Divadelné skúmanie toho, čo je to „ľudský“ človek, či jazykom iného divadelníka „človečina“ a jej prejavy, patria k dramatikovi Ladislavovi Smočkovi už od uvedenia jeho prvých hier. Jeho hrou Piknik sa otváral legendárny Činoherný klub v Prahe v roku 1965.
Kým súčasná tvorba slovenských dramatikov nachádza v repertoári divadiel relevantné miesto a je dokonca priamo iniciovaná súťažou dramatických textov Dráma či festivalom Nová dráma, súčasná slovenská operná tvorba je pojem nenaplnený obsahom. Po novembri 1989 uviedla naša prvá operná scéna, ktorá vo svojom názve nesie názov „národná“, len tri rozprávkové opery (Dubovského Veľká doktorská rozprávka a Tajomný kľúč, Kupkovičova Trojruža) a hamletovskú operu Juraja Beneša The Players (2004). Operné snaženia slovenských tvorcov tak hľadali azyl na pôde alternatívnych divadiel (štyri opery Združenia pre súčasnú operu v Stoke, Solovicov – Klimáčkov Cirostratus v GUnaGU). Smutná vizitka ne/kultúrnosti...
Po predstavení najnovšej inscenácie Bratislavského bábkového divadla stojí recenzent pred náročnou úlohou. Svoju povinnosť kritickej reflexie by najradšej odbil nejakým trefným bonmotom, napríklad „mnoho kriku pre nič“, „za veľa peňazí málo muziky“ či pripomenutím starej známej pravdy, že „menej je niekedy viac“.
V maďarskej literatúre boli politické témy, reflexie na spoločensko-politickú situáciu vždy časté, a mali veľký význam. Sú prítomné aj v maďarskej literatúre v zahraničí, je teda samozrejmé, že silne rezonovali v Rumunsku počas diktatúry Nicolaea Causescua.
Hneď na úvod si priznajme, že najnovší titul z repertoáru bratislavskej Novej scény, situačná komédia s detektívnym tajomstvom a aktívnym zapájaním divákov do jeho odhaľovania Šialené nožničky predstavuje „rýchloobrátkový tovar“ veľmi slušnej úrovne. Za takýmto označením netreba hľadať žiadne pejoratívy, výsmešky, či odsudky.
Dva roky šéfovania Petra Dvorského v opernom súbore košického Štátneho divadla sa začínajú čoraz zreteľnejšie premietať do premiérovej aj každodennej praxe inštitúcie.
Najkritickejšími ale i najprajnejšími divákmi zároveň, ako je už dávno známe, sú deti. Nič neujde ich pozornosti, ale beda ak ju stratia. Divadlo pri uvedení rozprávky prechádza skúškou „ohňom“. Túto sezónu sa Slovenské komorné divadlo v Martine podujalo dobrovoľne a priam s radosťou a nadšením takúto skúšku absolvovať. Nie je to ľahká úloha, keďže deti chcú všetko vedieť, všetko ich zaujíma, všetko komentujú . Jednoducho stále kladú nezodpovedateľné otázky a očakávajú odpovede.
Keď divadlo uvádza pôvodnú hru, je to vždy mimoriadne zaujímavá udalosť. Keď pôvodná hra je napísaná „na objednávku“ k istému výročiu, má to ešte ďalšie „čaro“, ale aj svoje nebezpečenstvá. Život Svätej Alžbety bol nepochybne veľmi zaujímavý, plný nie každodenných a nekonvenčných činov, ponúka teda sľubné možnosti pre historickú drámu. Režisér Sándor Beke oslovil jedného z najpopulárnejších súčasných maďarských dramatikov Zoltána Egressyho (jeho hru Portugalsko hrali v SND aj v ŠD v Košiciach), aby z príležitosti 800.-ho výročia narodenia Svätej Alžbety, dcéry kráľa Ondreja II. a Meránskej Gertrúdy, napísal drámu o jej živote.
Romantická dramatika sa na našich javiskách objavovala a objavuje sporadicky. Príčinou nie je len náročný alexandrín a malá pripravenosť hercov na veršované dielo, ale aj malý záujem o hry a vznešené príbehy romantizmu zo strany obecenstva. Inscenácie tohto typu sa zriedkavo stali udalosťou; lepšie bol na tom preromantik Schiller.
Novembrová premiéra Starého divadla v Nitre priniesla ďalší titul pre detského diváka. Jan Drda, známy český dramatik a prozaik, autor divadelných hier a filmových scenárov písal aj rozprávky. Z jeho zbierky České pohádky (prvýkrát vyšli v 1959 s ilustráciami Josefa Ladu) si vybrali nitrianski inscenátori rozprávku Zabudnutý čert.
SC AICT je členom Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov AICT/IATC.
Projekty ako hlavný partner z verejných zdrojov podporil FPU.
Projekty z verejných zdrojov podporil BSK.