrológov a recenzentov z celého Slovenska. Táto veľmi sympatická a zmysluplná akcia vedenia košického divadla pomáha nielen spopularizovaniu činnosti všetkých troch súborov divadla, ale aj vďaka rozborovým seminárom, ktoré sa konajú každý deň po predstaveniach, posúva ich na umeleckej ceste ďalej. Na tohtoročnej prehliadke, ktorá sa konala 9. – 12. júna v priestoroch Historickej budovy a Malej scény, sa baletný súbor prezentoval dvomi inscenáciami. Multifunkčnou produkciou Odysseus (11.6.) a večerom európskych choreografov, uvedeným pod názvom Ateliér (10.6.).

RECENZIA INSCENÁCIE KRÁĽOVSKÝ DETEKTÍV

Inscenácia hry Václava Šúplatu Kráľovský detektív patrí svojim obsahom, rozsahom aj spôsobom realizácie medzi menšie inscenačné projekty. Inscenácia je profesionálne relatívne dobre zvládnutou inscenáciou, realizovanou v pomerne jednoduchej forme hravého divadla, určenou dramaturgiou pre deti od 5 rokov.

NÁVRAT, ATRAKTÍVNY NAJMÄ PRE MLADŠÍCH

Po rokoch prebíjania sa štátom málo podporovanou alternatívnou scénou, sa Uhlár opäť vracia do prešovského DADu. V roku 2003 pripravil s kolektívom oddaných hercov divadla inscenáciu Prelud. Pokračoval s overenými tvorivými postupmi, ktorým herecký ansámbel divadla rozumie. A celkom zákonite obmieňal aj svoje tradičné témy. Tie sú vždy ukotvené v spoločenskom i osobnom živote. Pre divákov s tradičnejšou diváckou skúsenosťou sú prekvapujúce, šokujúce, neraz aj vzrušujúce.

Pomalé umieranie alebo keď dve hodiny trvajú celý týždeň

Kolobeh života a smrti je jednou z nosných tém nielen v umení, ale je to i dôvod ľudského myslenia a úzko súvisí s neustálym bádaním a skúmaním možností, či je smrť naozaj nutnou súčasťou života alebo sa jej dá i predísť či zabrániť. V dnešnom svete je jedným z najväčších pohlcovačov života práve stres, uponáhľaný životný štýl a s tým súvisiace eliminovanie ľudskosti, kríza vzťahov a väzieb. Ďalšími a tými reálnymi a priamo zasahujúcimi sú civilizačné choroby, ktoré sa stali akousi súčasťou súčasného diania, stretávame sa s nimi na každom kroku a žiaľ, človeku, pánovi tvorstva sa s nimi nedarí bojovať.

VŠETKY TVÁRE PETRŽALKY

Petržalka – najväčšie sídlisko v strednej Európe. Miesto, ktoré je domovom viac ako 115 tisíc ľuďom. Miesto, ktoré prešlo bohatými politickými, sociálnymi a architektonickými zmenami. Miesto so zlou povesťou. Miesto verejnej anonymity. Miesto, kde sa napriek všetkému dobre žije...

Čakanie v prúde

Čím viac platí konštatovanie, že väčšina divákov hľadá v divadle zábavu, o to väčšia je zodpovednosť divadiel za to, akú kvalitnú zábavu tejto veľkej skupine divákov ponúkajú. Diváci, hľadajúci v divadle len, alebo predovšetkým len zábavu, bývajú žiaľ aj menej nároční, a sú ochotní akceptovať umelecky ale aj „remeselne“ menej kvalitné predstavenia. Zodpovednosť divadla spočíva teda predovšetkým v tom, aby tento záujem a zábavné žánre uspokojovali umelecky kvalitnými predstaveniami. Dlhodobo je to mimoriadne dôležitá forma „výchovy divákov“. V Komárne sa za dlhé roky „vyselektovalo“ obecenstvo so záujmom o povrchnejšie formy zábavného divadla. V posledných rokoch snahy vedenia o umelecky aj myšlienkovo náročnejšie divadlo sa stretli s výrazným odporom agresívnej „zábavychtivej“ časti publika.

Go to Top