Pripraviť sa na svetlo
Tretí divadelný projekt operného speváka a architekta Petra Mazalána, tematizujúci blízky a autenticky pretlmočený kontakt s témou autizmu, bol premiérovo uvedený v renovovaných priestoroch Slovenskej národnej galérie. Režisér a autor scénických konceptov sa v posledných rokoch systematicky dotýka problematiky poruchy autistického spektra (PAS) v performanciách Človek s PAS (2019) a Zimná cesta (2020). Súčasne sa dlhodobo zaoberá sledovaním a metodologickou analýzou hľadania foriem a jazyka neurodiverzity v performačnom umení aj vo svojej výskumno-vedeckej činnosti,[1] pre ktorú sú divadelné projekty otvoreným laboratóriom. Téma rodičovstva a materstva a tiež forma spojenia piesňového recitálu s inscenovanými sekvenciami rezonovala už v predošlej Mazalánovej inscenácii Zimná cesta,[2] v ktorej vychádzal z textovej predlohy rovnomennej novely Elfriede Jelinek. V aktuálnej performancii zvolil voľnejšiu štruktúru a zámerne rozdelil inscenáciu na pevnú a improvizovanú časť. Nedokonalosť divadelno-performatívneho tvaru v spojení s poéziou klasického piesňového cyklu Gustava Mahlera poukazuje na samotné výzvy a súčasne limity inklúzie.
Chcete prevrátiť svet? Začnite u seba
Dušan Makovický, Ivan Hálek a Albert Škarvan. Priatelia, vrstovníci, lekári, tolstojovci, svetobežníci. Práve z ich autentických zápiskov je zostavený autorský dramatický text Zuzany Palenčíkovej. A práve tieto tri postavy, historicky späté s Žilinou, sú už od začiatku sprievodcami inscenáciou. V úvode inscenácie sa premieta zrnitý čiernobiely „šum“, ktorý občasne prerušuje odpočítavanie evokujúce začiatok nemého filmu. Ide o médium vyvinuté koncom 19. storočia, v období, keď sa hlavní protagonisti spoznali počas štúdia na lekárskej fakulte v Prahe.
Kamil alebo život šteňaťa
Umelecký šéf banskobystrického Bábkového divadla na Rázcestí, režisér Marián Pecko, má s poľským divadlom väzby už od roku 1995 a osobná známosť ho spája aj s Martou Guśniowskou. Tvorba tejto dramaturgičky, režisérky a predovšetkým dramatičky sa už etablovala i v slovenských divadlách. Existuje dovedna osem inscenácií jej hier v bratislavskom, bystrickom, žilinskom a košickom bábkovom divadle, ale aj v Slovenskom komornom divadle v Martine a na Katedre bábkarskej tvorby Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Tentokrát napísala hru priamo na objednávku Bábkového divadla na Rázcestí. Volá sa tak ako jej hlavný hrdina – Kamil.
Určite, určite niečo sa prihodí, určite niečo bude sa diať
Český režisér a pedagóg Katedry alternatívneho a loutkového divadla na pražskej DAMU Jiří Adámek Austerlitz je etablovaný tvorca a za svoje inscenácie v divadlách aj rozhlase získal viacero ocenení. Svoj špecifický divadelný jazyk („divadlo otvírajících se úst, slov a zvuků, objektů, divadlo na pomezí koncertu a výtvarné instalace“ ) rozvíja aj v združení Boca Loca Lab. Slovenskí diváci mohli vidieť jeho inscenáciu Z knihy džunglí (Divadlo Minor Praha, 2007), ktorá bola súčasťou programu medzinárodného festivalu Bábkarská Bystrica 2008. Ešte predtým hosťovali v bratislavskom Štúdiu 12 jeho inscenácie Tiká tiká politika (2006) a neskôr Vetřelec (2007). V sezóne 2022/2023 naštudoval v Bratislavskom bábkovom divadle svoju prvú slovenskú inscenáciu Hugov svet.
Timravovsko-vajdičkovský rok na dedine
V roku 1948 sa davy divákov valili na každú z repríz novej inscenácie začínajúceho režiséra Karola L. Zachara Rok na dedine. Režisér v čase napätej politickej atmosféry, keď komunistický režim už pomaly, ale neodvratne prenikal do všetkých sfér spoločenského života, ponúkol publiku na osnove jednoduchého príbehu odohrávajúceho sa v priebehu štyroch ročných období sympatický folklórny obrázok o krásach nášho vidieckeho života. Michal Vajdička sedemdesiatpäť rokov od legendárnej Zacharovej premiéry taktiež predstavil inscenáciu odohrávajúcu sa približne rok v malej tuzemskej dedine.
Pohľad cez okno – a inde…
Väčšina inscenácií, ktoré v poslednom období v Činohre Slovenského národného divadla režijne pripravil Roman Polák, vzniklo na základe literárnych predlôh svetoznámych prozaikov ako Viktor Hugo, Lev Nikolajevič Tolstoj, Thomas Mann, Fiodor Michajlovič Dostojevskij, Aľa Rachmanovová, Péter Esterházy a i. Často sa rôznym spôsobom podieľal aj na ich scenáristickom spracovaní, najčastejšie ako autor dramatizácie. Nie je tomu inak ani pri poslednej réžii – svetoznámom románe talianskeho prozaika Alberta Moraviu Konformista z roku 1951, kde však v rámci dramatizácie na niektorých miestach akcentoval iné motívy, dokonca odlišné aj od filmovej verzie románu s rovnomenným názvom.
