Tango je tanec starý už vyše 130 rokov. Prvý raz sa slovo tango v spojení s tancom objavuje v roku 1890. Je to argentínske dedičstvo uruguajskej milongy a španielskej habanery. Je to delikátna, výrazne rytmická hudba v spojení s ešte delikátnejšími a eroticky ladenými krokmi. A nemusí ho tancovať len muž a žena.
Hru zakladateľa poľského modelu absurdného divadla a grotesknej prózy Sławomira Mrożeka - Tango režijne pripravil pre Slovenské komorné divadlo Rastislav Ballek, a je jej druhé uvedenie v tomto divadle. Prvým režisérom bol Stanislav Párnický, ktorý ju uviedol v roku 1967 (pôvodne bol plánovaný rok 1968), a ako sa zdôrazňuje v programe k inscenácii: „... Párnický definoval hlavnú tému svojej inscenácie ako slobodu, schopnosť indivídua postaviť sa mimo akýchsi neslobôd...“ , ktoré môžu byť nielen filozoficko-morálne, ale aj biologicko-sexuálne a môžu mať dokonca aj podobu ilúzie o sebe.
Na svetlo sveta sa prerezal druhý Mliečny zub v podobe inscenácie Uzavretí režiséra a ústrednej postavy tvorivého tímu Borisa Kováča. Inšpiráciou pre vznik projektu bola novela Slavomíra Kunza Muž a žena vo fľaši, ktorú Boris Kováč upravil a dramatizoval podľa potrieb budúcej inscenácie.
Boli dva rody, ktoré sa nenávideli. Ich deti sa však v nestreženej chvíli do seba zaľúbili. A pre nenávisť rodičov nezmyselne zomreli. To je príbeh Shakespearovej tragédie Romeo a Júlia.
Baladický príbeh Nikolu Šuhaja, karpatského zbojníka, je v miestnych zemepisných šírkach chronicky známy azda každému. Predovšetkým je to vďaka kultovému hudobnému spracovaniu tvorivého tandemu Milan Uhde – Miloš Štědroň, ktoré v brnianskom Divadle na provázku lámalo v čase totality rekordy v návštevnosti. Dnes už divák v hľadisku nepocíti príjemný strach a chuť zakázaného ovocia, no aj bez politického kontextu si muzikál zachováva svoje univerzálne hodnoty.
Inscenácia Objav roka alebo cena za úspech bratislavského Divadla Ludus je druhou premiérou tejto sezóny, ktorá je venovaná tínedžerskej mládeži. Po predovšetkým výrazovej a čiastočne aj významovej aktualizácii Záborského Dva dni v Chujave (dramatizácia uvedená pod názvom na... Dva dni v Chujave), ktorá zosúčastnila jazyk témy a hlavný problém „povesti“ tým, že v druhej polovici inscenácie dej posunula do dnešných čias (okrem iného), Objav roka...
Tých, ktorí sa vyberú do GUnaGu na Žúrku v Londýne čaká oslava ženskej senzuality, zmyselnosti a pôvabu, stretnutie so ženskou krehkosťou aj silou. Pre tých, ktorí majú za sebou anglické skúsenosti, to môže byť stretnutie s minulosťou. Pre dievčatá a ženy, ktoré sa chcú vybrať do sveta ako aupairky, to môže byť výstraha, upozornenie na možné úskalia. Pre jedných, druhých aj tretích je to najmä aktuálne divadlo na aktuálnu tému. Nápadité a súčasné. Napokon, GUnaGu je jedno z mála, ak nie jediné naše divadlo, ktoré v svojich inscenáciách sústavne zaznamenáva slovenské dejiny takpovediac „za pochodu“.
Ionescova Lekcia je skutočne lekciou – pre režiséra i hercov, ktorí ju chcú naštudovať. Nečudo, že si hru vyberajú aj študenti či amatérski divadelníci. Už minulý rok po nej siahol divadelný súbor Etudy, ktorý vystúpil aj na Scénickej žatve 2007, či košický súbor Veritas.
Jevgenij Griškovec /1967/ patrí k tým mladým ruským divadelníkom, ktorí si svoju súčasnosť vnášajú do problematiky scénovania témy ako čosi samozrejmé. Autor, herec i režisér veľmi dobre rozumie súčasnosti a jej vonkajšej ale predovšetkým vnútornej topografii,tak kruto sa zrkadliacej v osudoch dnešných ľudí. Nejedna z jeho hier bola priam hitom nielen na území dnešného Ruska, ale aj mimo neho / Ako som zjedol psa/.
Cesty k úspechu sú rôzne. Dnes, kedy sa často krát stávajú „úspešnými“ podivuhodné kreatúry z televíznych obrazoviek, je poctivá cesta k úspechu zdĺhavá a miestami až odradzujúco tŕnistá. Nové bratislavské divadlo Meteorit, ktoré je veľmi lákavé a na slovenské pomery netradičné svojím medzinárodným hereckým zastúpením, je na začiatku takejto cesty. A keďže začiatky sú vraj ťažké a zrejme, aby ten divadelný umelecký batoh plný príkorí mladí divadelníci uniesli, vydali sa „zlatou“ strednou cestou – nenásilná komercia sa strieda s umeleckými ambíciami v podivuhodnom patvare.
SC AICT je členom Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov AICT/IATC.
Projekty ako hlavný partner z verejných zdrojov podporil FPU.
Projekty z verejných zdrojov podporil BSK.